Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Krížom - krážom cez Kremnické vrchy

S blížiacim sa prvomájovým predĺženým víkendom nás spolu aj s Ferim začali svrbieť päty. Proti tomu je najlepším liekom odchod do hôr, čo sme náležite využili. Spojili sme pri tom príjemné s užitočným. Hoci ma s Banskou Bystricou spája niekoľko desaťročí trvajúci trvalý aj prechodný pobyt, prírodný výtvor Králická tiesňava išiel stále mimo mojich uší a očí. Po prečítaní článku Miša Gondu som si povedal dosť. S rozhodnutím, že pri najbližšej príležitosti sa tam musím pozrieť.

Vzdialenosť
21 km
Prevýšenie
+843 m stúpanie, -985 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 02.05.2009
Pohoria
Kremnické vrchy
Trasa
Voda
Krvavá studnička v Malachovskej doline, Králiky (pohostinstvo, chaty), Malachov (pohostinstvo)
Nocľah
nie
Doprava
Banská Bystrica - Králiky (prímestský bus), Malachov - Banská Bystrica (prímestská linka MHD)
SHOCart mapy
» č.1093 Kremnické vrchy, Poľan (1:50.000)

Trasa

Králická tiesňava - Králiky, U Ruskov - Králiky, rekreačné stredisko - Králické sedlo - Lopúchový vrch - Zlatá studňa - Velestúr - sedlo Tri kríže - Pod Ortútskym jazerom - Ortúty, chaty - Ortúty, horáreň - Malachov, Jednota

Druhý máj 2009 bol dňom "Dé". Za chladného a veterného rána sme sa spolu s Ferim ponáhľali na zastávku prímestského autobusu, ktorý nás cez Podlavice a Tajov doviezol až k cieľu – pod Králiky. Zastávka (ešte pred dedinou) je pár metrov od žltého miestneho značenia dvojkilometrového úseku chodníka povedľa Farebného potoka. Stačí len prejsť od informačnej tabule krížom cez cestu a smerovka nás vedie. Pár metrov proti prúdu a do očí nám udrela ľudská necitlivosť – pneumatika v prostriedku potoka.

Ako stúpame ďalej, Feri skoro zavaril fotoaparát. Zaujímavých miest bolo toľko, že po príchode k samotnému Králickému vodopádu sa nám tri hodiny, ktoré sme v Králickej tiesňave strávili, zdali ako okamih. Než sme však k vodopádu došli, zažívame poriadny šok, ktorý nás nielen vytočil, ale museli sme ho aj poriadne predýchať. Pílový kotúč zaseknutý v statnom smreku. Nepochopiteľné a bez akéhokoľvek komentára.

Sedemmetrový skok Farebného potoka fotografuje Feri zdola aj zhora. Škoda len, že sa k nemu nedostalo viac slnečných lúčov. Za vodopádom pokračoval chodník k prístrešku s ohniskom a ďalej do dediny Králiky. Po opustení Králickej tiesňavy sa objavujú prvé výhľady na televízny vysielač Suchá hora s priľahlou časťou pohoria.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Do obeda ešte ďaleko a Kremnické vrchy lákajú, najmä keď slnko medzi tým už riadne zohrieva životodarnými lúčmi okolitú krajinu. Krátka zastávka na jedno orosené v Králikoch. Pri ňom dumáme, čo s načatým dňom. Je rozhodnuté. Ide sa ďalej.

Po asfaltovej verejnej komunikácii kráčame cez dedinu ku konečnej zastávke autobusu – U Ruskov. Tam už odbočujeme na modrú TZT k známemu lyžiarskemu a rekreačnému stredisku a Chate nad Králikami. Na križovatke, ešte pred chatou, odbočujeme na zelenú TZT a ďalej stúpame popod stĺpy POMY až do Králického sedla. Vyše tristometrové prevýšenie, aspoň pre mňa, nebolo žiadnou prechádzkou ružovým sadom, no zvládol som to.

Po kratšej prestávke pokračujeme v pochode po červenej TZT. Najskôr výstup na Lopúchový vrch so zaujímavým skalným výtvorom na vrchole, slúžiacim ako opora pre povedľa rastúce stromy a po zostupe pár desiatok metrov, výstup na Zlatú studňu. Krátka zastávka pri novom prístrešku, kontrola jeho stavu a ide sa ďalej. Cestou sa nám už otvárajú výhľady na obidve strany Kremnických vrchov. Fascinuje nás najmä banskobystrická strana s panorámou zasnežených Nízkych Tatier tam niekde v diaľke. Pri zostupe sme to akosi „rozfofrovali“, vďaka čomu sme pri smerovníku úplne zabudli, že sme na Velestúre a zastavili sa až v sedle Tri kríže. Aj nás to mrzelo, lebo sme si chceli riadne prezrieť runové písmo na skalnom brale, okolo ktorého sme prechádzali.

Jedno slovenské príslovie hovorí „Človek mieni, Pán Boh mení“, v našom prípade šéf zo zamestnania, preto po energetickej prestávke najkratšou cestou do Banskej Bystrice. Po modrej TZT zostupujeme na Ortúty a tiež žltou TZT do Malachova. Zostup po modrej nebol vôbec príjemný. Bol prudký, s veľkým množstvom voľného kamenia a porezaných zbytkov z náletov rastúcich na lesnej ceste skoro až po smerovník pod Ortútskym jazerom. Pribrzdil nás len pamätník na jedného z radvanských grófov, pripevnený na skale nad chodníkom.

Zastávku pri Krvavej studničke sme si však nemohli odpustiť. Nenapiť sa čistej pramenitej vody, to by bolo trestuhodné. Pred dedinou nás prekvapil neočakávaný prírodný úkaz – Malachovský vodopád. Doteraz som o ňom vôbec nepočul. Osobne by som ho ani vodopádom nenazval, pretože je to len taký tenký prúžok vody, rútiaci sa strmhlav úbočím. Nie je tak zaujímavý, ani bohatý na prietok vody, ako Králický vodopád, ale informačná tabuľka naň upozorňuje. Namietať proti rozhodnutiu domácich je zbytočné. Po pár záberoch preto pokračujeme ďalej, k domom vynárajúcej sa dediny. V Malachove však máme smolu. Autobus MHD odišiel pred dvadsiatimi minútami a ďalší ide až za poldruha hodiny. Prestávku si krátime v miestnom pohostinstve, pri káve a kofole, pretože nás čaká ešte jazda odchádzajúcim dňom do mesta Prešporka.

Fotogaléria k článku

Najnovšie