Trasa

Zemplínske Hámre – Sninský kameň – Morské oko – Malé Morské oko – Zemplínske Hámre

Na Sninský kameň

Už pri odbočovaní v Belej nad Cirochou sa nám pekne ukazuje náš dnešný hlavný cieľ, Sninský kameň. Zvyšok lávového prúdu sa zachoval ako vrcholové bralo, ktoré poskytuje panoramatický výhľad a je dobrým orientačným bodom.

Parkujeme pri kameňolome, odkiaľ sa Sninský kameň javí len ako obyčajný kopec nad dedinou. Rozbitou cestou naľavo sa snažíme napojiť na zelenú značku od Sninských rybníkov. Ta sa po pár metroch pripája a smerujeme po vrstevnici s obmedzenými výhľadmi smerom na Sninu. Pri tabuľkami ovešanom rázcestníku (ako často vidíte stĺpik s 8 smerovkami?) sa stáčame prudko doprava a začíname konečne stúpať.

Chodník miestami kľučkuje po sopečnej sutine a tabule rozvešané po stromoch nás upozorňujú že sa pohybujeme po hranici Vojenského obvodu Valaškovce. Ďalšia ostrá zákruta a aj šípka ukazuje šikmo nahor ako neklamný znak prudkého stúpania kamenným chodníkom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Za rázcestím Rovienky sa chodník zužuje, nastupujú skalné schody, no stále ideme po stopách štvorkolkára, ktorý svoju hračku musel asi miestami nosiť na chrbte. Vzdal to, až keď chodník začínajú spestrovať popadané kmene. Stúpania už máme akurát tak dosť, no vrcholové bralo je stále v nedohľadne, zjavuje sa nad nami až v poslednej chvíli. Veselá vrava vo výške signalizuje, že hore bude plno. Traverzujeme strmé skalné steny, ktoré svojou štruktúrou na prvý pohľad vyzerajú, akoby boli vymurované. Prichádzame k hrdzavým kovovým schodíkom, po ktorých zdolávame posledné metre na Veľký Sninský kameň. Doteraz sme boli krytí lesom a skalami, no na vrchole nepríjemne fúka a úkryt neposkytujú ani štrbiny medzi skalami. Na vyhliadkovej plošine je aj napriek tomu pomerne plno. Robím len pár povinných fotiek a smerujeme radšej znova dole. Pri rázcestníku rušíme výstup na Malý Sninský kameň a odbočujeme k Morskému oku.

Na Morské oko

V protismere stretávame na široko vychodenom chodníku pomerne veľa poddruhov homo turisticus. Od dôchodcov, cez rodinky s deťmi, mladé páriky až po tlačiaceho cyklistu. Klesáme výbežkom hrebeňa do sedla Tri tably. Pomedzi stromy sa miestami objavujú spätné výhľady na nosaté bralo, pripomínajúce fatranský Kľak.

V sedle si početná rodinka opeká obed, takže nezastavujeme a prudko po modrej klesáme. Pretíname asfaltku, ktorá slúži ako cyklochodník, až sa pod nami objavuje zelenomodrá hladina Morského oka. Jazero je známe svojou priezračnou vodou. Má rozlohu cca 13 ha a bolo vytvorené prehradením údolia pri obrovskom zosuve. V 19. storočí bola bariéra umelo navýšená. Odbočujeme zo značky na chodníček popri vode, ktorý sa však po chvíli končí, tak sa vraciame a poslušne po značke obchádzame jazero. Na lavičke pri vode robíme zaslúženú pauzu, ktorú sa však rozhodla prekaziť skupina motorkárov. Zaparkujú svoje tátoše pri vode, robia 10 minút “randál”, aby nakoniec skrytí v anonymite prilieb zmizli s rachotom niekde v lese.

Pri kaštieliku odbočujeme popri WC pre dobrodruhov k Malému Morskému oku. Znova naberáme výškové metre, no cesta je príjemná, takže už po chvíli sa pred nami zjavuje smaragdová hladina jazierka zaradeného do 5. stupňa ochrany. Jeho zvláštnosťou je, že napriek prítoku, nemá žiadny povrchový odtok. Oproti ruchu, ktorý sme zažili dole, je tu neuveriteľný kľud a príjemné počasie. Chvíľu postojíme a cez PR Jedlinka so zachovanými smrekovými porastmi stúpame cez zaujímavé údolie k rovnomennému rázcestiu. Cestou míňame niekoľko pramenísk a miestami sa hráme so značkou na schovávačku. Napájame sa na červenú a krajinársky zaujímavým exponovanejším hrebeňom s občasnými výhľadmi klesáme do sedla Tri tably, kde ešte stále sedí rodinka a opeká…

Do Zemplínskych Hámrov

Na rázcestníku v sedle chýbajú žlté smerovky, no nadol smeruje vyjazdená cesta. Na poslednú chvíľu zbadám na strome značku a nevýrazný chodníček. Charakter chodníka sa neustále mení, chvíľami sa derieme mladinou, potom zas bukovým lesom, postupne sa zjavujú skalné útvary. Opekanie je tu, zdá sa v móde, keďže skupiniek okolo ohníka ani tu neubúda. Križujeme cestu a stále klesáme kamenistým chodníkom popri hučiacom potoku, až sa pred nami znova objavuje kameňolom. Značka pravdepodobne odbočuje niekam naľavo, no volíme skratku priamo cez ľudoprázdny areál. Pri rampe zdravíme unudeného strážnika s vlčiakom. Bodku za našim putovaním dáva trojica arogantných motorkárov, ktorá si na parkovisku neodpustí vyrobiť okolo seba kúdoly prachu a lietajúcich kamienkov.

Aj napriek tomuto záverečnému poklepaniu na čelo odchádzam s pocitom príjemne stráveného dňa na zaujímavej túre s ďalekými výhľadmi a množstvom zaujímavostí po trase. A ako bonus si ešte po ceste domov robíme zastávku na hrade Brekov.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek