Vydáme sa na horskú túru a už cestou hore dolinou zaregistrujeme plochy zakryté veľkými "lopúchmi" - sú to však listy deväťsila lekárskeho, ktorý sme videli na týchto miestach kvitnúť skoro na jar. Biele strapce kvetov vyrastajúce z tej záplavy patria večernici voňavej snežnej (Hesperis matronalis subsp. nivea). Vzácnejšie sa na prameniskách stredných polôh dá objaviť zástupca orchideí kruštík močiarny (Epipactis palustris). Naopak, na vlhkých miestach často natrafíme na vysoké byle mačuchy cesnačkovitej (Adenostyles alliariae) ukončené strapatou hlavou bledofialových drobných kvetov a obkolesené listami len o málo menšími ako deväťsil. Vo svetlom borovom lese zaujmú zvláštne hlávky zervy hlavičkatej (Phyteuma orbiculare) - povedali by ste, že patrí do spoločnej čeľade so zvončekmi?

Keď prechádzame rúbaniskom, nedá sa prehliadnuť fialová kyprina úzkolistá (Chamerion angustifolium) miestami tvoriaca celé lány. V štrbinách skaliek už od najnižších polôh vyrastá rozchodník prudký (Sedum acre). Vzácnejšie na podhorských lúkach natrafíme na chránený mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus). Stúpame do pásma kosodreviny, skál a alpínskych lúk na vápencovom podklade. V tomto biotope je pestrosť kveteny najväčšia. V tieni kosodreviny sa skláňajú biele kvety jednokvietka veľkokvetého (Moneses uniflora). Na vlhkých miestach rastie takisto nenápadná nezábudka alpínska (Myosotis alpestris) a statná prilbica tuhá (Aconitum firmum), ktorej názov vystihuje tvar tmavomodrých kvetov. Zásadne neochutnávať - rastlina patrí medzi naše najjedovatejšie.

Ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) rastie aj v lesoch nižších polôh, ale v najväčšej kráse sa rozvinie na alpínskej lúke. Hneď vedľa hrdo nesie hustú hlavičku kvetov ďalšia domáca orchidea - pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa). Nevábne meno nemôže znížiť krásu nenápadne v tráve kvitnúceho všivca praslenatého (Pedicularis verticillata). Vápencové skalky sú ovenčené bielymi kvetmi dryádky osemlupienkovej (Dryas octopetala) s typickými drobnými vrúbkovanými listami. V často najnemožnejších štrbinách je uchytený lomikameň vždyzelený (Saxifraga aizoides) či astra alpínska (Aster alpinus), s ktorou sa môžeme vzácnejšie stretnúť aj v stredných polohách. Priamo na chodníku prekračujeme spod kameňov vytŕčajúce trsy zvončeka maličkého (Campanula cochlearifolia) alebo bielo zakvitnuté vankúšiky pochybka mliečneho (Androsace lacte).

Ako prvý z rodu horcov sa objaví azúrovo modrý horec jarný (Gentiana verna). Hromadne kvitnúci kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum) nám rozsvieti desiatky sĺnk aj keď je pod mrakom. Takisto celé lány vytvárajú bledofialové klasy hadovníka väčšieho (Bistorta major). Pod nohami zas objavíme nízke trsy žiarivo žltého nátržníka Crantzovho (Potentilla crantzii). Vo vysokej tráve kvitne rozstrapkaná modrá nevädza horská (Cyanus montanus), obďaleč medzi kosodrevinou takisto chránený klinček lesklý (Dianthus nitidus) či jeho príbuzný klinček včasný (Dianthus praecox).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na hrebeňoch s nevápenatým podkladom je pestrosť flóry oveľa menšia. Lúky sú hromadne zakvitnuté prasatnicou jednoúborovou (Hypochoeris uniflora), pripomínajúcou "dolniacke" púpavy. Ozdobou sú nízke ale husto zakvitnuté byle zvončeka alpínskeho (Campanula alpina) alebo skalnatý terén obľubujúcej skalnice Wettsteinovej (Sempervivum wettsteinii). Nenápadne v tráve je ukrytá kuklica horská (Oreogeum montanum) a už takmer "neviditeľný" je medzi kosodrevinou zvláštne kvitnúci plesnivček nórsky (Omalotheca norvegica). Prehliadnuť sa však nedajú vysoké statné jedince ozdobnej stračonôžky vysokej (Delphinium elatum), ktorej výlučne vo Vysokých Tatrách rastie príbuzná stračonôžka tatranská.

S niektorými druhmi, ako napríklad fialka dvojkvetá (Viola biflora), sa môžeme stretnúť od stredných polôh až po vysokohorské doliny v Tatrách. Prevažná väčšina horských rastlín je zákonom chránená. Patria medzi ne aj veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora), horec bodkovaný (Gentiana punctata), či ozdoba horných poschodí vysokotatranských dolín - poniklec biely (Pulsatilla scherfelii). Za niektorými, aj keď vzrastom nenápadnými rastlinkami treba vystúpiť do sediel nad 2000 m - ukážkou môže byť silenka bezbyľová (Silene acaulis).

Leto je tu. Všetko naokolo kvitne... preto sa dívajte, kam sa natiahnete k odpočinku...

Predchádzajúca časť - Flóra okolo nás - jar
Nasledujúca časť - Flóra okolo nás - jeseň

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek