Extra

Cesta na Žiarsku chatu konečne prejazdná

16. 06. 2009
Lavína storočia sa ukázala ako o hodne silnejší súper, než všetci očakávali. Sprístupnenie cesty na Žiarsku chatu bolo na začiatku júna už na spadnutie, ale všetko dopadlo ináč. V piatok 5. 6. 2009 nastúpila do roboty osvedčená, stará dobrá UDS-ka, ktorá sa pred tým dokázala prebiť cez najťažšie partie čela lavíny, aby nahradila menej výkonný stroj. Ostávalo sprístupniť nejakých 50 – 70 metrov trasy v poslednej zákrute cesty poniže chaty a všetko malo byť v suchu.

Lenže stalo sa to, čoho sa všetci báli. Lavína si poľahky poradila aj s hrubými železobetónovými nosníkmi mosta a zlomila ich ako zápalky. UDS-ka sa preto ďalej nedostala a prišiel na rad neželaný krízový scenár – vynášanie tovaru na chrbtoch nosičov. Tesne pred začiatkom letnej turistickej sezóny to bola veľmi zlá správa.

Posledný nosič

A tak sa začalo nosiť a turisti zažili ďalšiu atrakciu, s ktorou sa doteraz stretli iba vo Vysokých Tatrách. Niesť sedemdesiatkilový sud piva cez lavínu plnú nástrah a bez možnosti „štandovania“ nebola veru žiadna sranda, riziko úrazu bolo obrovské. Viacerí z nás sme oprášili svoje nosičské skúsenosti z mladosti a celkom slušne sa to rozbehlo. V sobotu 13. 6. 2009 som sa ponúkol chatárovi, že mu namiesto behania vynesiem zopár sudov. Ani vo sne by ma vtedy nenapadlo, že budem mať tú česť stať sa posledným nosičom v Žiarskej doline. Stihol som totiž vyniesť iba štyri sudy a piaty už sa viezol hore na chatárovom aute. Zhruba o 17.30 h sa totiž podarilo to, čo ešte pred vynáškou nikto nečakal. Bagrista definitívne prerazil cez lavínu a po dlhých siedmich mesiacoch sa tak dalo dostať na Žiarsku chatu autom.

Mačka v lavínisku

Všetko sa zomlelo celkom nečakane. Chatár vyskúšal poslednú možnosť a zavolal bagristu so strojom, ktorý sa volá CAT, čiže mačka, ktorý používajú poľnohospodári. Je to ľahký stroj, s nízkym ťažiskom a veľkými kolesami, s dobrými manévrovacími schopnosťami a pohyblivosťou, ktorý sa na lavínisku správal naozaj ako mačka. Jeho nevýhodou ale je, že ide o ľahký stroj, ktorý si nedokáže poradiť s hrubým drevom v lavíne a preto sa pri bagrovaní čela prednedávnom príliš neosvedčil. Teraz ale prišla jeho hviezdna chvíľa. Navyše bagrista bol človek, pre ktorého výraz „nedá sa“ zrejme neexistoval a z nášho pohľadu stváral neskutočné kúsky. Vyhliadol si miesto, kade spadla lavína z dvojitého žľabu spod Ráztoky a Jaloveckej kopy, kde bolo najmenej dreva a najviac snehu, a s pomocou rýpadla sa doslova krok za krokom postupne posúval hore svahom na druhú stranu lavíny. Keď sa dostal na miesto bývalého odpočívadla, bolo to v suchu. Pustil sa do lavíny z druhej strany a podarilo sa mu nad lavínou zvíťaziť. Potom prečistil aj posledné pozostatky lavín pod Jaloveckým žľabom a v centrálnom žľabe Príslopu a cesta bola voľná.

Provizórny most

Pozor, je to len čiastkové víťazstvo. Chatár prešiel cez zlomený most iba vďaka snehu, ktorý do priestoru pod mostom natlačil stroj počas roboty. Už na druhý deň v nedeľu počas horúčkovitého zásobovania, kým sneh držal a dalo sa prejsť, bol most na hranici prejazdnosti. Chatár je ale optimista a verí, že s pomocou provizórne položených dosiek sa jazdiť bude dať, až kým sa most definitívne neopraví. Vynášaniu, dúfajme, definitívne odzvonilo.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Smrteľná hrozba

Táto nečakaná udalosť prišla v pravý čas. S jarným topením snehu sa totiž lavína začala meniť v nevyspytateľnú a neuveriteľne zákernú pascu a ak sa doteraz nikomu nič nestalo, teraz na viacerých miestach striehla na návštevníkov hrozba ťažkého úrazu alebo dokonca smrť. Ak voda až doteraz tíško pracovala niekde hlboko v útrobách lavíny a ani sme o nej nevedeli, teraz prišiel jej čas a zmenila sa na smrteľnú hrozbu. Nastal čas vytvárania čoraz väčších tunelov pod povrchom lavíny, ktoré sa postupne menia na tenké snehové mostíky a tie sa po čase oslabené roztápaním zrútia do rozvodneného jarného potoka. Chodenie po lavíne je teraz mimoriadne nebezpečné, lebo podobne ako na ľadovci často ani netušíte, že hmotnosť vášho tela je tým posledným impulzom na preborenie mostíka a padáte dnu. Potom potrebujete už len veľa šťastia alebo dobrého anjela strážneho, lebo ide o život. Stredisko terénnych služieb ŠL TANAP-u, ktoré sa stará o údržbu chodníkov a turistickej infraštruktúry v celom národnom parku, síce umiestnilo na oboch koncoch trasy upozornenie s výzvou, aby návštevníci chodili po tzv. Starej ceste, ale veľký efekt to nemalo. V mieste bývalého odpočívadla v poslednej zákrute cesty si najmä cestou nadol skracovali cestu krížom cez lavínu. Veď išlo len o nejakých 50 – 70 metrov a tak sa chodilo najkratším smerom nadol, kadiaľ to koho pustilo. Každý pritom hľadal cestu najmenšieho odporu, s čo najmenším množstvom dreva. Lenže tam aj najviac pražilo slnko a vrstva snehu bola najtenšia. V niektorých miestach už bolo počuť hučať vodu tesne pod povrchom. Nikto netušil, že v mieste skratky potok tečie nadol terénnou depresiou, takým kvázi minikaňonom, kadiaľ by ste ani v lete neprešli na druhý breh.

Snežné diery

V utorok 9. 6. 2009 sa v tom najlepšie schodnom mieste hneď poniže začiatku bagrovania objavila prvá diera po prelomenom mostíku. Čo bolo ale horšie, celý deň tade chodili desiatky turistov a čo je úplne najhoršie, aj školské výlety. Kúsok povyše diery vynášali nosiči tovar od auta cez lavínu a ďalej na chatu. Aj ja som to podcenil. Šiel som dole po stopách detí z nejakého školského výletu. Dole už pri asfaltke som si všimol nenápadnú dieru v snehu a šiel som si ju obzrieť. Keď som nazrel dnu, prešiel mi mráz po chrbte. A keď som sa naklonil a nazrel popod sneh smerom hore, kadiaľ sme všetci prešli 5 – 10 metrov od nej, prišlo mi až zle. Hrúbka mostíka nebola silnejšia oveľa viac ako 10 cm, pod povrchom klenba a slušne veľký priestor, možno až 4 metre na výšku. Bolo to navyše v tom najhoršom možnom mieste – presne nad vodopádom. Ak by ste spadli dnu, nikto by vás živého už viac nevytiahol a vaše telo by našli až po celkovom roztopení lavíny. Ak by ste to čisto teoreticky náhodou prežili a udržali sa nad vodou, nasledovalo by len o málo dlhšie čakanie na smrť podchladením. Spod tej klenby by ste totiž bez horskej služby určite nijako nevyliezli. Keby vám tam náhodou spadlo dieťa, ani nemusíte rozmýšľať nad tým, či by vôbec malo nejakú šancu. Videl som pritom v tomto mieste rozličné „psie kusy“, dokonca aj prenášanie detského kočíka s malým dieťaťom. Veľa ľudí totiž chodilo po asfaltke s cieľom obzrieť si lavínu a ak sa potom rozhodli ísť ďalej na chatu, nemali inú možnosť – len krížom cez ňu na asfaltku na druhej strane potoka.

Kŕdeľ anjelov

V ten utorok mali ľudia, ktorí prešli po tejto skratke, za vrece šťastia a musel tam celý deň poletovať celý kŕdeľ anjelov strážnych, pretože miesto, kadiaľ všetci prešli, sa už počas noci samo od seba prepadlo. A naozaj tam bol vodopád. Vedeli by ste sa vžiť do kože učiteľky, ktorej tam počas školského výletu spadlo nejaké dieťa? Zle pomyslieť. A to tie deti prešli tesne popri diere a išli aj po dve, po tri vedľa seba.

Bezprizorné blúdenie

Po mojom upozornení hneď na druhý deň vyznačila Horská záchranná služba červenými vlajočkami novú, bezpečnejšiu trasu prechodu cez lavínu, ale veľký efekt to nemalo. Veľa ľudí nepochopilo, na čo to tam je, a naďalej bezprizorne blúdili po lavíne. Videl som dokonca neznámeho muža, ktorý si to namieril ku chate priamo po lavíne. Šiel tým „najschodnejším“ terénom, čiže presne hore potokom. Aj on mal dobrého anjela strážneho. Preto je prebagrovanie lavíny veľmi dobrou správou pre bezpečnosť návštevníkov doliny a dúfam, že už nikoho nenapadne túlať sa po nej a riskovať tak smrť utopením v trhline.

Nebezpečné drevo

To ale nie je všetko. Ďalšou možnou hrozbou je kalamitné drevo. Ako strážca pendlujem hore dolinou niekoľkokrát za týždeň a všímam si meniacu sa lavínu. Sneh sa postupne topí a lavína pracuje. To, čo doteraz držalo pokope, to už onedlho držať nebude. Nebezpečný je najmä začiatočný úsek v mieste, kde sa bagrovalo čelo lavíny. Niektoré koreňové koláče visia nad cestou už len silou vôle, rovnako rôzne dlhé a rôzne hrubé kusy dreva. Niektoré ležia na svahu rovnobežne s cestou a ako keby čakali na povel, kedy sa majú zgúľať dole. Napríklad na deti z nejakého školského výletu, lebo koniec júna je obdobím školských výletov. No a čoskoro sa začne aj ťažiť kalamitné drevo a tam už by sa ľudia naozaj motať nemali. Stredisko terénnych služieb ŠL TANAP-u síce umiestnilo pred nebezpečnými úsekmi výstražné tabule, ale opäť to príliš veľký efekt nemá. Podobne aj Horská záchranná služba neustále robí všetky možné opatrenia na zaistenie maximálnej bezpečnosti návštevníkov, ale ak niekomu nieto rady, tak mu nieto ani pomoci. Príležitostí, ako sa zahlušiť v horách, je viac než dosť, a kto silou mocou potrebuje zahynúť v Žiarskej doline, teraz má ten správny čas. Určite by to ale bola škoda.

Ing. Pavol Gavlák
Strážca Správy TANAP-u – Žiarska dolina
Liptovský Mikuláš

Súvisiace témy

Lavína storočia v Žiarskej doline
Zápas s lavínou storočia na prahu leta
Žiarska chata po rekonštrukcii

Titulná fotografia: Hrozí padajúce drevo vďaka topeniu sa lavíny (12. 6. 2009), autor fotodokumentácie Pavol Gavlák

Fórum 42 príspevkov
Cesta na Žiarsku chatu konečne prejazdná 18/05/14 20:53 42 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pomsta orlov – zimná Orlia prť III. Túžba dokončiť prechod Orlej prte v zimných podmienkach nakoniec zvíťazila nad naším pudom sebazáchovy, ktorý nám celkom správne prikazoval zostúpiť z Kozieho Wierchu dole ku Chate pri Piatich poľských plesách. A tak pokračujeme ďalej. Prvú polovicu trasy s jej dvoma extrémne náročnými úsekmi sme úspešne zvládli, dúfajme, že sa nám bude dariť aj v jej druhej polovici. Tá je v mape rozdelená na 3 samostatné úseky. 24/01/11 Pavol Gavlák Vysoké a Belianske Tatry
Túra Pomsta orlov – zimná Orlia prť II. Na „repete“ Orlej prte som nahováral svojho kolegu - strážcu Zdena, s ktorým sme preliezli a polyžovali nejednu divočinu. Je to spoľahlivý človek s takmer nezničiteľnou kondičkou a s výbornou povahou – jednoducho ideálny partner na akékoľvek dobrodružstvo. Celých šesť rokov som mu básnil o tejto výnimočnej túre a celý ten čas sme sa na ňu chystali vyraziť. Nikdy sa nám to ale nepodarilo. Poľské Tatry sú predsa len dosť ďaleko a možností realizovať sa v našich Tatrách sme mali viac než dosť. Nakoniec to dopadlo tak, že Zdeno opustil naše strážcovské rady a od mája 2010 pôsobí ako profesionálny pracovník HZS Západné Tatry – Juh v Žiarskej doline. Naše spoločné dobrodružstvá sa tým ale neskončili. Kombinácia strážca – záchranár má tiež svoje pozitíva a keby niečo, aspoň by ma Zdeno kvalifikovane zachránil. A tak plánujeme veselo ďalej !!! 17/01/11 Pavol Gavlák Vysoké a Belianske Tatry
Túra Pomsta orlov – zimná Orlia prť I. O Orlej prti už na tejto stránke písal Tomáš Trstenský 9.10.2006 v článku „Orlia prť (Orla Perć) zo Slovenska“. O popularite tejto náročnej vysokohorskej túry svedčí množstvo diskusných príspevkov - až 180 do začiatku novembra 2010. Niekto už bol, niekto sa ešte len chystá a tak neustále prebieha intenzívna výmena skúseností. Aj keď máme Poľské Tatry doslova za humnom, získať spoľahlivé informácie je aj tak veľký problém. 10/01/11 Pavol Gavlák Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Zájelšie nad Hornou Breznicou Pri modrej značke z Púchova smerom k Vršatským bradlám som narazil kúsok nad obcou Horná Breznica na prístrešok nezaznamenaný v mape. Pravdupovediac, ak by som miestom prechádzal cez deň, tak by som ho vôbec nevyhodnotil ako vhodný na bivak. Bol by len vynikajúcim miestom na oddych s výhľadom na oblasť Hornej Breznice, s Vršatskými bradlami na horizonte. No keďže som sa tu ocitol v momente hľadania vhodného miesta na nocľah, altánok mi prišiel ako dar z nebies. dnes Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Združenie horských útulní Škótsko (MBA) Horské chaty a útulne sa nachádzajú vo väčšine pohorí v Európe i mimo nej. Väčšinou musíte za ich použitie platiť, rezervovať si miesto vopred (napríklad Korzika) a v mnohých si môžete kúpiť aj jedlo a pitie. Vo Veľkej Británii je to veľmi odlišné. Tu existuje dlhá tradícia otvorených prístreškov (útulni) zvaných Bothies, ktoré sú k dispozícii všetkým bezplatne. Žiadna rezervácia, jednoducho príďte. Veľmi málo zariadenia, musíte mať so sebou všetko, čo si myslíte, že budete potrebovať. včera Pavol Horváth Zaujímavosti
Túra Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi Po minulotýždňových doslova monzúnových dažďoch tento víkend opäť nesľubuje ideálne počasie na turistiku. No aj naši dvaja turisti vedia, že neexistuje zlé počasie, iba zle vybavený turista. S týmto heslom v sobotu ráno chalani mudrujú nad mapou hradov západného Slovenska. Nedosiahnutých cieľov je v nej ešte veľa. Máme záujem o miesta, kde nestretneme veľa ľudí. No okrem hradu by sme sa radi pekne prešli, predýchali pľúca, čo je v "rúškovej" dobe veľmi potrebné. S maminou si balia batohy a ja sa s radosťou pripájam. 29/10/20 Daniela Mäkká Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cesta na Žiarsku chatu konečne prejazdná 18/05/14 20:53 42 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.36)