Túra

Po stopách tatranského expresu

Michal "meky" Kollár 31.07.09

Aj vy ste už počuli o tajomnom torze motorového rušňa, ktoré sa ukrýva niekde pod Veterlínom v Malých Karpatoch? Moji dvaja priatelia ho zazreli na prechádzke na hubách. Hovorievali tomu miestu „pri vagóne“. Až nedávno sme spoločne zhodou náhod zistili, že nejde o vagón, ale o legendárny tatranský expres, ktorý kedysi spájal Bratislavu a Tatry. Hneď sme si dohodli dátum túry a napriek nepriaznivej predpovedi počasia sme sa vybrali hľadať tohto veterána.

Trasa

Smolenice (vlak) - Smolenice, obec (lesná správa) - park pod Smolenickým zámkom - rázcestie Vlčiareň - Nad Vlčiarňou - Pod Veterlínom a späť

Vlčiareň

Vystupujeme z vlaku na železničnej stanici v Smoleniciach a prvé, čo upúta náš zrak, je zahalený hrebeň Zárub. Dúfame, že Iľko a jeho ústav opäť v predpovedi zlyhá. Pridávame do kroku a onedlho kráčame popri kostole, neskôr míňame jazierko pod Smolenickým zámkom a odbočujeme doľava na žltú značku. Ideme po nej, až prídeme k Vlčiarni, odkiaľ pokračujeme po modrej značke zhruba desať minút. Vychádzame na čistinku, kde nám skríži cestu zelená značka vedúca z Jahodníka do Čertovho žľabu. Pred nami sa vynoria tri neznačkované lesné cesty (vhodné aj pre cykloturistov). Vyberáme si „zlatú“ strednú cestu, ktorá je veľmi pohodlná, nie sú na nej skoro žiadne prevýšenia.

Roháč

Miestami v priesekoch vidíme, ako sa ranný opar dvíha a začína vykukovať slniečko. Na ceste zbadáme vzácneho roháča. Žiaľ, naše prvé foto stretko s týmto nádherným chrobákom sme si predstavovali úplne inak. Tento skončil svoju životnú púť pod kolesami nejakého dopravného prostriedku.

Starožitnosť v lese

Asi po štyridsiatich piatich minútach, odkedy sme vkročili na neznačkovanú cestu, prichádzame k miestu, kde sa chodník stáča asi o 180 stupňov. Tu odbočíme vľavo na trávnatý hrebienok, po ktorom prechádzame medzi starými dubmi a do piatich minút stojíme zoči-voči tomuto legendárnemu expresu. Je už síce starý a hrdzavý, ale je skvelé vidieť hlboko v lese tento vrak. Zostala tu z neho väčšia polovica a tá druhá sa vraj nachádza neďaleko Vlčiarne. Natíska sa otázka, za akých okolností a kedy sa sem dostal? Kto a ako ho tam mohol dopraviť? Odpovede na tieto otázky netušia ani miestni obyvatelia. Určite však stojí za to spraviť si výlet a obzrieť si túto starožitnosť.

Návrat

Po prehliadke a fotení sa vydávame na cestu späť, na ktorú nám svieti krásne slnko a po Iľkovej predpovedi ani chýru, ani slychu. Plní dojmov dumáme, kedy sa vyberieme hľadať druhú časť tohto unikátu.

Pár faktov

Tieto motorové vozne radu M283.0 (prvá fotografia v galérii) zakúpili Slovenské železnice počas druhej svetovej vojny v Maďarsku. Do prevádzky boli uvedené v letnom grafikone 1942/43. Prvýkrát vyšiel na trať 5. júla 1942. Premával každý deň po trase Bratislava - Poprad-Tatry. Cesta mu trvala 4.45 hodiny. Vzhľadom na nízku kapacitu vozňa (64 miest) bol od začiatku povinne miestenkový. Lístok v roku 1942 stál 151,- Korún slovenských a miestenka 10,- Ks. Jeho maximálna rýchlosť bola 110 km/h.

Zdroj a viac info tu.

Diskusia

K článku Po stopách tatranského expresu 15/09/13 19:25 28 príspevkov

Najnovšie články autora

Túra Po stopách tatranského expresu Aj vy ste už počuli o tajomnom torze motorového rušňa, ktoré sa ukrýva niekde pod Veterlínom v Malých Karpatoch? Moji dvaja priatelia ho zazreli na prechádzke na hubách. Hovorievali tomu miestu „pri vagóne“. Až nedávno sme spoločne zhodou náhod zistili, že nejde o vagón, ale o legendárny tatranský expres, ktorý kedysi spájal Bratislavu a Tatry. Hneď sme si dohodli dátum túry a napriek nepriaznivej predpovedi počasia sme sa vybrali hľadať tohto veterána. 31/07/09 Michal "meky" Kollár Malé Karpaty

Najnovšie články na titulke

Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. dnes Radoslav Jurčina Strážovské vrchy

Rozhovor Na behu ma najviac baví sloboda, voľnosť a príroda Lucia Dobrucká je mladá slovenská ultrabežkyňa, ktorá si v posledných sezónach pripísala na účet viacero výborných výsledkov. Lucka je držiteľkou ženského traťového rekordu na Javorníckej stovke z roku 2017, tento rok získala napríklad 2. miesto na Nízkotatranskej stíhačke či 1. miesto na Lazovke. Na prelome augusta a septembra si zabehla najdlhšiu trasu pretekov L´Echappée Belle vo Francúzsku, na ktorej získala 3. miesto vo svojej kategórii a 6. miesto v celkovom poradí medzi ženami. V celoročnej lige Slovak Ultra Trail si vlani vybojovala 3. miesto, tento rok poskočila na 2. priečku. Lucka je členkou ultrabežeckého tímu Slovak Ultra Trail. Na moje otázky o behu a živote okolo neho odpovedala v nasledujúcom rozhovore. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory

Túra Ako drobec prešiel z Magurky na útulňu Ďurková Predpoveď počasia hlási posledné teplé dni na horách. Bez úvah o tom, či ide o hoax alebo pravdu, predĺžený víkend je už mesiac naplánovaný, vyrážame na Donovaly. Program za pochodu prispôsobujeme zmene počasia, najmladšiemu členovi balíme od krátkych rukávov až po zimnú vetrovku, skrátka úplne všetko. Pre nedostatok priestoru v kufri auta nám dospelým musí postačiť pár funkčných tričiek s termo mikinou na vrch. V priebehu víkendu teplota klesá z 25 na 10 stupňov. Prognózy počasia nás neodradili, v piatok šliapeme na hrebeň Nízkych Tatier a útulňu Ďurková. včera Karolína Dobiašová Nízke Tatry