Túra

Srdiečko - Chopok - Ďumbier - Srdiečko

03.08.09
Nechcel som pôvodne veriť, no aj firemný teambuilding môže úplne nečakane priniesť niečo pozitívne. V našom prípade to bola možnosť voľného dňa, využiteľného ľubovoľným spôsobom. Kedže sme sa chceli naozaj ešte viac skamarátiť (čestné slovo, p. šéf) a kedže sa toto naše utužovacie stretnutie uskutočnilo na Táloch, bolo jednoznačné, ktorú metódu použijeme – nízkotatranskú klasiku – Ďumbier. Tento nápad sa páčil až dvom kolegom. A že vraj ten teambuilding pomáha zbližovať sa. To by vás bolo, stále sa hrať tie logické hry pri flipchartoch. Je ráno, všetci už odišli, hotel je prázdny.

Trasa

Srdiečko – Kosodrevina – Chopok – Ďumbier – Štefánička – Trangoška – Srdiečko

Prístup na hrebeň sme museli zvoliť tak, aby sme sa mohli vrátiť priamo k autu, pretože nás ešte čakala dvojhodinová cesta do Košíc. Auto teda nechávame na parkovisku hotela Srdiečko (lyžiarske stredisko Jasná) a po chvíľke začíname prudším stúpaním žltou turistickou trasou vedúcou priamo po lyžiarskom svahu Kosodrevina – Srdiečko, označenom číslom 1. Počasie je ukážkové. Jemne pofukuje, slnečno, sem-tam oblak. Naokolo kopce, ktoré nepoznám a tak chvíľku, počas ktorej sa môj kolega snaží skoncovať s infarktom, využijem čítaním mapy. Názvy sa mi pletú, snažím sa všetko si zapämatať, hoci viem, že je to takmer zbytocné. Kým to neuvidím a nezažijem ešte aspon trikrát, nezapamätám si to.

Chvíľku si posedíme pri vývere vody, pár minút od hotela Kosodrevina, na lúke posiatej šafranom (nie som botanik a tak dodatočne tipujem, že spišským - Crocus scepusiensis). Tu sa žltá značka napája na modrú turistickú značku (tzv. modrý traverz) a cca 30 minút pokračujeme po spoločnom modro-žltom značení. Kolega už infarkt rozdýchal, no začína mať problém s riflami. Na našu rannú diskusiu o nevhodnosti riflí na turistiku sa snaží zabudnúť poukázaním na šafran, ktorého tu už nie je ako šafranu, ale ako púpavy. Okrem toho mu nedovolí kráčať myšlienka jeho komerčného pestovania doma na záhrade. V duchu čakám, kedy ho probém jeho riflí našťastie donúti zabudnúť na tento podnikateľský plán. Ťažko sa mu totiž oponuje a tak ho nechávame v jeho business nálade.

Zahľadený do šafranu, reliktov snehu a myšlienok míňame (asi zasneženú) odbočku žltej značky na Chopok. Dohodneme sa, že budeme pokračovat po modrej až pod vlek Predné Dereše (oznacenie E), pri ktorom sa takto na jar vytvoril menší potok. Snehom šliapeme ku stanici vleku, dúfajúc, že nás nesleduje ochranár, či proste ktokoľvek. Pravdou je, že sa síce predierame vysekanou kosodrevinou a sem tam prekračujeme starý elektrický kábel, no človek nikdy nevie, čo všetko je u nás chránené. Platí však, že mimo turistického značenia sa turista ci návštevník pohybovať nemá, takže… Za chvíľku sme pri nástupnej časti vleku, ktorá je dosť poškodená asi tohoročným snehom. Pokračujeme hore, tentokrát popod stĺpy vleku, snažiac sa tým aspon trošku zlegálniť náš pohyb. Je tam menej kosodreviny, čo je výhoda, lebo nohavice už máme mokré až po... Po chvíľke dochádza k menšiemu zraneniu na skale, no lekárničku máme. Znie to divne, ale konečne som ju využil, keď už mi zaberá 1/4 35l batohu. Po dvoch hodinách prichádzame na Kamienku (Kamenná chata pod Chopkom, 2010 m). Kolegu ženú mokré rifle a vidina jedla tak, že kým prídem na chatu, má dojedené a ukladá sa na driemoty.

Po približne polhodine nechávame Chopok (2 023,6m) pre tentokrát druhým a pokračujeme ďalej červenou turistickou značkou (Cesta hrdinov SNP), traverzujúc svahmi Veľkého Príslopu strmé a skalnaté spády severných svahov hrebeňa. Na moje prekvapenie nestretávame žiadnych ľudí (česť dvom výnimkám) a s ešte väčším prekvapením stretávame svišta (vrchovský – Marmota marmota), voľne si sediaceho a v kľude strážiaceho južné svahy Nízkych Tatier. Výhľady sú nádherné a človeka nútia sa zastavovať a spoznávať našu krajinu takto v tichu, z výšky. Postupne podchádzame Konské (1875m) a prichádzame do Demänovského sedla (1756m). Kolega premýšľa, či by nebolo lepšie kráčať bez riflí. Uisťujeme ho, že rozhodne. Doprajeme si krátku, 15-20minútovú prestávku, počas ktorej si, tak, ako po celý čas, vychutnávame nádherný výhľad na Západné či Vysoké Tatry na severe, Veľký Choč (Chočské vrchy) na severo-západe, Veporské vrchy na juhu či neďalekú Prašivú (1667,4m), Tanečnicu (1680,7m) a Krakovu hoľu (1751,6m). Je príjemne teplo a pofukuje tak akurát. Ani sa nám nechce ďalej, hoci nás čaká rovnako pekné pokračovanie.

Obchádzame vrchol Krúpovej hole a za cca 20minút sme už v Krúpovom sedle. O ďalších 20 minút sme po nenáročnom a miernom výstupe na najvyššom vrchole Nízkych Tatier – Ďumbier (2043,4m). Tu stretávame veľkú skupinu a tak čakáme bokom, kým sa odfotia a podebatujú. Kolega sa veľmi teší, lebo zisťuje, že nie je sám, čo má rifle. Aspoň že nemá tenisky. Kým odídu, poprosíme ich ešte o spoločnú "vrcholovú" (keď to tak čítam, zvláštne to vyznieva) fotografiu. Potom sa snažím nájst ešte jeden poklad, ale neúspešne. Nič to, veď najväčšie poklady týchto miest sú nehmatateľné. Ten výhlad je nepopísateľný. Toľko pohorí naokolo. Toľko dolín a vrcholov, ktorých väcšinu spoznávam len vďaka mape. Toľko skrytého priestoru v takej malej krajine. Ale namiesto radosti cítim určitý smútok - stihnem to všetko aspoň na chvíľku vidieť, kým to úplne nezmizne ? Kam ísť skôr a čo vidieť ako ďalšie, keď čas tak rýchlo letí?

Zanechávam tieto myšlienky a pomaly schádzame spät do sedla a odbáčame – tentokrát smer Štefánikova chata (Chata generála M. R. Štefánika, 1728 m). Kolegovia idú, ako vždy, dopredu. Ja zatiaľ, snažiac si spomenúť na všetku tu teóriu, fotím a užívam si kľudu a samoty. Viem, že sa túra pomaly končí. Schádzam ku chate, ale nezabudnem si na chvílku posedieť s Anjelmi našich hôr. Podakujem sa im za dnešný deň a ponáhľam sa ku chate. Chalani už sedia dnu, idem si teda ešte pozrieť pamätník Vasila Ivanoviča Babkina pod Králičkou. Vraciam sa za nimi, troška posedíme, kupujem pohľadnicu (zapíšem si dátum a opečiatkujem si ju) a o pár minút neskôr už schádzame úzkym kamenným hrebeňom do sedielka Kozích chrbtov, kde nás na chvíľu láka zakázané ovocie. Našťastie odolávame – z akého raja by nás vyhodili? Príkrym klesaním zeleného turistického chodníka pokračujeme do Trangošskej doliny, v tesnej blízkosti vodného toku Bystrianky. V žľabe je ešte sneh a čo iné nás mohlo napadnúť?

Spúštame sa na topánkach, podvedome si ani nekontrolujúc rýchlosť. Veď je to posledný zjad tejto sezóny. A rýchlejšie je v tomto prípade bezpečnejšie. Míname symetrickú, zarastenú kopu kamenia. Až doma sa vďaka hiking.sk dozvedám, že ide o mohylu na počest lyžiarovi Halašovi, ktorý tu zahynul v lavíne. Poniže pamätníka míname rázcestník Halašova jama, kde sa nachádza krasový ponor povrchových vôd. Pri Hornom salaši míňame prudkú odbočku k Jaskyni mŕtvych netopierov. Túto jaskyňu sme mali našťastie možnosť navštíviť včera. Naberáme si ešte čerstvej vody z potoka a onedlho nastupujeme na posledný - asfaltový - úsek ku hotelu Srdiečko.

Diskusia
Srdiečko - Chopok - Ďumbier - Srdiečko 23/12/09 12:01 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Reportáž 10 rokov – stretnutie na Kojšovskej holi Teplo, teplo a ešte raz teplo. Ticho. Kľud. A pohoda. Tak by sa stručne dalo charakterizovať ďalšie zo stretnutí HIKING.SK, tentokrát na Kojšovskej holi vo Volovských vrchoch. Večer pred stretnutím s Igorom absolvujeme nákup, aby sme zabezpečili pitný režim pre našich hostí. Je už tma, keď sa Igor chystá ísť spať na lúky Kojšovky. Počasie je teplé, takmer bezveterné. Vyzerá, že bude mať peknú noc. Tipujeme, koľko ľudí príde. E-mailom sa nám ozval až jeden človek. Ja mám v pláne prísť ráno a doniesť zvyšnú časť proviantu, ktorý sa medzitým doma stále pečie. 08/07/12 Peter Mišovic Hiking akcie
Túra Skala, Galmus Pri mojom prvom prechode krasovej Poráčskej doliny som si uvedomil, že prechádzam pre mňa úplne novým a nepoznaným pohorím, pohorím Galmus, ktoré je pred turistami zabudnuté v priestore medzi dedinkami a mestečkami Matejovce (nad Hornádom), Olcnava, Poráč, Slovinky, Krompachy a Spišské Vlachy. Zo sedadla bicykla mi učarovali skalné bralá a zrázy Vápenníka, Slovinskej skaly a Červených skál. Rozhodol som sa, že toto pohorie musím spoznať. Dnešným cieľom mojej kratšej túry je teda vápencový masív, planina Slovinská skala, pozostávajúca z vrchov Matisovec (877m), Skala (1014m), Suchinec (943m) a Holina (880m). 22/02/12 Peter Mišovic Volovské vrchy
Cyklotúra Cez Čierny Váh a Popradské pleso Tretí deň ma privítal ešte krajším počasím ako dva predošlé. Je niečo po pol ôsmej a dnes ma čaká jedno z miest na Liptove, ktoré by mal povinne navštíviť každý milovník cyklistiky. Je ním horná vodná nádrž PVE Čierny Váh. 02/02/12 Peter Mišovic Nízke Tatry, Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Skalné mesto Koľvek a Čierna hora z Kluknavy Veľmi rád sa túlam po miestach málo známych, tam, kde si môžem užiť relatívne nedotknutú prírodu, kde len sem-tam stretnem človiečika. Na východnom Slovensku sa ešte stále dajú objaviť takéto miesta, pre mnohých úplne neznáme. Preto keď som sa na nete našiel informácie o skalnom meste Koľvek, Čiernej hore, Rozsypanej skale a Roháčke, hneď som vedel, že tam raz musím ísť. dnes Viktor Baláž Čierna hora
Búda Senník Dolina pod Lyscom Počas mojej dvojdňovej túlačky v októbri 2017 som pri stúpaní na Lysec v Ostrôžkach naďabil na lúku Dolina, kde sa nachádza vcelku príhodný objekt na vandrácke prespanie. Objektom je síce senník, ale v pohorí, kde nie je veľa iných možností prístrešia, môže poslúžiť. včera Henrich Tomáš Ostrôžky
Túra Dámska jazda Tatrami po lejakoch Predposledný júlový víkend sme mali s kamarátkami dlhšie naplánovanú dámsku túru bez detí a manželov. Keďže kalendáre sú plné a babysittingy dlho dopredu vybavené, s termínom sa nedá hýbať ani vtedy, ak začiatok túry vychádza na deň po tom, čo v Tatrách povodne odniesli niekoľko mostov. Veď vrátiť sa dá vždy, hovoríme si a optimisticky balíme stredne veľké batohy so spacákmi a ďalšie rekvizity, ktoré teraz pri malých deťoch používame dosť zriedkavo. 17/08/18 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Srdiečko - Chopok - Ďumbier - Srdiečko 23/12/09 12:01 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 2043 m n. m.
    • min: 1120 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1286 m
    • klesanie: 1235 m
  • Vzdialenosť
    • 16 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 16.05.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9246 ° SŠ
      dĺžka: 19.6025 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9246 ° SŠ
      dĺžka: 19.6025 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Kamenná chata, Chata gen. M. R. Štefánika
  • Voda
    • hotel Srdiečko, hotel Kosodrevina, hotel Trangoška, Kamenná chata, Chata gen. M. R. Štefánika, Halašova jama v Trangošskej doline, prameň pod Grúnikom
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Brezno/Podbrezová (vlak, bus) - Srdiečko/Trangoška (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.28)