Túra

Z Harmanca do Blatnice

14.08.05
Veľká Fatra prekvapuje svojou rozmanitosťou. Zalesnené a skalnaté časti s prudkými prevýšeniami a hlbokými dolinami strieda hôlnatý hrebeň s pomerne hladkým reliéfom. Opis mojej letnej túry prevedie čitateľa oboma fenoménmi tohto pohoria. Začíname neďaleko harmaneckej jasyne a jednodňovú túru ukončíme v Turčianskej kotline - v dedinke Blatnica.

Dvadsiatehosiedmeho júla o 7.00 vystupujem z vlaku v Harmanci-jaskyni (650 m). Okrem výpravcu je na stanici len mladý český pár so sotva jeden a polročným turistom. Pán mi ochotne ukazuje cestu zo zanedbanej stanice. Je zaujímavé, keď sa výstup na hrebeň začína prudkým zostupom až k ceste na Šturec. Popri frekventovanej ceste pokračujem po zelenej značke našťastie len pár metrov, potom cesta zabočí doprava na miestnu komunikáciu vedľa píly cez Harmaneckú tisinu (rezervácia) až k smerovníku Veľký tunel. Práve medzi Čremošným a Harmancom sa nachádza najdlhší železničný tunel na Slovensku (4697 m). Neodolám a nazerám do jeho útrob. Na rozdiel od náprotivného tunela, ktorý má len pár metrov, sála z neho len stopercentná tma.

Pri tuneli značka opúšťa lesnú cestu a vchádza do úzkej, strmej a vlhkej doliny. Malý potok, ktorý ňou preteká, je po búrke rozvodnený a niekoľkokrát ho je potrebné prekračovať. Neskôr sa predieram omladinou a brodím sa vo vlhkej tráve. Až po hodnej chvíli sa ocitám na rozľahlej čistine Nad túfnou, kde je malá útulňa, zrejme pre lesných robotníkov. Na nocľah by však sotva stačila pre jedného. Raňajkujem, suším si ponožky, rolák a odzipsovné nohavice. Okolo prechádza mikrobus a kúsok povyše vyloží tri lesné robotníčky. Pokračujem ďalej, teraz už svižným krokom po drťou spevnenej úpäťovej lesnej ceste s miernym stúpaním. Otvárajú sa pohľady do susedných Kremnických vrchov – na takmer rovnakú cestu. Po chvíli ma minie stará vojenská sanitka (z kopca ide rezko), lesný robotník a za zákrutou rámusí lesný traktor. Cesta sa skrúca o 180 stupňov a pripája sa na červenú (Košiarisko 1210 m). Smerovník uvádza pol hodiny k hotelu na Kráľovej Studni. Ráz krajiny sa pomaly mení, les redne a je už vidno nezalesnený chrbát Krížnej. Hotel (1270 m) sa nachádza práve na začiatku hôl a je z neho pekný pohľad na Kremnické vrchy.

Po krátkej prestávke určenej protislnečnej ochrane vyrážam do hôlneho terénu, ktorý je mi srdcu najmilší. Predo mnou sa teperí Lada Niva s nákladom na streche. Počkám až vysmradne vzduch a pokračujem až k rázcestiu pri prameni (1340 m). Za chvíľku sa mi otvorí rozhľad, ktorý vyráža dych: na ľavo partia zalesnených a skalnatých vrchov turčianskej strany (Smrekov, Drienok, Ostrá, Tlstá) a na pravo hole Ostredku a Krížnej. Priamo v strede tróni skalnatá Kráľová studňa. Stúpam hrebeňom na Krížnu a predbieham zvláštnu dvojicu turistov – pár v dôchodkovom veku. Ako v každých hoľnatých horách, samotný pohyb po hrebeni je menej namáhavý ako výstup z doliny. Vrch je oblý, takže nie je vidieť vrchol. Keď ho zazriem, som sklamaný. Vrchol padol za obeť technickému pokroku, je na ňom vojenský objekt (asi rádiolokačná stanica) a veselo sa tam stavia. Už viem, kam sa terigala Niva. Okrem nej tam pracuje aj starý autožeriav. V takej výške by som ho nečakal. Pod vrcholom Krížnej (1574 m) pribudlo turistov, ktorí sem vystúpili z Tureckej alebo Starých hôr. Od Krížnej sa otvára nádherný výhľad na liptovskú časť – hlavný hrebeň - Ploská, Čierny Kameň, Rakytov, bočný hrebeň Ostré Brdo, Zvolen – matne je vidieť Nízke Tatry - hrebeň Prašivej a Salatína. Pohľad smerom na Staré hory a na Banskú Bystricu je v silnom opare. Nezdržiavam sa a vydávam sa po hrebeni porastenom vysokou trávou smerom na Ostredok. Tento hrebeň je prerušený len jedným hrbom a výstup na Ostredok z tejto strany je skôr vychádzkou. Samotný Ostredok (1592 m) je obrovským holým kopcom bez jediného kra či skaly. Je to najvyšší vrch Veľkej Fatry.

Tu sa otvára nový výhľad na sever – masív Lysca, Bielej Skaly, Borišova, v pozadí v opare sa črtá Krivánska Malá Fatra. Na Ostredku je opäť plno, z Gaderskej doliny prichádzajú upachtení maďarsky hovoriaci turisti. Čuduj sa svete, mobilné telefóny oznamujú zmeškané hovory. Obedujem a vzdávam sa dlhšieho oddychu kvôli dobiedzajúcemu hmyzu. Odteraz ma čaká už len zostup – kvôli svojej výške a hmotnosti sa ho obávam viac ako výstupu. Po žltej zostupujem do Dedošovej doliny, ktorá je vlastne pokračovaním známej Gaderskej doliny. Zostup lúčnym kopcom Ostredku je pomerne pohodlný, po vstupe do zalesnenej časti však začínam chápať únavu maďarských turistov. Riedky les a lúky v ňom sú extrémne vlhké a miestami porastené vysokou žihľavou. Nižšie položná bučina nie je lepšia – pod lístím sa podmáčaná hlina šmýka ako ľad. V dolnej časti je chodník navyše zničený lesnou ťažbou. Asi po tri štvrte hodiny takejto cesty zostupujem do Drobkova (830 m), kde stretávam aj „ničiteľa“ chodníka - Peja s ľudským doprovodom.

Teraz sa začína nekonečná cesta legendárnou Gaderskou dolinou (žltá značka, 14 km) po upravenej lesnej ceste, v závere pokrytej asfaltom. Dolina je skutočne pekná, miestami sa zužuje na pár metrov, niekde sa rozširuje do rozľahlých rúbanísk s výhľadmi na skalnaté bralá. Pocestného stále sprevádza vodnatý Gaderský potok, ktorý vymlel do susedných brál jaskyne. Na jednom mieste neodolám a schladzujem si nohy, ruky a tvár. V doline sa nachádzajú až tri horárne. Vždy hodinu chôdze jedna... Postupne pribúdajú cyklisti a neskôr aj peší výletníci. Ústie doliny je mimoriadne frekventované a nachádza sa v ňom Blatnický hrad, zrubová osada a reštaurácia. Robím výnimku a dychtivo pijem chladné pivo, dva litre minerálky mi až do ústia nevydržali. O štvrť hodiny, o 16.30 končím svoje putovanie na autobusovej zastávke v Blatnici (500 m).

Dnes sa mi splnil sen, prejsť aspoň časť veľkofatranského hrebeňa a súčasne Gaderskú dolinu. Nakoniec rada tým, čo by chceli ísť v mojich šľapajach – do Gaderskej doliny sa radšej vyberte v iný deň, prípadne na bicykli, končiť vysokohorskú túru diaľkovým pochodom nie je naozaj vhodné. Z túry som si neodniesol len zážitky a fotografie…

Fórum 7 príspevkov
Veľká Fatra - z Harmanca do Blatnice 23/08/05 20:39 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pieninský okruh: Haligovce – Veľký Lipník Pieniny – prielom Dunajca, plte, Červený Kláštor, Tri koruny. Kto by ich nepoznal? Výlet do Pienin bol ešte v mojom detstve dobrovoľne povinnou súčasťou ROH-áckych dovoleniek v Tatrách, dokonca som strávil dva týždne v škole v prírode priamo v kláštore. No vychádzky sme vždy ukončili pri prvom meandri Dunajca. Dlho plánovanú turistickú návštevu som uskutočnil až v zrelom veku... A keďže som toho chcel vidieť čo najviac, naplánoval som trasu v tvare podkovy, neskôr som ju zmenil na (takmer) okruh. 01/09/19 Peter Straka Pieniny
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Správa Hrebeň Nízkych Tatier priechodný bez obmedzení Začiatok septembra sa niesol v znamení prerezávania turistických chodníkov, tentokrát sme vybrali frekventované úseky v oblasti Štefánikovej chaty pod Ďumbierom a Čertovicou. Akciu každoročne organizuje športový klub PARBAT, posledné roky sa k nemu pridávajú dobrovoľníci z Horskej služby Nízke Tatry juh a OZ Horské spoločenstvo, ktoré pôsobí v oblasti Čertovice a Andrejcovej. dnes Marek Šurina Správy
Túra Agraš – okruh z Novej Bane Už som písala o pamiatkach na stredoveké banské diela v okolí obce Brehy v Štiavnických vrchoch. Vtedy sme navštívili banskú oblasť Slosberg nad dolinou Obecného potoka pod vrchom Chlm. Teraz sme sa rozhodli preskúmať dolinu Liešňanského potoka a pamiatky na banskú činnosť pod vrchom Agraš. Tu sa dolovalo na žile Gottes Gabe, čo je najzápadnejšia žilná štruktúra Pukaneckého rudného ložiska. dnes Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Spišské Bystré – náučné chodníky Predstavíme si dva miestne náučné chodníky, ktoré by sme momentálne márne hľadali v mapových podkladoch rôznych výrobcov. A práve táto skutočnosť je jedným z dôvodov, ktorý nás sem priťahuje. Máme sľúbené pieskovcové útvary, zdokumentovanú banícku a partizánsku históriu, a hlavne malebné výhľady na okolie Kozích chrbtov. včera Roman Matkovčík Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľká Fatra - z Harmanca do Blatnice 23/08/05 20:39 7 príspevkov
Fakty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1592 m n. m.
    • min: 500 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1077 m
    • klesanie: 1227 m
  • Vzdialenosť
    • 35 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 27.7.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 48.81852 ° SŠ
      dĺžka: 19.03916 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93759 ° SŠ
      dĺžka: 18.92583 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Kráľová skala, prameň
  • Mapa
    • Veľká Fatra, VKÚ Harmanec, č. 121
  • Doprava
    • autobus alebo vlak z BB do Harmanca, autobus z Blatnice do MT
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.38)