Túra

Túry na chaty nad Arolla I.

22.08.09
Rok 2009 je pre mňa významný. Woodcrafterský rod Biatec sa dožíva 20. výročia vzniku a keď som sa zamýšľal koncom roku 2008, ako to „ osláviť “, bolo mi jasné, že potlach, ako pri desiatom výročí, to nebude. Informácia, že cez neziskovú cestovku JEKA je možné sa dostať do zahraničných hôr, mi vnukla myšlienku stať sa organizátorom 10-dňového zájazdu do Walliských Álp a tak pripomenúť známym i neznámym existenciu Biateca a jeho životaschopnosť. Nasledovalo sedem mesiacov organizátorskej práce a napokon 24 ľudí sa pomocou šiestich áut dopravilo do dedinky Arolla vo Val d´Hérens 41 km od Sionu vo Švajčiarsku. Absolvovali sme tam 8 túr rôznej obtiažnosti od výstupu na Breithorn vysoký 4164 m až po návštevu soľnej bane neďaleko mestečka Bex.

1. deň

Arolla – Cabane de la Tza – Pramousse – La Monta – Arolla

Z Bratislavy sme vyrážali parádne naložení v piatok 3. 7. po 18. hodine. Švagor zvládol 1140 km dlhú cestu bez akýchkoľvek problémov. Po štvorhodinovej pauze v Sione sme do Arolla dorazili po 12-tej hodine a po drobných problémoch so zlým číslom mobilu na zástupcu JEKA vo Švajčiarsku a neznalosťou nemčiny, či angličtiny chatárom, som prevzal chatu, potraviny a mohli sme sa začať chystať na príchod ostatných 20 účastníkov zájazdu. Poukladali sme stoly v jedálni, prestreli ich a vyzdobili kvetinkami. Na stenu putovala vlajka Biateca a pár máp okolia Arolla. Na informačnom stole som rozložil informačné materiály o kantóne Wallis. Zvyšok zájazdu prichádzal od 18. hodiny do 22.30 hod. Po večeri nasledovalo odovzdanie kuchyne nasledujúcej smene a pár slov o zajtrajšom dni. Našim cieľom na rozchodenie sa stala chata Tza vo výške 2607 m.

Štvorica, ktorá varila v tento deň, nastúpila do kuchyne pred šiestou, aby nachystala raňajky na ôsmu a balíčky na túru. Po raňajkách sme vykročili na mininámestíčko Arolla, kde sídlilo TIC v budove pošty. Je od nej úžasný výhľad na M. Collon vysoký 3637 m, ktorý uzatvára údolie a z ktorého bokov stekajú do údolia Dolný a Horný Arollský ľadovec. Predpoveď počasia na nasledujúce dni bola priaznivá a na všetky okolité chaty sa dalo dostať bežným turistickým spôsobom. Nuž sme teda vykročili na prvú túru.

Viedla nás červená značka, napokon jediná farba, akú poznajú Švajčiari na značenie turistických chodníkov mimo ľadovcov. Zišli sme k ľadovcovej riečke La Borgne d´Arolla a prekročili ju po drevenom moste. Zaujala nás značka upozorňujúca na prívalové vlny a červené výstražné, blikajúce svetlo na nej. Naša trasa bola značená aj ako snežnicová, na čo našinec nie je z domova zvyknutý. Pri stúpaní pomedzi kvitnúce rododendróny limbovým lesom sa nám otvorili spätné výhľady na kopce nad Arolla. V oblakoch sa skrýval miestny kráľ Pigne d´Arolla vysoký 3796 m a tiež trasa na Cabana des Dix popod M. Dolin a Pas de Chévres. Avšak chodník na náš zajtrajší cieľ, Cabana des Aig. Rougnes, popod Plan Tsarden a La Roussette, bolo pekne vidno. Na lúke sa zjavila obrovská skala a keď sme k nej prišli, zistili sme, že je na nej umiestnená pamätná tabuľa trom asi miestnym rodákom, ktorí zahynuli v roku 1981 na Lhotse a J. Ch. Gaudínovi, ktorí zahynul 1992 v Uzbekistane. Nuž hory si vyberajú občas daň za túžbu vystúpiť na svoje vrcholy.

Neustále sme sa zastavovali a doslova sa kochali zasneženými horami, ktoré oproti neskutočne modrej oblohe priam svietili. Vzápätí sme sa zohýbali ku kvetene a za pomoci makra sa pokúšali zachytiť jej nádheru. Musel byť úsmevný pohľad na našu drepujúcu skupinu. Mňa osobitne tešil pohľad na sestru a švagra, ktorých som po mnohých rokoch vylákal na takúto naozaj vysokohorskú turistiku. To, že ich dokážem vytrhnúť zo zabehaného kolotoča práca, záhradka, práca, som v prvopočiatku považoval za nemožné a predsa to vyšlo. Ale veď sa spoznali na Borišove, kde švagor vynášal a tak trochu chatárčil, tak mali na čo nadväzovať!

Napriek veľmi pohodovému tempu sme predsa len napredovali a vyšli z borovicového pásma. Nad hlavou sa nám ukázali trojtisícovky od Aig. De la Tsa 3668 m, cez Dent de Tsalion 3589 m, Pte des Genevois 3677 m, Dt. de Perroc až po Gde. Dt. de Veisivi vysoký 3418 m. Začali sme stúpať serpentínami pomedzi skaly. Ozvali sa ovečky a zvončekmi ozvučili našu cestu. V ohromnej horúčave sme ocenili myšlienku zobrať popri čaji a káve v termoske aj 2,5 l minerálky. Napokon sa na ľavej strane skalnatého obzoru ukázala vlajka, vlajúca, ako je miestny zvyk, pred každou z chát. Po troch hodinách od vykročenia z našej chaty vo výške 1980 m sme stáli pred kamennou chatou Tza vo výške 2607 m. Hore vyšli všetci bez väčších problémov. Posadali sme si na drevený heliport a lavičky so stolmi pred chatou. Ja som si šiel samozrejme vypýtať pečiatku a obedujúca chatárka mi ju s úsmevom buchla do "cancáku". Kapacita chaty je 55 postelí. Čo nás všetkých veľmi zaujalo, bolo WC. Viedla k nemu od chaty cestička, osvetlená v noci lampami, cez deň sa nabíjajúcimi slnečnou energiou. WC stálo zo 75 % nad priepasťou, pod ním viedla hadica s neustále prúdiacou vodou a zadnú časť tela pri vykonávaní potreby ofukoval čerstvý vetrík. Priznám sa, že som mal značné psychické zábrany urobiť v ňom malú potrebu. Ten pocit, že stojíte vlastne nad priepasťou...

Hoci na mape, ktorú sme obdržali od JEKA, nebola značená cesta z chaty do osady Pramousse, na brehu riečky tečúcej súbežne s cestou do Arolla, po rade chatárky, sme sa vybrali po novo značenej ceste dolu. Trošku bol problém rozhýbať ľudí, ktorí neboli schopní a ochotní opustiť heliport pri chate. Bol odtiaľ totiž fantastický rozhľad na okolité vrchy. Pomocou ďalekohľadov sa kochali a kochali. Večera však bola plánovaná na siedmu hodinu a tak bolo treba vykročiť späť.

Poznáte onú legendárnu vetu: „Keby som to vedel, tak sem nechodím!" Tú každý z nás určite niekoľkokrát pri zostupe vyslovil. Bol nekutočne strmý a miestami nejasne značený. Zopár ľudí sa ocitlo úplne inde, než mali byť a len vďaka údoliu, ktoré nepustilo, nezablúdili a len si nadišli. Žena si veľmi pochvaľovala paličky, ktoré som dostal od sestry. Skoro sme s vďakou pokľakli pri riečke, keď sme si už mysleli, že nás palce a kolená niekam nakopú. Prekročili sme elektrickú ohradu pre dobytok a vykročili popri riečke smerom na La Monta. Chvála Bohu si nás dobytok čierny ako noc vôbec nevšímal a kľudne si prežúval. Po moste sme prešli na druhú stranu riečky a popri veľkej skale s limbou rastúcou priam nepochopiteľne na jej vrchole sme došli k hotelu a reštaurácii de la Tza. Patria majiteľovi našej chaty Sporting. Z oblakov, ktoré sa už dlhšiu chvíľu mračili, na nás začalo popŕchať. Do toho sa pridala vysielačka, ktorou ma z chaty informovala smena variaca večeru, že nevie zapáliť plyn a tým pádom večera nebude. Posledných 20 minút túry sa tak stalo značne adrenalínových. Ako nakŕmim 24 ľudí, ako sa dohovorím s majiteľom chaty, ktorý vie len po francúzsky? Po pribehnutí na chatu sme boli viac spotení, ako zmoknutí. Keď som zistil, že plyn je len vypnutý a že ho vypol majiteľ chaty, ktorý prišiel opraviť vypadnutú elektriku na jednej izbe, mohlo sa začať finišovať s prípravou večere. Ešteže Vlado doniesol gitaru a tak čas čakania na večeru sme si krátili červeným vínkom a spevom. Polievka a guláš napokon chutili a ja som musel po 22. hodine doslova ľudí vyháňať z jedálne na izby. Veď zajtra nás čaká túra na Cabane des Aiguilles Rouges d´Arolla vo výške 2810 m!

Užitočné odkazy

www.valaistourism.ch
www.mojesvycarsko.com
www.latza.ch
www.evolene-region.ch
www.sac-cas.ch (kliknite na cabanes)
www.hotel-kurhaus.arolla.com
www.hoteldupigne.ch
www.hotelduglacier.ch
www.hotel-arolla.com
www.camping-arolla.com
www.arolla.bazar.ch
www.colonies-arolla.com

Fórum 2 príspevky
Túry na chaty nad Arolla I. 24/08/09 09:24 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. včera Pavol Timko Strážovské vrchy
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. 17/10/19 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Túry na chaty nad Arolla I. 24/08/09 09:24 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Švajčiarsko: Alpy – Západné Alpy – Vnútorné kryštalické Alpy - Penninské Alpy - Walliské Alpy - Val d´Hérens
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2607 m n. m.
    • min: 1835 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 800 m
    • klesanie: 800 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Nocovanie
    • chata Sporting v Arolla
  • Voda
    • chata Sporting a Tza, potraviny v Arolla
  • Mapa
    • Kűmmerly + Frey Val d´Hérens – Crans Montana 1 : 60 000
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.38 (0.1)