Túra

Túry na chaty nad Arolla I.

22.08.09
Rok 2009 je pre mňa významný. Woodcrafterský rod Biatec sa dožíva 20. výročia vzniku a keď som sa zamýšľal koncom roku 2008, ako to „ osláviť “, bolo mi jasné, že potlach, ako pri desiatom výročí, to nebude. Informácia, že cez neziskovú cestovku JEKA je možné sa dostať do zahraničných hôr, mi vnukla myšlienku stať sa organizátorom 10-dňového zájazdu do Walliských Álp a tak pripomenúť známym i neznámym existenciu Biateca a jeho životaschopnosť. Nasledovalo sedem mesiacov organizátorskej práce a napokon 24 ľudí sa pomocou šiestich áut dopravilo do dedinky Arolla vo Val d´Hérens 41 km od Sionu vo Švajčiarsku. Absolvovali sme tam 8 túr rôznej obtiažnosti od výstupu na Breithorn vysoký 4164 m až po návštevu soľnej bane neďaleko mestečka Bex.

1. deň

Arolla – Cabane de la Tza – Pramousse – La Monta – Arolla

Z Bratislavy sme vyrážali parádne naložení v piatok 3. 7. po 18. hodine. Švagor zvládol 1140 km dlhú cestu bez akýchkoľvek problémov. Po štvorhodinovej pauze v Sione sme do Arolla dorazili po 12-tej hodine a po drobných problémoch so zlým číslom mobilu na zástupcu JEKA vo Švajčiarsku a neznalosťou nemčiny, či angličtiny chatárom, som prevzal chatu, potraviny a mohli sme sa začať chystať na príchod ostatných 20 účastníkov zájazdu. Poukladali sme stoly v jedálni, prestreli ich a vyzdobili kvetinkami. Na stenu putovala vlajka Biateca a pár máp okolia Arolla. Na informačnom stole som rozložil informačné materiály o kantóne Wallis. Zvyšok zájazdu prichádzal od 18. hodiny do 22.30 hod. Po večeri nasledovalo odovzdanie kuchyne nasledujúcej smene a pár slov o zajtrajšom dni. Našim cieľom na rozchodenie sa stala chata Tza vo výške 2607 m.

Štvorica, ktorá varila v tento deň, nastúpila do kuchyne pred šiestou, aby nachystala raňajky na ôsmu a balíčky na túru. Po raňajkách sme vykročili na mininámestíčko Arolla, kde sídlilo TIC v budove pošty. Je od nej úžasný výhľad na M. Collon vysoký 3637 m, ktorý uzatvára údolie a z ktorého bokov stekajú do údolia Dolný a Horný Arollský ľadovec. Predpoveď počasia na nasledujúce dni bola priaznivá a na všetky okolité chaty sa dalo dostať bežným turistickým spôsobom. Nuž sme teda vykročili na prvú túru.

Viedla nás červená značka, napokon jediná farba, akú poznajú Švajčiari na značenie turistických chodníkov mimo ľadovcov. Zišli sme k ľadovcovej riečke La Borgne d´Arolla a prekročili ju po drevenom moste. Zaujala nás značka upozorňujúca na prívalové vlny a červené výstražné, blikajúce svetlo na nej. Naša trasa bola značená aj ako snežnicová, na čo našinec nie je z domova zvyknutý. Pri stúpaní pomedzi kvitnúce rododendróny limbovým lesom sa nám otvorili spätné výhľady na kopce nad Arolla. V oblakoch sa skrýval miestny kráľ Pigne d´Arolla vysoký 3796 m a tiež trasa na Cabana des Dix popod M. Dolin a Pas de Chévres. Avšak chodník na náš zajtrajší cieľ, Cabana des Aig. Rougnes, popod Plan Tsarden a La Roussette, bolo pekne vidno. Na lúke sa zjavila obrovská skala a keď sme k nej prišli, zistili sme, že je na nej umiestnená pamätná tabuľa trom asi miestnym rodákom, ktorí zahynuli v roku 1981 na Lhotse a J. Ch. Gaudínovi, ktorí zahynul 1992 v Uzbekistane. Nuž hory si vyberajú občas daň za túžbu vystúpiť na svoje vrcholy.

Neustále sme sa zastavovali a doslova sa kochali zasneženými horami, ktoré oproti neskutočne modrej oblohe priam svietili. Vzápätí sme sa zohýbali ku kvetene a za pomoci makra sa pokúšali zachytiť jej nádheru. Musel byť úsmevný pohľad na našu drepujúcu skupinu. Mňa osobitne tešil pohľad na sestru a švagra, ktorých som po mnohých rokoch vylákal na takúto naozaj vysokohorskú turistiku. To, že ich dokážem vytrhnúť zo zabehaného kolotoča práca, záhradka, práca, som v prvopočiatku považoval za nemožné a predsa to vyšlo. Ale veď sa spoznali na Borišove, kde švagor vynášal a tak trochu chatárčil, tak mali na čo nadväzovať!

Napriek veľmi pohodovému tempu sme predsa len napredovali a vyšli z borovicového pásma. Nad hlavou sa nám ukázali trojtisícovky od Aig. De la Tsa 3668 m, cez Dent de Tsalion 3589 m, Pte des Genevois 3677 m, Dt. de Perroc až po Gde. Dt. de Veisivi vysoký 3418 m. Začali sme stúpať serpentínami pomedzi skaly. Ozvali sa ovečky a zvončekmi ozvučili našu cestu. V ohromnej horúčave sme ocenili myšlienku zobrať popri čaji a káve v termoske aj 2,5 l minerálky. Napokon sa na ľavej strane skalnatého obzoru ukázala vlajka, vlajúca, ako je miestny zvyk, pred každou z chát. Po troch hodinách od vykročenia z našej chaty vo výške 1980 m sme stáli pred kamennou chatou Tza vo výške 2607 m. Hore vyšli všetci bez väčších problémov. Posadali sme si na drevený heliport a lavičky so stolmi pred chatou. Ja som si šiel samozrejme vypýtať pečiatku a obedujúca chatárka mi ju s úsmevom buchla do "cancáku". Kapacita chaty je 55 postelí. Čo nás všetkých veľmi zaujalo, bolo WC. Viedla k nemu od chaty cestička, osvetlená v noci lampami, cez deň sa nabíjajúcimi slnečnou energiou. WC stálo zo 75 % nad priepasťou, pod ním viedla hadica s neustále prúdiacou vodou a zadnú časť tela pri vykonávaní potreby ofukoval čerstvý vetrík. Priznám sa, že som mal značné psychické zábrany urobiť v ňom malú potrebu. Ten pocit, že stojíte vlastne nad priepasťou...

Hoci na mape, ktorú sme obdržali od JEKA, nebola značená cesta z chaty do osady Pramousse, na brehu riečky tečúcej súbežne s cestou do Arolla, po rade chatárky, sme sa vybrali po novo značenej ceste dolu. Trošku bol problém rozhýbať ľudí, ktorí neboli schopní a ochotní opustiť heliport pri chate. Bol odtiaľ totiž fantastický rozhľad na okolité vrchy. Pomocou ďalekohľadov sa kochali a kochali. Večera však bola plánovaná na siedmu hodinu a tak bolo treba vykročiť späť.

Poznáte onú legendárnu vetu: „Keby som to vedel, tak sem nechodím!" Tú každý z nás určite niekoľkokrát pri zostupe vyslovil. Bol nekutočne strmý a miestami nejasne značený. Zopár ľudí sa ocitlo úplne inde, než mali byť a len vďaka údoliu, ktoré nepustilo, nezablúdili a len si nadišli. Žena si veľmi pochvaľovala paličky, ktoré som dostal od sestry. Skoro sme s vďakou pokľakli pri riečke, keď sme si už mysleli, že nás palce a kolená niekam nakopú. Prekročili sme elektrickú ohradu pre dobytok a vykročili popri riečke smerom na La Monta. Chvála Bohu si nás dobytok čierny ako noc vôbec nevšímal a kľudne si prežúval. Po moste sme prešli na druhú stranu riečky a popri veľkej skale s limbou rastúcou priam nepochopiteľne na jej vrchole sme došli k hotelu a reštaurácii de la Tza. Patria majiteľovi našej chaty Sporting. Z oblakov, ktoré sa už dlhšiu chvíľu mračili, na nás začalo popŕchať. Do toho sa pridala vysielačka, ktorou ma z chaty informovala smena variaca večeru, že nevie zapáliť plyn a tým pádom večera nebude. Posledných 20 minút túry sa tak stalo značne adrenalínových. Ako nakŕmim 24 ľudí, ako sa dohovorím s majiteľom chaty, ktorý vie len po francúzsky? Po pribehnutí na chatu sme boli viac spotení, ako zmoknutí. Keď som zistil, že plyn je len vypnutý a že ho vypol majiteľ chaty, ktorý prišiel opraviť vypadnutú elektriku na jednej izbe, mohlo sa začať finišovať s prípravou večere. Ešteže Vlado doniesol gitaru a tak čas čakania na večeru sme si krátili červeným vínkom a spevom. Polievka a guláš napokon chutili a ja som musel po 22. hodine doslova ľudí vyháňať z jedálne na izby. Veď zajtra nás čaká túra na Cabane des Aiguilles Rouges d´Arolla vo výške 2810 m!

Užitočné odkazy

www.valaistourism.ch
www.mojesvycarsko.com
www.latza.ch
www.evolene-region.ch
www.sac-cas.ch (kliknite na cabanes)
www.hotel-kurhaus.arolla.com
www.hoteldupigne.ch
www.hotelduglacier.ch
www.hotel-arolla.com
www.camping-arolla.com
www.arolla.bazar.ch
www.colonies-arolla.com

Fórum 2 príspevky
Túry na chaty nad Arolla I. 24/08/09 09:24 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. 22/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. dnes Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy
Túra Okolo Moštencov Mám obľúbenú túru, ktorú zvyknem s malými obmenami absolvovať aspoň raz za rok. Či už ako jarný rozbeh sezóny alebo ako operatívne vyplnenie voľného dňa. Netreba mi totiž stíhať žiadny dopravný spoj, jednoducho vypadnem z domu a po pár hodinách sa tam opäť objavím. včera Michal Bukvai Súľovské vrchy
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Túry na chaty nad Arolla I. 24/08/09 09:24 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Švajčiarsko: Alpy – Západné Alpy – Vnútorné kryštalické Alpy - Penninské Alpy - Walliské Alpy - Val d´Hérens
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2607 m n. m.
    • min: 1835 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 800 m
    • klesanie: 800 m
  • Vzdialenosť
    • 13 km
  • Nocovanie
    • chata Sporting v Arolla
  • Voda
    • chata Sporting a Tza, potraviny v Arolla
  • Mapa
    • Kűmmerly + Frey Val d´Hérens – Crans Montana 1 : 60 000
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.41 (0.11)