1. deň

Vyhne – Priechodná – Kerling – kríž pod Banským vrchom – Hajská skala – Vyhne

Do Vyhní sme pricestovali v nedeľu a tak v pondelok prišlo najprv na radu nakúpenie poživne. Na úvod som nechcel dlhú túru nuž sme sa rozhodli pre modrú značku - Chodník Andreja Kmeťa, ktorá vedie okolo chatky, v ktorej sme bývali. Ani mraky a mierne mrholenie nás neodradili od túry. Hovorili sme si, že keď to neprestane, vždy sa môžeme vrátiť.

Chvíľu sme kráčali po pevnej asfaltke Rudnou dolinou. Sú tu roztrúsené samoty. Pri jednej odbočovala lesná cesta popri potoku doľava, no ukázalo sa, že značka po nej nevedie. Nuž sme sa vybrali vpravo do kopca ďalšou rozbahnenou zvážnicou. Museli sme však aj z nej zísť ešte na ďalšiu, kde sme objavili značku. Dosť nezmyselne stúpala oblúkom cez rúbanisko a napokon sa napojila na cestu. Tá nás doviedla k asi poslednej samote v sedle nad Vyhňami. V malom jazierku si plával párik divých kačíc a pred stajňou sa popásalo stádo kôz. My sme stúpali horou a napokon chodník začal kopírovať vrstevnicu. Za 25 minút sme od samoty došli k studničke. Podľa mapy sa mala z pravej strany pripojiť žltá zo Žarnovice, no zbadali sme len červenú cyklocestu. Po dvadsiatich minútach chôdze ma zaujal chotárny kameň z roku 1938, ktorý vyznačoval hranicu medzi Banskou Štiavnicou, Vyhňami a Dolnými Hámrami. Platí aj dnes?

Vyšli sme na veľkej lúke s kaplnkou. Jej biela stena s modrým nadpisom a mrežami priam svietila na sviežej zeleni lúky. Na pravej strane pod lesom som zbadal prístrešok, nuž sme sa vybrali k nemu. Bol čas obeda a tak sa lavice so stolmi hodili. Prístrešok má odhadom polohu N 48° 30.607"" E 18° 47.753"". Je to starý autobus, ku ktorému je prirobená drevená terasa. Všetko je to mierne hrdzavé a rozpadnuté, avšak v nečase určite poskytne ochranu. Zaujali ma rady sedadiel z kina. Načo ich sem niekto vyviezol fakt neviem. Dnu sa určite v pohode vyspí 10 ľudí. Vedľa prístreška sa nachádza ohnisko. Vodu sme nenašli a tak sa treba zásobiť v studničke 40 minút pred lúkou alebo v potoku, ku ktorému sme za 30 minút po odchode z lúky prišli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na lúke za kaplnkou sa nachádza ešte kryté sedenie pod veľkým stromom. No v nečase veľa ochrany neposkytne. Cesta z lúky klesá do sedla, kde je kríž a totálne hrdzavý smerovník. Kúsok pred ním je bývalý ovčinec. Kto sa prederie metrovou žihľavou, má šancu skryť sa v murovanej búde bez dverí a okien. Strecha však vyzerá byť v poriadku a pri bezveternom daždi je to slušný úkryt. Poloha je odhadom
N 48° 28.59"" E 18° 48.899"". V sedle sme sa napojili na zelenú, po asi desiatich minútach sme prekročili potok a po ľavej strane začali obchádzať Banský vrch. Chodník nás doviedol k zosilňovaču a neskôr sme sa dali viesť významovou značkou na vyhliadkový bod Hajská skala. Otvoril sa nám krásny výhľad na Vyhne a celú našu dnešnú trasu. Po mrakoch už nebola ani stopa. Z lesa sme vyšli na asfaltku pri ohrade starého cintorína. Popri futbalovom ihrisku sme došli k hotelu Sitno a keďže tu sme večerali včera, dnes sme sa rozhodli pre hotel Termal. Po celkom slušnej večeri sme povedľa kúpeľnej kaplnky zišli k Vyhnianskemu vodnému raju, odolali mu a pokračovali k chate. Cestou sme ešte obdivovali vodopádik a ním vytvorenú travertínovú kopu, chránenú pred turistami plotom tenisového areálu.

2. deň

Vyhne – Kamenné – Chrústov – Janovské – Pustý hrad – Sklené Teplice – Repište – Priehon – Chrústov – Vyhne

Že máme na Slovensku v relatívnej blízkosti dva Pusté hrady, som sa dozvedel až tu večer na chate pri plánovaní trasy na druhý deň. A tak bolo rozhodnuté. Najprv si pozrieme Kamenné more a potom poputujeme na Pustý hrad.

Deň sa ukazoval byť slnečný, ako napokon aj všetky nasledujúce. Opäť vyrážame až po desiatej hodine. Od autobusového nástupišťa pred Stredoslovenskými strojárňami vo Vyhniach, prechádzame na druhú stranu cesty a popri vile, v ktorej žila prvá slovenská pilotka, začíname stúpať do kopca. Míňame bývalé rekreačné zariadenie, opustené a rozpadnuté. Škoda, že takto špatí okolie Vyhní. Chodník prechádza ponad a neskôr i cez Kamenné more. Tvoria ho ružové ryolity a je plošne najrozsiahlejšie vo vulkanickej časti Karpát. Za ním sa chodník stáča doľava a stúpa na Kamennú. Je z nej perfektný výhľad na Vyhniansky vodný raj. Dlho sa nezdržujeme a klesáme lesom na lúku, kde sa nachádza Vyhnianska záhradkárska osada.

Prichádzame k zákrute, kde je cez víkend otvorené občerstvenie a asi tridsať metrov nad ním je rozhľadňa. Spomína ju aj Ladislav Khandl v Krásach Slovenska č. 7-8/2009. Rozhľadňa je drevená a stúpa sa na ňu po krátkom rebríku. Je zastrešená a má asi 80 cm vysoké bočné steny, takže môže poslúžiť ako úkryt pre štyroch ľudí, pričom by mali prečkať aj šľahajúci dážď. Jej poloha je N 48° 35.1"" E 18° 42.5"". Keďže sa k nej blížila skupina rozvravených stredoškolákov na školskom výlete, pobrali sme sa ďalej.

Zelená značka pokračuje doľava popri záhradkárskej osade až do sedielka s krížom. Je tu celkom pekný drevený smerovník. Cesta klesá k potoku a rozdvojuje sa. Z ďalšieho dreveného smerovníka sa dozvedáme, že ľavou cestou sa dostaneme na samotu Chrústov. Z troch domov je jeden rozpadnutý, druhý má prepadnutú strechu a jeden slúži možno ako víkendová chalupa. Je odtiaľto pekný spätný pohľad na Kamenné more a Banský vrch. Po krátkom stúpaní sa k zelenej značke pridá aj žltá a až po pár sto metroch ma napadne, že sme mali ísť doľava. Nuž sa vraciame a cesta ide lesom po vrstevnici. Po asi pol hodine dorazíme opäť na zelenú a opäť bez smerovníka. Vyberieme sa doprava mierne do kopca.

V lese vidíme posed a čoskoro prídeme k poľovníckej chatke s krytým prístreškom. Je zaujímavé, že nie je naznačená na mape. Nemám GPS, takže si netrúfam odhadnúť jej polohu, no od Chrústova sem to trvá asi 40 minút. V prístrešku by sa mohli vyspať štyria ľudia, pokiaľ by dážď nešľahal z nekrytej strany. Celty, alebo igelit môžu z toho spraviť celkom slušný úkryt. Voda sa nachádza v studničke vzdialenej asi 10 minút po značke. Najedli sme sa a pokračovali v putovaní na Pustý hrad. Došli sme naň za 30 minút. Z hradu sa nezachovalo okrem náznakov valov a jednej jamy s otvorom nič. Do otvoru som nešiel. Jednak som nemal lano na spustenie do jamy plnej lístia a ani čelovku. Pred valmi sme našli čerstvo odkrytú jamu. Kto tu pátral a prečo neviem. Žeby Tónovi kamaráti?

Hoci sme mali najnovšiu mapu VKÚ Harmanec – Atlas máp Slovenska, značenie vôbec nesedelo. Na smerovníku starom 20 rokov bola zelená a šla ku Kolibe Javorina a žltá do Sklených Teplíc. Kúsok pod smerovníkom je stožiar zosilňovača. Za 30 minút sme celkom slušným klesaním došli do Sklených Teplíc. Chvíľu sme uvažovali, že pôjdeme autobusom do Banskej Štiavnice a z tade do Vyhní, no nevedeli sme, či taký spoj existuje a tak sme vykročili peši. Prešli sme parčíkom, pristavili sa pri sochách, nazreli do cukrárne, vyšli ku kostolu, obišli jaskynný parný kúpeľ, kúpalisko a boli sme za obcou.

Vykročili sme po chodníku smerom na Repište. Minuli sme rozbitú budovu bývalého kempingu a odbočili k miestnej časti Láne. Od nich asfaltka stúpala k Repišťu. Zastavili sme sa v bistre pri kostole na kofolu. Občerstvení sme zdolali posledné stúpanie cez obec a vošli do lesa. Za hodinu sme boli opäť na konci Vyhnianskej záhradkárskej osady. Nepokračovali sme cez ňu, ale od kríža sme šli vľavo po klesajúcej ceste. Urobili sme dobre. Inak by sme nevideli parádne veľkú užovku, ktorá sa na nej vyhrievala. Napokon sme skončili na večeri v Penzióne na Slnečnej stráni. Môžeme vrelo doporučiť. Okrem dobrej kuchyne, ponúkajú na skrátenie čakania knihu o histórii kúpeľov Vyhne a na stenách sú dobové fotografie, či obrazy. Deň sme zavŕšili v termálnom bazéne, ktorý je otvorený do 21.00 hod. Sledovať zapadajúce slnko, sediac v bublinkovom kúpeli s pohárikom v ruke, nie zlý koniec túry.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek