Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Bosna a Hercegovina - Bosanski Maglić

Neviem, či činím správne, ak spropagujem tento kus Balkánu. Osobne som výstup na najvyšší bod Bosny a Hercegoviny vyniesol na vrchnú priečku krajinársky najhodnotnejších túr, ktoré som doteraz absolvoval. Popis výstupu je podrobne spracovaný, kedže o tejto túre je veľmi málo informácií na webe.

Vzdialenosť
len okruh zo sedla Prijevor (bez nástupu Tjentište - s. Prijevor) je 14,76 km
Prevýšenie
+1114 m (okruh zo sedla Prijevor), celkovo 2222 m stúpanie, -1114 m (okruh zo sedla Prijevor), celkovo 2222 m klesanie
Náročnosť
, II. stupeň UIAA (mierne ťažké lezenie, pri ktorom je vyžadovaná technika troch pevných bodov). stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2,5 dni
Pohoria
Dinársky masív (Dináre) - planina (pohorie) Maglić: v Bosne a Hercegovine (časť Republika Srpska) - pohorie Maglić (Nacionalni park Sutjeska) a v Čiernej Hore - masív Trnovački Durmitor
Trasa
  • Najvyšší bod: Crnogorski Maglić - 2388 m n. m.
  • Najnižší bod: Tjentište - 650 m n. m.
Voda
česma (murovaná studnička) v sedle Prijevor, prameň v závere doliny Carev do pod Komom, Trnovačko jezero (česma pri katunoch)
Nocľah
táborisko v sedle Prijevor (vlastný stan)
Doprava
vlastné auto, platená horská autocesta Tjentište (bus) - sedlo Prijevor (NP Sutjeska)
SHOCart mapy
hiking.sk/…/BIH-Maglic.jpg
Doplňujúce súbory
GPX súbor: vystup_na_maglic.gpx

Trasa

Tjentište (560 m) – rampa do NP Sutjeska – parkovisko k výhľadu na vodopád Skakavac (1280 m) – sedlo Dragoš (1300 m) – sedlo Prijevor (1668 m) – Bosanski Maglić (2386 m) – sedlo Maglića (hranica BiH/MNE) - Crnogorski Maglić (2388 m) – sedlo pod Komom v závere doliny Carev do (2150 m) – Trnovačko jezero (1513 m) – hranica MNE/BiH – Suha dolina, lavínište (1360 m) – katuny (salaše) pod sedlom Prijevor – sedlo Prijevor (1668 m) – sedlo Dragoš (1300 m) – rampa NP Sutjeska – Tjentište (560 m)

Bitka

Východiskom do Národného parku Sutjeska je malá horská osada Tjentište (vyslovuje sa mäkko ako „Ťentište“). Dedina preslávená vojenskou operáciou Schwarz z 2. svetovej vojny ako “bitka na Sutjesci“, kde bojovali v máji a júni 1943 juhoslovanskí partizáni pod velením Josipa Broza Tita, zakladateľa Juhoslávie, proti fašistickým vojskám Nemecka. Monumentály pamätník tejto bitky si možno prezrieť na južnom okraji osady, no my prichádzame autom zo severu od Foče (krátko nazývané Srbinje, preto sa môžete v mapách stretnúť s týmto názvom) a na prvej odbočke vľavo za malou benzínovou pumpou opúšťame hlavnú cestu. Križovatku označuje drevený pútač „Nacionalni park "Sutjeska" Tjentište – Dragoš sedlo 12 km – Prijevor 20 km„.

SK = Skopje

Úzka asfaltová cesta (miestami rozbitá) nás vedie vysoko nad údolie rieky Sutjeska. Z lúk nad obcou Popov Most sa otvárajú pekné výhľady na protiľahlú stranu masívu Maluša. Ignorujeme odbočku vpravo do osady Mrkalj (smerovka) a stúpame ďalej vľavo. Asfaltový povrch skončí pri rampe Národného parku Sutjeska, kde veselému strážcovi platíme 10,- BAM za auto (cca 5,- €). Komunikatívny rampár si zapisuje naše údaje a zamýšľanú túru a zároveň ľúšti skratku na našej ŠPZ-ke. Pýta sa či SK znamená Skopje (metropola Macedónska). Na jeho prekvapenie mu prezrádzame, že „Slovačka“.

Prašuma

Zmiešaným lesom stúpame popod planinu Sniježnica makadamovou cestou tesne pod sedlo Dragoš, kde je vyasfaltované parkovisko. Zastavujeme a nevynechávame krátku zachádzku k vyznačnej vyhliadke (bosniansky „vidikovac“) na vodopád Skakavac s výškou 81 m. Nachádza sa hlboko pod nami v rokline Perućica, kde sa rozprestiera jeden z najstarších pralesov (bosniansky „prašuma“) Európy s rozlohou 1390 ha. Rezervácia Perućica tvorí východnú časť Národného parku Sutjeska (rozloha 17 250 ha). Je to najstarší národný park v Bosne a Hercegovine, založený v roku 1962. Pomenovanie dostal podľa charakteristického kaňonu rieky Sutjeska, do ktorého ústia ďalšie krasové rokliny. Bosniansky výraz „sutjeska“ znamená tiesňava, roklina alebo kaňon, podobne ako české slovo „soutěska“.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Sniježnica

Hneď za parkoviskom je sedlo Dragoš (1266 m) s lúkou vhodnou na táborenie. Okrem prístreška tu pod lesom stojí betónový pomník Nurijovi Pazdercovi. Prašná cesta ďalej vedie mierne stúpajúcim traverzom popod bralá planiny Sniježnica až po rázcestie pod Javornim kršom, kde treba odbočiť na menej vyjazdenú (stále zjazdná pre osobné autá) cestu vpravo so stredovým trávnatým pásom. Zmiešaný les vystriedala horská smrečina a nás pred príjazdom do sedla Prijevor čaká už len cesta popod skalné steny Crvene Prljage.

Šator pri česme

Sedlo Prijevor (1668 m) sa nachádza na hornej hranici lesa v severozápadnej rázsoche masívu Maglića medzi dolinou Perućica a údolím potoka Suški. Chrbát Prijevora bol umelo odlesnený a dodnes je využívaný na pasenie dobytka. Pôvodné salaše (bosniansky „katuny“) stoja južne od sedla. Priamo v sedle pod cestou vyviera výdatný prameň v upravenej studničke (bosniansky „česma“). Neďaleko prameňa rozkladáme stany (bosniansky „šator“). Mimochodom v Prijevore je oficiálne povolené táborenie. Potešujúce je, že v okolí je čisto a založené len jediné ohnisko.

Magla z Maglića

Podvečer nie je Maglić nič dlžný svojmu menu a jeho hrebeňové partie sa zahaľujú oblačnosťou. Aby som to vysvetlil, tak bosnianske slovo „magla“ znamená hmla. Nadránom sa zobúdzam na chlad od nôh, lebo sme si na vchode do stanu zazipsovali „len“ sieťku. Našťastie chladné ráno predpovedá pekný letný deň bez búrok. A naozaj sa prebúdzame do jasného rána. Hmla z Maglića sa cez noc presunula do údolí, kde sa pretavila do čarovnej inverznej oblačnosti.

Markacija

Okolo pol siedmej vyrážame na túru. Priamo v sedle je na skale namaľovaná červená šípka a nápis Maglić (v cyrilike, viď foto č. 16) s časovým údajom 3.00 h. Trasa vedie šikmo nahor lúkou bez viditeľného chodníka okolo solitérneho stromu, na ktorom je značka. Prejdeme terénnu vlnu, porastenú brusnicami a smerujeme ku skupine skál, ktorú zľava obklopuje kosodrevina (bosniansky „kleka“) a sprava les. Nevystupujeme ku skalám, ale traverzom vstúpime do lesa, kde konečne objavíme turistické značenie (bosniansky „markacija“). Trasa je označená typicky juhoslovansky, - Knafelčeva markacija, tj. biela bodka v červenom kruhu. Často sa stretneme aj s pásovým značením – stredový červený pruh s bielymi obvodovými pruhmi. Tomuto úseku výstupu som venoval viac pozornosti, lebo je tu redšie značenie a nie je tu vyšlapaný chodník. Ani v ďalších pasážach sa nemôžeme spoliehať na precízne stredoeurópske značenie, ale inde nás bude viesť vychodená cestička (bosniansky „pješačka staza“). Krátko ideme lesom, z ktorého plynule prechádzame do pásma kosodreviny. Vpravo pod nami vidíme prijevorské salaše a celé údolie potoka Suški (Suha dolina), nad ktorým sa týči krasový hrebeň Volujak.

Padajúce skaly

Chodník nás v strmom traverze dovedie do suťoviska pod západnými skalnými stenami (bosniansky „stijena“) Maglića. Pri prechode suťoviskom treba pozorne sledovať značenie, ktoré nás dovedie do širokého žľabu plného voľnej sutiny. Odporúčam pribaliť na túru prilbu, lebo sa mi nechtiac podarilo pri výstupe sutinou spustiť na kamerujúcu Andreu kameň veľkosti päste. Skale sa úspešne uhla a samozrejme, že zapnutú kameru otočila bokom :-). No do tuhého išlo až vyššie nad žľabom. Vystúpali sme trávnato-skalným rebrom napravo od žľabu, kde nasledovali lezecké pasáže v exponovanom teréne. Najťažšie úseky boli síce zaistené fixnými kovovými lanami, ale radšej sme ich nepoužívali. Miestami boli uvolnené a nevzbudzovali veľkú dôveru. Pred príchodom pod laná sme obaja Tomášovia nadbehli zvyšku skupine. Terén s II. stupňom horolezeckej klasifikácie UIAA (odporúčam použiť len pre výstup!) sme úspešne prešli a nasledoval skalnato-trávnatý postup s pridŕžaním rukou, kde som stupil na uvoľnený balvan veľkosti kvádra. Skala si osvojila pravidlá gravitácie a už letela do žľabu pod nami. Druhý Tomáš okamžite kričal: „Pozor skala!“. Ja som sa zmohol len na následnú nadávku v uvedomení, čo sa všetko môže stať. Vo výhľade nám prekážal skalný prah, preto sme ani nevideli, kam balvan smeruje a kde je zvyšok partie. Samozrejme, že naši boli v spádnici kameňa. Šuter si pri padaní zobral „na pomoc ďalších kamenných kamarátov“ a našim kamarátom pripravil nečakané prekvapenie. Andreu pri uhýňaní skoro preklopil batoh do nekontrolovateľného pádu. Našťastie to ustála a mohla mi hore povedať svoje... Doteraz ľutujeme, že sme zabudli na prilby.

Slovanská trikolóra

Po lezeckých pasážach nasleduje chodecký terén, ktorým sa dostaneme pomedzi skalné veže na druhú stranu hrebeňa. Záverečný úsek tesne pod vrcholom vedie trávnatou stráňou. Chodník tu nie je zreteľne vyšlapaný a v prípade zlej viditeľnosti nás vedú len turistické značky. No nám príjemne svieti slnko a cieľ je jasný. Najvyššiu horu Bosny a Hercegoviny (časť Republika Srpska) označuje kamenný valec v trikolóre Republiky Srpskej, na ktorej sa točí kovová vlajka v rovnakých farbách slovanskej trikolóry. Postupne do výšky 2386 m n. m. prichádza Andrea, Danka, Johny, Knorko, Marek, Maroš, Maryčka a Tomáš. Je potešujúce, že napriek polohe vrcholu na území srbskej entity Bosny a Hercegoviny sa vrchol nenazýva Sprski Maglić, ale Bosanski Maglić. Ale to je vysoká politika, tak sa tomu nebudeme venovať. Etnické problémy ostávajú mimo nás hlboko v údoliach a minulosť jedine pripomína pamätná tabuľa juhoslovanským partizánom, spomínaných na začiatku článku. Vychutnávame si dokonalý kruhový výhľad s výbornou dohľadnosťou. Na západe sa ťahá výrazný hrebeň Volujak, spadajúci do údolia Sutjeska. Na severozápade sa rozprestiera zvyšok národneho parku s krasovým masívom Zelengora a masív Ozren. Severne od Maglića je planina Sniježnica a Vučevo a zvyšok výhľadu zaberajú pohoria Čiernej Hory. Najbližšie smerom na juh vidíme Trnovačko jezero, nad ktorým sa čnie masív Trnovački Durmitor, čo je len pokračovanie masívu Maglića. Na juhozápadne je masív Bioć a na severovýchode planina Ljubišnja (Ľubišňa). Výhľad na juh zakrýva susedný vrchol Crnogorski Maglić.

Juhoslovanský Schengen

Na vrchol prichádza hŕstka mladých domácich turistov, ktorí sa anglicky pýtajú odkiaľ sme. Ja im radšej odpovedám srbsky „Slovačka“, lebo anglická konverzácia nepatrí medzi moje prednosti. Im tiež odľahne a prehodíme pár fráz v srbčine, ktoré nie je ťažké pochopiť. Pýtajú sa odkiaľ - kam ideme atď. Opúšťame vrchol a klesneme pár výškových metrov do trávnatého sedla, ktoré pretína neoznačená hranica s Čiernou Horou. Prakticky tu funguje „juhoslovanský Schengen“ a turisti tu bezstarostne chodia z Čiernej Hory do Bosny a Hercegoviny a naopak bez potreby turistických priechodov. Pri spätnom pohľade vpravo objavíme skalné okno v západnej stene Maglića. O pár minút dosahujeme najvyšší bod pohoria Maglić – Crnogorski Maglić s výškou 2388 m n. m., ktorý je len o 2 m vyšší ako Bosanski Maglić. Panorámu hôr dopĺňa Pivská planina, pod ktorou sa hadí Pivská nádrž v úzkom kaňone rieky Pivy. Priehradný múr bol dokončený v roku 1975 s výškou 220 m a hrúbkou 36 m v základe. Úžasné technické dielo a taktiež prejazd kaňonom s 52 tunelmi je úchvatný.

Najkrajšie jazero Balkánu

Zostup z vrcholu je mierny a vedie trávnatým hrebeňom, ktorý ohraničujú strmé zrázy, miestami aj 700 m vysoké. Vysokohorské lúky sú krásne zakvitnuté a nevieme sa vynadívať na množstvo vápnomilnej flóry. Úzky chodník nás napokon dovedie do záveru doliny Carev do, ktorý traverzuje mierne popod hrebeň. Tesne pred sedlom pod Komom je vyznačená odbočka (cca 100 m) k prameňu (nápis „VODA“ v cyrilike). Onedlho prichádzame do sedla pod Komom, kde je rázcestie chodníkov. Šípka „T. jezero“ nekompromisne ukazuje nadol do úžiny so suťou. Zostup pohyblivou sutinou spríjemňuje výhľad na najkrajšie balkánske pleso – Trnovačko jezero. Všetci prítomní sme sa zhodli, že toto tvrdenie je pravdivé. Práve spod vrchu Kom veľmi dobre vidieť dokonalý srdcovitý tvar jazera. Strmo zostupujeme popod skalné steny Šarena Lastva k južnému cípu plesa. Na juhovýchodnom brehu sa rozprestiera lúka, ktorá slúži ako táborisko. Nad táboriskom v lese sú drevené búdy salaša, pri ktorých je prameň pitnej vody. Miestami okolie špatia porozhadzované odpadky, no dramatická scenéria mohutných hôr nás núti k zastaveniu a nekonečnému kochaniu sa. Marek a Maroš neodolávajú a vychutnávajú si túto nádheru priamo z jazera.

Sila prírody

Po oddychu a kúpaní opäť pokračujeme v ceste. V severozápadnom cípe jazera opúšťame breh a vstupujeme do hory. Chodník prekonáva nevýraznú terénnu vlnu, ktorou sa vraciame na územie Bosny a Hercegoviny. Rovnako štátna hranica nie je nijako označená. Po klesaní lesom vstupujeme na rozsiahlu poľanu, ktorú vytvorila ničivá lavína zo západného žľabu Maglića. Veľkým oblúkom vľavo prejdeme cez celé lavínište a uvedomujeme si silu prírody. Niektoré kmene vyvrátených stromov sú dokonca spálené od ohňa. Netuším, či tu vypukol požiar alebo pastieri naschvál pálili nános lavíny, aby bolo priestranstvo priechodné. Poniže by sa malo nachádzať pleso Suva jezerina, ale značka vedie z dna Suchej doliny (Suha dolina) vpravo do lesa. Cesta vystupuje veľkou serpentínou do úbočia Maglića, kde stretávame oslíka s nákladom batožiny dvoch anglicky, odzdravujúcich turistov. Aj takto sa dá chodiť na turistiku. Opúšťame les a rozsiahlymi suťovými kuželmi smerujeme do sedla Prijevor. Na jednom mieste je zvážnica vysekaná do vápenca s nápisom „OPREZ!“.

Zhodnotenie

Tesne pod sedlom Prijevor míňame niekoľko salašov, kde končí cesta zjazdná pre osobné autá. Umyjeme sa v studničke, baby navaria večeru a na súmrak som partiu nahovoril na prechádzku k blízkej strážnej veži, z ktorej sledujeme slnko, zapadajúce za rozoklané štíty Zelengory. Trochu pofotíme a Andrea dokameruje úspešnú túru na tomto opustenom kúte Balkánu, ktorý nás očaril. Ak vyrazíte po našich stopách, myslite na to, že krása miestnych hôr je krehká ako všade. Budem rád, ak sa z nich budete vracať s podobnými pocitmi ako my. Správajte sa v nich s úctou a oni sa vám odvďačia. A potom napíšte, či sa aj vám tak páčilo.

Ďakujem Michalovi zo Sarajeva za rady pri plánovaní výstupu na Maglić.

Poznámka:
Pre zobrazenie prejdenej trasy kliknite v tabuľke faktov na „Doplňujúce súbory – pozrieť na mape“. A následne prepnite mapový podklad na „vrstvu – Satelitná mapa“. Podrobnú turistickú mapu v mierke 1 : 25 000 s vyznačenou trasou túry si môžete stiahnuť.

Užitočné odkazy

Turistický zväz Bosny a Hercegoviny
Turistický zväz BiH Zelengora - Foča
Turistický zväz Republiky Srpskej
Turistický zväz Republiky Srpskej - Foča
Horská služba Sarajevo
Federálny hydrometeorologický závod BiH
Hydrometeorologický závod Republiky Srpskej
Národný park Sutjeska
Veľvyslanectvo SR v Sarajeve (cestovateľské rady)
Český turistický sprievodca po Bosne a Hercegovine
Turistická mapa NP Sutjeska (1 : 25 000) s vyznačenou prejdenou trasou
Topografická mapa NP Sutjeska (1 : 25 000)
Základná orientačná mapa NP Sutjeska
www.stazeibogaze.info – Cestami i necestami (turistický sprievodcami balkánskymi horami)
Mapy balkánskych pohorí

Cestopisy:
Výstup na planinu Bjelašnica
Horské osady planiny Bjelašnica (zimný prechod)
Túry v okolí Sarajeva
Prechod po bývalej železnici Sarajevo – Pale
Prechod Vareš – Bobovac
Boračko jezero
Pohorie Čvrsnica
BiH očami cestovateľa
Prechod pohorí Bitovnja, Pogorelica, Zec a Vranica

Fotogaléria k článku

Najnovšie