Tatry, svetovo malé, no naše majestátne veľhory, ktoré nám každodenne svojou krásou pripravujú nádherné scenérie. Ponúkajú mnoho možností, ako stráviť čas v prekrásnom prostredí Tatranského národného parku (TANAP).

Dnešné včasné vstávanie nám uľahčujú slnečné lúče, opierajúce sa do okien. Krásne slnečné počasie nám dodáva potrebnú dávku energie a elánu. Po výdatných raňajkách robíme posledné úpravy na plne naložených batohoch a vyrážame na cestu smer Tatranská Polianka. Počas cesty úpenlivo sledujeme krásnu panorámu tatranských končiarov, ktoré sa prebúdzajú do nádherného slnečného dňa.

Niečo po pol deviatej prichádzame do nášho východiskového a aj cieľového bodu túry – Tatranskej Polianky. Už teraz máme problém zaparkovať. Niet divu, veď dnešné počasie vytiahne z postele nejedného lenivého turistu. Náš zrak okamžite spadá na mohutný masív Gerlachovského štítu s výrazným kotlom, ktorý, ako mnohí viete, je najvyšším štítom Slovenskej republiky.

Trasa

Tatranská Polianka - rázcestie Velický most -Velická poľana - horský hotel Sliezsky dom - Velické pleso - vodopád Večný dážď - Dolná Kvetnica - Kvetnicové pleso - Dlhé pleso - sedlo Poľský hrebeň - Východná Vysoká a späť do Tatranskej Polianky

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Krátko pred deviatou vyrážame z Tatranskej Polianky. Naše kroky smerujú po zelenej značke a vedú po asfaltovej ceste, ktorú križuje pohodlný turistický chodník. Po necelej štvrťhodine vchádzame do hustého lesného porastu ihličnatých drevín. Zrýchľujeme krok aj tempo, pretože cesta lesom je pre nás miestami zdĺhavá a nudná. Onedlho sme na rázcestí Velický most, kde sa poslednýkrát stretáva asfaltová cesta vedúca na Sliezsky dom s turistickým chodníkom. Nezaháľame a pokračujeme v ceste ďalej. Cestu lesom nám spríjemňuje pohľad na trblietajúcu sa vodu Velického potoka. Les začína rednúť a my po necelej trištvrte hodinke po prvýkrát vidíme Sliezsky dom a nad ním čnejúci Gerlachovský štít. Chvíľková prestávka na Velickej poľane padne vhod. Než sa nazdáme, ocitáme sa pri Sliezskom dome – najvyššie položenom hoteli vo Vysokých Tatrách. V miestnom bufete sa posilníme zopár hryzmi a dúškom lahodného horca a pokračujeme po zelenej značke ďalej. Zprava obchádzame Velické pleso (1665 m n. m.) a kocháme sa pohľadmi na Velický vodopád (po ľavej ruke). Prichádza prvé náročnejšie stúpanie, ktoré nám osviežujú padajúce kvapky Večného dažďa a hučacie vody Velického potoka. Po prekonaní prahu nad Sliezskym domom sa už nachádzame vo vrchnej časti Velickej doliny - Dolná Kvetnica.

Nádhernú panorámu nám predostrú okolité štíty Velických granátov, Bradavice a samozrejme široký masív Gerlachovského štítu. Pri Kvetnicovom plese vidíme menšiu čriedu kamzíkov, pasúcich sa na tatranskej flóre. Po chvíli pozorovania pokračujeme ďalej do oblasti Hornej Kvetnice – z vegetačného hľadiska mimoriadne vzácna lokalita s výskytom endemických a chránených rastlín.

Zelená značka nás prevedie, obchádzajúc Guľatý kopec zľava, popri Dlhom plese, ktoré je ponorené do tieňa Zadného Gerlachovského štítu. Akustiku nám spríjemňuje piskot svišťov tatranských a my konečne uvidíme sedlo Poľský hrebeň, kde je aj napriek veľkej diaľke vidieť čulý turistický ruch. Chodník začína stúpať a my naberáme výšku. Než sa nazdáme, ocitáme sa na reťaziach, ktoré pomáhajú zdolať exponovanejšie úseky. Onedlho sme v sedle Poľský hrebeň a otvorí sa nám nádherný výhľad na všetky svetové strany a dokonca aj na Poľsko. Nie nadarmo ľudia pomenovali toto medzi turistami známe sedlo Poľským hrebeňom.

Ešte posledné fotky a pokračujeme smerom po žltej značke na Východnú Vysokú. Cestou, ktorá nám trvá približne trištvrte hodiny, sa nadchýname nad prekrásnymi pohľadmi do okolitého tatranského prostredia. Sme na vrchole. Výhľad akoby zo srdca Tatier, od Podtatranskej kotliny po Poľsko a od Kriváňa po Ždiarsku vidlu, Havran a Muráň. Neopísateľné pohľady do Bielovodskej, Veľkej Studenej a Velickej doliny, ktorým by sme ako keby vládli z tejto mohutnej skalnej pyramídy. Toto nádherné predstavenie tatranskej prírody sledujeme s nemým úžasom.

Na vrchole si spravíme dlhšiu prestávku, aby sme pred cestou späť načerpali dostatok síl. Podaktorí z nás si tu môžu vychutnať svoje obľúbené pivo. Samozrejme, ako si ho sem vyniesli, tak aj odniesli. Vedzte, či nie, najlepšie chutí práve tu, kde máte dobrých priateľov okolo seba a tatranskú prírodu ako na dlani.

Po viac ako hodine strávenej na vrchole robíme posledné fotky a vraciame sa cestou späť do sedla Poľský hrebeň. Ľudí je značne pomenej, no nádherné scenérie neutíchajú, ba priam je ich hrou slnečných lúčov s okolitými štítmi čoraz viac. Mňa najviac okúzľujú pohľady do Bielovodskej doliny, na korunku pani kráľovnej Vysokej a slobodného kráľovstva Rysy.

Klesanie po reťaziach nám uľahčuje počet ľudí a za necelú hodinu sme pri Sliezskom dome, kde však turisticky ruch neutícha, ba naopak miestami sa zdá, že turistov tu je čoraz viac a viac. Záverečné pohľady do Velickej doliny, ktorú medzitým zahalili tiene okolitých štítov, spoločná fotka a už vykračujeme po pohodlnom turistickom chodníku do Tatranskej Polianky. Približne za hodinu prichádzame do Tatranskej Polianky a už značne unavení, no s veľkou radosťou a nádhernými zážitkami sa pokorne lúčime s vládcom našich hôr, Gerlachovským štítom a sadáme do auta s nádejou, že niekedy nabudúce sa sem znova vrátime, aby sme mohli spolu prežiť nádherný deň v našich majestátnych veľhorách - Tatrách, najkrajšom kúte našej vlasti.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek