Trasa

Smokovce, časť Tatranské Zruby – rázcestie pod Sennou kopou – Velická poľana – Sliezsky dom – Velické pleso – vodopád Večný dážď – Kvetnicové pliesko – Kvetnica – Dlhé pleso – Poľský hrebeň – Východná Vysoká a späť

Bezplatný vrchol

Nie nadarmo sa hovorí Tatrám najmenšie veľhory sveta. Stačí pár pekných dní a máte pochodenú prakticky väčšinu Vysokých Tatier. Na horách však nie je vždy dôležité kam, ale skôr s kým, a tak jedno miesto môže prinášať radosť znova. Jeden štít sme si však šetrili, lebo prvýkrát je to aj tak najkrajšie. Tento štít nesie meno Východná Vysoká a je to tretie najvyššie miesto nášho Slovenska, kde je možné sa bezplatne dostať.

Tráva bez zmladenia

Tatranská električka nás vyviezla do Tatranských Zrubov, kde sme túto krásnu túru začínali. Po vystúpení vždy presný Marcel oznamuje svoje obligátne: „Švihnime si, lebo už teraz meškáme“. Modrá značka vedie spočiatku kalamitnou oblasťou, kde po usilovnej práci Štátnych lesov TANAP-u dnes rastie len vysoká tráva s takmer žiadnym zmladením. Túto časť prejdeme veľmi rýchlo a asi po pol hodine sa vnárame do lesa. Popri neustálom stúpaní sa cesta napája na žltú značku zo Starého Smokovca na rázcestí pod Sennou kopou. Spoza korún stromov sa tu už vynára otec tatranských štítov - Gerlachovský štít. Pred nami sa otvára pomerne široká, ľadovcom vytvarovaná Velická dolina. Na Sliezskom dome sa nezdržíme dlho a popri Velickom plese, v ktorom plávajú aj plechovky. Vidieť, kam sa až dostanú automobiloví turisti. Ďalej pokračujeme do srdca Vysokých Tatier.

Cháron na bárke

Skalným prahom sa valí Velický vodopád a zelená značka popri ňom pekne stúpa. Tatry tu ukazujú svoju dvojakú tvár. Zatiaľ čo východné steny Velickej doliny a Granátové veže sú zahalené hustou a hrozivo vyzerajúcou hmlou, západný masív Gerlachovského štítu je zaliaty slnečnými lúčmi. Prechádzame okolo jedného z najmenších tatranských plies – Kvetnicového plesa. Pozornosť tu upútajú viaceré žľaby, ktoré sú zarezané do inak súvislých masívov. Spolu s valiacou sa hmlou pripomínajú brány do podsvetia a každú chvíľu čakám, či sa v nich neobjaví Cháron na svojej bárke. Onedlho míňame veľmi fotogenické Dlhé pleso, jedno zo 160-tich vysokotatranských plies. Veľmi zaujímavo pôsobí obrovská kamenná suť valiaca sa z Krčmárovho žľabu, ktorá akoby chcela celé pleso zasypať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dva svety

Chodník zaujímavo obchádza Guľatý kopec. Dolina sa uzatvára a pred nami sa objavuje srdce Vysokých Tatier, hlavný hrebeň, reprezentovaný Poľským hrebeňom. Pomer Slovákov a Poliakov je tu asi 1 : 10, takže pre dnešný deň určite Poľský. Posledné metre sú upokojené kratším úsekom reťazí. Poľský hrebeň dnes vytvára aj akúsi hranicu medzi dvoma svetmi. Pokým sever a celá Bielovodská dolina je zahalená nepreniknuteľnou hmlou, južná časť je takmer bez obláčika. Doslova stačí načiahnuť ruku a tá sa stratí v hmle. Posledný 45-minútový úsek na Východnú Vysokú prekonávame zdrvujúcim tempom asi za 15 minút. Miestami je potrebné ísť po štyroch, preto je zvláštne, že táto časť nie je zabezpečená reťazami. Aj keď podľa mapy ešte nedávno bola. Z hmly sa na chvíľu vynorí Zamrznuté pleso v Litvorovej doline, aby sa aj ono pochválilo svojou krásou.

Tlupa Poliakov a nespoločenské vrchárky

Zanedlho však prichádza náš dnešný cieľ - Východná Vysoká. Na vrchole sme prekvapujúco sami. Aspoň chvíľku, kým sa privalí veselá tlupa Poliakov. Objavuje sa neuveriteľne nádherný pohľad na záver Veľkej Studenej doliny, či protiľahlú Divú kotlinu, ktorú dokonale vystihuje už jej názov. Na štíte panuje dokonalé počasie, úplne odlišné od predpovede. Príjemná teplota, slabý vietor a občas vykukujúce slnko. Takéto počasie sa podarí možno raz za rok. Spoločnosť nám na vrchole robia aj údajne mimoriadne plaché a nespoločenské vrchárky modré, ktorým chýba len kvapka odvahy, aby vošli do ruksaka a obslúžili sa aj sami.

Smrteľné dunenie búrky a piskot svišťa

Je to neopísateľný pocit, ľahnúť si na skaly a chvíľu hľadieť do doliny na všetku tú nádheru a aspoň na pár minút vypustiť všetky starosti. Nechce sa nám veľmi odtiaľto odísť. V diaľke však duní búrka, ktorá ešte dnes bude v Tatrách zabíjať. Z doliny sa ozýva piskot svišťa, ktorého čosi vyplašilo. Alebo oznamuje, že je už najvyšší čas sa pobrať späť. Predsa len, sme tu jeho hosťami.

Tatranské čaro

Východná Vysoká ma očarila asi najkrajším výhľadom spomedzi doteraz navštívených tatranských štítov. Jej veľkou výhodou je to, že je cieľom podstatne menšieho množstva ľudí ako napríklad Kriváň alebo Rysy. A tak má, aspoň pre mňa, oveľa väčšie čaro.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek