Túra

Kuchyňa – Pezinok

02.12.09
Každovíkendovú túru neberiem len ako relax po celotýždennom strese v práci, ale ako súčasť životného štýlu a zavŕšenie celotýždennej prípravy. Znie vám to čudne a učene? Nuž, tento týždeň som plátal vrecká na svojich desaťročných 400-korunových plátených nohaviciach a prešíval kožený opasok, ktorý sa tiež po pätnástich rokoch používania nejako začal rozpadať. Nabudúce ma čaká reparovanie tridsaťročného ruksaku, ktorého ušitím na vojne z nových brašní na plynové masky som ohrozil bojaschopnosť krajín Varšavskej zmluvy.

Chvála Bohu, červená klokanka kúpená za posledný žold ešte nepotrebuje reparovanie a 100-korunové tričká z "Miletičky" nosím do ich fyzického rozpadnutia. Zdám sa vám Škót? Nie, ja mám tiež kadejaké – texy. No po Malých Karpatoch sa snažím pohybovať vyzbrojený a vystrojený ako za mlada a ono to tam bohato stačí.

Trasa

Kuchyňa – dolina potoka Javorinka - Kamenný jarok – sedlo Javorina – Čmeľok – Baba – Žilová – Pri obrázku – Rozálka – Pezinok

V posledných mesiacoch som sa zameral na túry po neznačených chodníčkoch, či cestách zo záhorských dediniek na hrebeň Malých Karpát a potom už po značke do Bratislavy, či mestečiek na Trnavskej rovine. Prejedli sa mi "diaľkoplazecké" akcie každoročne chodené po tej istej trase. Napriek tomu, že som rodený Bratislavčan, je fajn, že ešte stále existujú pre mňa neznáme kúty v Malých Karpatoch. Nuž a budem úprimný, veľkú úlohu v tom hrá aj snaha vyhnúť sa cyklistom, ktorí čoraz viacej okupujú turistické chodníčky a na môj vkus sú dosť netolerantní.

V sobotu 19. septembra som sa vybral autobusom o 7.55 h z bratislavskej Patrónky do Kuchyne. Na mape som našiel lesnú asfaltku, ktorá obchádzala vodnú nádrž Kuchyňa pri obci a ide popri potoku Javorinka popod Kamenný jarok na hrebeň, kde som chcel vyjsť niekde v okolí sedla Javorina. Vystúpil som až na druhej zastávke v obci a vykročil zlým smerom. Došiel som na zelenú a po nej som vyšiel z obce po asfaltke povedľa potoka Malina. Hneď prvú odbočku doprava som využil a po vrstevnici som lesom obišiel jazero a došiel na pôvodne zamýšľanú asfaltku. Tu som sa zletnil, čiže dal do ruksaku bundu klokanku a odzipsoval nohavice.

V nádhernom, slnečnom dni sa mi príjemne vykračovalo miernym stúpaním, navyše mi zo slúchadiel zneli Zahrádky od skupiny Brontosauři. Po hodine od vystúpenia z autobusu ma potešil pohľad na pekne upravenú studničku, zasvätenú Sedembolestnej panne Márii. Dá sa tu posedieť na lavičkách, napiť sa z prichystaných pohárikov. Podľa nadpisu ju takto upravili v roku 2002 obyvatelia Kuchyne. Po desiatich minútach som došiel k miestu, kde na druhej strane potoka stojí krmelec. Nedalo mi a prešiel som cez potok k nemu. Určite by sa tu pohodlne vyspali piati ľudia. Traja v sene a dvaja dolu na zemi, krytí strieškou. Voda tečie hneď vedľa, len ohník by bolo treba robiť na druhej strane potoka, aby sa nechytilo seno. Určite by to okrem zimy zveri neprekážalo. Za štvrťhodinu som dorazil k úplne identickému miestu s potokom a krmelcom. Z asfaltky sa stala hlina a na ceste, odbočujúcej doprava, som videl pilčíkov. Nuž víkend-nevíkend, v lese sa robí asi stále. Po ďalších desiatich minútach som v nadmorskej výške 525 m uvidel cez stromy dom. Vybral som sa k nemu. Dom je udržiavaný, dnu som videl periny na posteliach. Pred ním sú stoly, lavice, potôčik vedený žľabom do mini vodopádiku a za druhou budovou krytý priestor s kopou sena. Tu by sa pohodlne vyspalo aj desať ľudí. Naokolo rastú jablone a hrušky. Podľa mňa je to bývalá horáreň, no na mape nie je zaznačená.

Vrátil som sa na cestu, z ktorej sa stala kamenná zvážnica a vo svahu ma zaujala plechová búdka, nápadne pripomínajúca dedinskú futbalovú striedačku. Kúsok od nej bola vo válove kamenná soľ a kopa jačmeňa pre zver. Cesta začala byť zarastená, až sa stratila a ja som sa lesom predral na ďalšiu cestu. Onedlho sa rozšírila a nad ňou zo žihľavy vykúkal posed. Na dvoch stoličkách by sa asi nik nevyspal, ale dážď by snáď prečkal. Z hlinenej cesty som odbočil vpravo prudko hore. Kamenná cesta rýchlo skončila a kráčal som lesom plným konárov po ťažbe dreva. Zrazu som vpravo počul šuchot a už som len videl, ako jeleň uteká aj so svojimi laňami.

Stúpanie skončilo a zastal som pod rozpadnutým dreveným stĺpom elektrického, či telefónneho vedenia na červenej. Vedel som, že som neďaleko Čmeľka, presne, kde som chcel vyjsť. Vcelku som bol spokojný so svojími orientačnými schopnosťami. Za štvrťhodinu som bol v sedle Javorina, pod ktorým začína lesnícky náučný chodník. Pokračoval som na Čmeľok, kde už roky kraľujú vojaci. Z neho som zbehol na Babu a v bufete som si kúpil kofolu a naobedoval sa. Už doma som sa rozhodol, že po modrej pôjdem do Pezinka, kde práve mali vinobranie. Chcel som ho porovnať s račianskym, kde sme skončili pred týždňom, keď sme sa vracali z tradičného grilovania nad Máriiným prameňom.

To ma však ešte čakalo 2,5 hodiny kráčania. Nič zaujímavé sa mi však cestou nestalo, ak nerátam cyklistov, ktorí namiesto po zelenej cyklistickej si to veselo švihali po modrej turistickej. Avšak zdravý som sa dostal ku kaplnke, ktorá je predzvesťou prvých vinohradov nad Pezinkom. Z lesa som vhupol rovno do vinohradu, teda ak sa tak dajú nazvať totálne zarastené šteky. No potom som sa dostal na Vinohradnícky náučný chodník a pod ním sa v celej kráse zjavilo mestečko Pezinok.

Asfaltka ma pomedzi vinohrady doviedla k rybníku Kejda, oproti ktorému je ranč Rozálka. To už ku mne doliehala muzika z vinobrania. Došiel som do mestečka zaplneného ľuďmi, stánkami so všemožným občerstvením a kopou zábavných atrakcií. Prepletal som sa pomedzi ten dav a dumal, ako dlho to vydržím. Napokon som si kúpil dve deci burčiaku, oškvarkový pagáč a zbabelo ušiel na vlak do Bratislavy. Davy naozaj nemusím.

Fórum 8 príspevkov
Kuchyňa – Pezinok 02/12/09 09:54 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Olbramovice – Prčice Minulý rok som 53. ročník pochodu Praha – Prčice vynechal pre iný, pre mňa významný pochod, no tento rok som bol pevne odhodlaný pokračovať na jednej zo 17 peších trás. Prisľúbili mi spoluúčasť aj Igor a Ivana, moji tradiční parťáci. No a do toho prišiel pricviknutý nerv po Veľkonočnej turistike a zrážka so slovenskou zdravotníckou realitou. Keď píšem tieto riadky koncom mája, ešte stále mám tri týždne do návštevy neurológa, lebo skorší termín vraj nie je! Odtrpel som si svoje na Tomášovom pochode na počesť Štefánika, a tak som dúfal, že podobne zvládnem aj tohtoročnú trasu pochodu Praha – Prčice, len plánovanú z Týnce nad Sázavou som zamenil za kratšiu z Olbramovic. 04/06/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Česká Kanada počas Veľkej noci Aj tento rok som privítal ponuku a s kamarátmi z TK Štart som sa rozhodol, ako pešiacka menšina, stráviť Veľkonočné sviatky. Pelé vybral Českú Kanadu a ubytovanie v kempe Komorník pri rybníku podobného mena a obci Strmilov. Dopravili sme sa sem v piatok piatimi autami pätnásti a desať bicyklov. Cestou sme sa zastavili v Jindřichovom Hradci a prezreli si pekné historické mestečko, zámok a Krýzovy Jesličky. Vraj je to najväčší, ľudový, pohyblivý Betlehem na svete s dĺžkou 17 m. Po príchode do kempu som obišiel rybník, ktorý je obklopený lesíkom, a tak množstvo chát nie je až tak na očiach. 21/05/19 Miroslav Svítek Svet
Túra Molpír, Driny, Červená, Jaseňové, Krč, Slepý a Holý vrch Už dlhšiu dobu som sa nevybral na kopce v rámci projektu Zimné výstupy na kopce Malých Karpát. Zároveň v spolupráci s KBT pripravujem obnovenie Odznaku za výstupy na 12 kopcov Malých Karpát, a tak som sa rozhodol v sobotu pred Veľkou nocou vybrať sa na sedem kopcov v okolí Smoleníc. Pridali sa ku mne kamaráti z TK Štart a hoci mala byť poriadna zima na apríl, nič nám nezabránilo vlakom z Bratislavy cez Trnavu, docestovať do Smoleníc. 02/05/19 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. dnes Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Správa Zajtra začína letná sezóna v TANAP-e Dnešným dňom končí sezónna uzávera v Tatranskom národnom parku, od zajtra tak budú prístupné všetky značené chodníky na území národného parku, s výnimkou niektorých, kde je pohyb obmedzený z iných dôvodov. Zisťovali sme, v akom stave sú chodníky, zabezpečovacie pomôcky a na čo by si turisti mali dávať pozor. včera Soňa Mäkká Správy
Túra Z Grúňa na Veľký Lopeník s deťmi Počas tohto roku je cez Veľkú noc skvelé počasie, ktoré praje turistike. A tak sa na Veľkonočný piatok vydávame aj s deťmi na Veľký Lopeník. Boli sme tam s manželom dva roky dozadu, otestovať trasu. Odhadujeme, že ju deti zvládnu, a tak ranné rozprávky sa tento deň nekonajú, raňajkujeme, balíme batohy a o ôsmej sadáme do auta. Naším cieľom sú Biele Karpaty, presnejšie dedinka Nová Bošáca a nad ňou osada Grúň. Odtiaľto vyrazíme na Veľký Lopeník. 13/06/19 Jana Bílešová Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kuchyňa – Pezinok 02/12/09 09:54 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 709 m n. m.
    • min: 160 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 600 m
    • klesanie: 660 m
  • Vzdialenosť
    • 25 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 19.09.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.40663 ° SŠ
      dĺžka: 17.15536 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.28287 ° SŠ
      dĺžka: 17.27049 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bratislava, Pezinok, Kuchyňa
  • Voda
    • Kuchyňa, studnička Sedembolestnej panny Márie, potok pri horárni pod Kamenným jarkom, sedlo Baba (bufet Pezinská Baba), Pezinok
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Kuchyňa (bus), Pezinok (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.9 (0.39)