Túra

Kuchyňa – Pezinok

02. 12. 2009
Každovíkendovú túru neberiem len ako relax po celotýždennom strese v práci, ale ako súčasť životného štýlu a zavŕšenie celotýždennej prípravy. Znie vám to čudne a učene? Nuž, tento týždeň som plátal vrecká na svojich desaťročných 400-korunových plátených nohaviciach a prešíval kožený opasok, ktorý sa tiež po pätnástich rokoch používania nejako začal rozpadať. Nabudúce ma čaká reparovanie tridsaťročného ruksaku, ktorého ušitím na vojne z nových brašní na plynové masky som ohrozil bojaschopnosť krajín Varšavskej zmluvy.

Chvála Bohu, červená klokanka kúpená za posledný žold ešte nepotrebuje reparovanie a 100-korunové tričká z "Miletičky" nosím do ich fyzického rozpadnutia. Zdám sa vám Škót? Nie, ja mám tiež kadejaké – texy. No po Malých Karpatoch sa snažím pohybovať vyzbrojený a vystrojený ako za mlada a ono to tam bohato stačí.

Trasa

Kuchyňa – dolina potoka Javorinka - Kamenný jarok – sedlo Javorina – Čmeľok – Baba – Žilová – Pri obrázku – Rozálka – Pezinok

V posledných mesiacoch som sa zameral na túry po neznačených chodníčkoch, či cestách zo záhorských dediniek na hrebeň Malých Karpát a potom už po značke do Bratislavy, či mestečiek na Trnavskej rovine. Prejedli sa mi "diaľkoplazecké" akcie každoročne chodené po tej istej trase. Napriek tomu, že som rodený Bratislavčan, je fajn, že ešte stále existujú pre mňa neznáme kúty v Malých Karpatoch. Nuž a budem úprimný, veľkú úlohu v tom hrá aj snaha vyhnúť sa cyklistom, ktorí čoraz viacej okupujú turistické chodníčky a na môj vkus sú dosť netolerantní.

V sobotu 19. septembra som sa vybral autobusom o 7.55 h z bratislavskej Patrónky do Kuchyne. Na mape som našiel lesnú asfaltku, ktorá obchádzala vodnú nádrž Kuchyňa pri obci a ide popri potoku Javorinka popod Kamenný jarok na hrebeň, kde som chcel vyjsť niekde v okolí sedla Javorina. Vystúpil som až na druhej zastávke v obci a vykročil zlým smerom. Došiel som na zelenú a po nej som vyšiel z obce po asfaltke povedľa potoka Malina. Hneď prvú odbočku doprava som využil a po vrstevnici som lesom obišiel jazero a došiel na pôvodne zamýšľanú asfaltku. Tu som sa zletnil, čiže dal do ruksaku bundu klokanku a odzipsoval nohavice.

V nádhernom, slnečnom dni sa mi príjemne vykračovalo miernym stúpaním, navyše mi zo slúchadiel zneli Zahrádky od skupiny Brontosauři. Po hodine od vystúpenia z autobusu ma potešil pohľad na pekne upravenú studničku, zasvätenú Sedembolestnej panne Márii. Dá sa tu posedieť na lavičkách, napiť sa z prichystaných pohárikov. Podľa nadpisu ju takto upravili v roku 2002 obyvatelia Kuchyne. Po desiatich minútach som došiel k miestu, kde na druhej strane potoka stojí krmelec. Nedalo mi a prešiel som cez potok k nemu. Určite by sa tu pohodlne vyspali piati ľudia. Traja v sene a dvaja dolu na zemi, krytí strieškou. Voda tečie hneď vedľa, len ohník by bolo treba robiť na druhej strane potoka, aby sa nechytilo seno. Určite by to okrem zimy zveri neprekážalo. Za štvrťhodinu som dorazil k úplne identickému miestu s potokom a krmelcom. Z asfaltky sa stala hlina a na ceste, odbočujúcej doprava, som videl pilčíkov. Nuž víkend-nevíkend, v lese sa robí asi stále. Po ďalších desiatich minútach som v nadmorskej výške 525 m uvidel cez stromy dom. Vybral som sa k nemu. Dom je udržiavaný, dnu som videl periny na posteliach. Pred ním sú stoly, lavice, potôčik vedený žľabom do mini vodopádiku a za druhou budovou krytý priestor s kopou sena. Tu by sa pohodlne vyspalo aj desať ľudí. Naokolo rastú jablone a hrušky. Podľa mňa je to bývalá horáreň, no na mape nie je zaznačená.

Vrátil som sa na cestu, z ktorej sa stala kamenná zvážnica a vo svahu ma zaujala plechová búdka, nápadne pripomínajúca dedinskú futbalovú striedačku. Kúsok od nej bola vo válove kamenná soľ a kopa jačmeňa pre zver. Cesta začala byť zarastená, až sa stratila a ja som sa lesom predral na ďalšiu cestu. Onedlho sa rozšírila a nad ňou zo žihľavy vykúkal posed. Na dvoch stoličkách by sa asi nik nevyspal, ale dážď by snáď prečkal. Z hlinenej cesty som odbočil vpravo prudko hore. Kamenná cesta rýchlo skončila a kráčal som lesom plným konárov po ťažbe dreva. Zrazu som vpravo počul šuchot a už som len videl, ako jeleň uteká aj so svojimi laňami.

Stúpanie skončilo a zastal som pod rozpadnutým dreveným stĺpom elektrického, či telefónneho vedenia na červenej. Vedel som, že som neďaleko Čmeľka, presne, kde som chcel vyjsť. Vcelku som bol spokojný so svojími orientačnými schopnosťami. Za štvrťhodinu som bol v sedle Javorina, pod ktorým začína lesnícky náučný chodník. Pokračoval som na Čmeľok, kde už roky kraľujú vojaci. Z neho som zbehol na Babu a v bufete som si kúpil kofolu a naobedoval sa. Už doma som sa rozhodol, že po modrej pôjdem do Pezinka, kde práve mali vinobranie. Chcel som ho porovnať s račianskym, kde sme skončili pred týždňom, keď sme sa vracali z tradičného grilovania nad Máriiným prameňom.

To ma však ešte čakalo 2,5 hodiny kráčania. Nič zaujímavé sa mi však cestou nestalo, ak nerátam cyklistov, ktorí namiesto po zelenej cyklistickej si to veselo švihali po modrej turistickej. Avšak zdravý som sa dostal ku kaplnke, ktorá je predzvesťou prvých vinohradov nad Pezinkom. Z lesa som vhupol rovno do vinohradu, teda ak sa tak dajú nazvať totálne zarastené šteky. No potom som sa dostal na Vinohradnícky náučný chodník a pod ním sa v celej kráse zjavilo mestečko Pezinok.

Asfaltka ma pomedzi vinohrady doviedla k rybníku Kejda, oproti ktorému je ranč Rozálka. To už ku mne doliehala muzika z vinobrania. Došiel som do mestečka zaplneného ľuďmi, stánkami so všemožným občerstvením a kopou zábavných atrakcií. Prepletal som sa pomedzi ten dav a dumal, ako dlho to vydržím. Napokon som si kúpil dve deci burčiaku, oškvarkový pagáč a zbabelo ušiel na vlak do Bratislavy. Davy naozaj nemusím.

Fórum 8 príspevkov
Kuchyňa – Pezinok 02/12/09 09:54 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Žarnovica – rozhľadňa Háj – Nová Baňa Koncom apríla som sa mal nachádzať na inom kontinente, no pandémia a príslušné opatrenia zariadili, že si dovolenku čerpám doma. Aspoň že nemusím byť len v okrese bydliska a po lese môžem chodiť bez rúška! Vypísal som si trinásť rozhľadní dosiahnuteľných na otočku aj s túrou z Bratislavy a po štvordňovom prechode Prašník – Patrónka, som mohol začať behať po rozhľadniach. 25/05/20 Miroslav Svítek Vtáčnik
Prístrešok Raková Keď sme pred rokom išli pochod na počesť gen. M. R. Štefánika, bol plán prespať v tomto prístrešku. Vzhľadom na lejak, ktorý potom v noci prišiel, bol som rád, že sme prespali v chate Lámaná skala. No keď som sa teraz v apríli chystal po rokoch na prechod 'na ťažko', pre istotu som si z TuristickaMapa.sk, vypísal nielen pramene, ale aj možnosti prespania. Tak som zistil, že možnosť prespania v prístrešku Raková nie je popísaná a ponúkam svoje skúsenosti. 16/05/20 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Trek na Malý M´Goun (2) Pred piatimi dňami sme prileteli zo srdca Európy a nám sa to zdá byť strašne dávno. Zvykli sme si, že k životu mnohé veci zrazu nielenže nepotrebujeme, ale si na ne ani nespomenieme. Kopce, cez ktoré prechádzame, mi v mnohom, hlavne farebnosťou, pripomínajú Dúhové hory na Islande. Vytvorili sme fajn partiu, kde každý s každým dokáže kráčať zopár hodín a kecať. Došli sme pod Malý M´Goun a dúfame, že všetci bez nehody vystúpime na jeho vrchol a hlavne tiež zostúpime do základného tábora. 12/05/20 Miroslav Svítek Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zaniknuté dediny (6) – Javorina Sú to len tri či štyri ľudské generácie - a ako sa život zmenil! Na lazoch vo Veporských vrchoch mohol byť predlohou obrazov Martina Benku. Ubehlo ledva 100 rokov. Z výhonku na okraji lúky je statná jedľa, lúka tu už nie je, celkom zarástla. Ľudí, čo ju kosievali, zomlela vojna a spoločenské prevraty. Laznícky život sa ako-tak udržal v nižších polohách. Vysoko v horách nemali šancu ani najtvrdšie mozole. Ich jedinými pamätníkmi sú rumoviská a jedna malá biela kaplnka. dnes Matúš Morong Stolické vrchy, Veporské vrchy
Správa Na Veľký Grič mohla ísť nová ferrata, stopli ju úrady Mesto Handlová plánovalo postaviť na skalách pod vrcholom Veľkeho Griča novú ferratu. Charakterom by šlo zrejme o podobný projekt ako Skalka pri Kremnici. Úrady ju však stopli kvôli pralesu priamo v tejto lokalite. Zavážili aj skúsenosti z ferraty Skalka, kde sa nedodržiava sezónna uzávera. včera Soňa Mäkká Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Kita-dake (北岳) – Severný vrch v Južných Alpách V horskej chate nás priklincoval tajfún a nútene sme tam strávili až dve noci. Silný vietor a dážď bičoval chatu a keď sa šialenstvo skončilo, boli sme radi, že môžeme konečne zostúpiť. Po dvoch nociach v troch tisícoch sme boli síce perfektne aklimatizovaní na výstup na Fuji, ale bolo nám ľúto, že sme si Alpy veľmi neužili. Parťáčka študuje v Kyote, a tak sme si tento rok plánovali na prechod hrebeňa Shiranesanzan reparát, ale všade zúri vírus, asi nám to nie je súdené. včera Peter Šufliarsky Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kuchyňa – Pezinok 02/12/09 09:54 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 709 m n. m.
    • min: 160 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 600 m
    • klesanie: 660 m
  • Vzdialenosť
    • 25 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 19.09.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.40663 ° SŠ
      dĺžka: 17.15536 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.28287 ° SŠ
      dĺžka: 17.27049 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Bratislava, Pezinok, Kuchyňa
  • Voda
    • Kuchyňa, studnička Sedembolestnej panny Márie, potok pri horárni pod Kamenným jarkom, sedlo Baba (bufet Pezinská Baba), Pezinok
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Kuchyňa (bus), Pezinok (vlak, bus) - Bratislava (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.43 (0.68)