Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Víkend okolo Jánskej doliny

Jánska dolina určite patrí medzi najkrajšie doliny Nízkych Tatier. Obkolesuje ju vysoká vápencová hradba s množstvom krasových útvarov a uzatvára ju mohutná severná stena Ďumbiera. Tieto pestré prírodné podmienky poskytujú veľa možností pre pešiu turistiku. Túry na Ďumbier, Ohnište, Slemä či Poludnicu som v priebehu minulých rokov postupne absolvoval. Spojiť tieto jednodňovky do víkendového treku? Zaujímavá myšlienka. Ako to nakoniec dopadlo?

Vzdialenosť
43 km
Prevýšenie
+3052 m stúpanie, -3052 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 2009
Pohoria
Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Demänovské vrchy
Trasa
Voda
Liptovský Ján, Ďumbierske sedlo-prameň pod Grúnikom, Štefánikova chata, Bocianske sedlo (prameň v žltom traverze), Svidovské sedlo-prameň Príslop, prameň pod Michalovským sedlom, Brtkovica-chata pod Slemäňaťom, ústie Stanišovskej doliny-Nadina studnička
Nocľah
Chata gen. M. R. Štefánika pod Ďumbierom
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Liptovský Ján (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

1. deň

Liptovský Ján - Okrúhla (sedlo Rakytovica) - Predná Poludnica - Poludnica - sedlo pod Kúpeľom - rázcestie Kosienky - sedlo Javorie - Tanečnica - Kráľov stôl - Krúpova hoľa - Krúpovo sedlo - Chata gen. M. R. Štefánika

V sobotu ráno o 3.30 odchádzam z Bratislavy. V Trnave nakladám Hujera, v Starej Turej Báťu. O 8.00 sme v Liptovskom Mikuláši, kde sa k nám pridáva Tatranec Ďuro. V Liptovskom Jáne absolvujeme krátku predštartovú prípravu a o 9.45 konečne vyrážame.

Zelená značka na rázcestie Okrúhla (sedlo Rakytovica) stúpa ostro hore zjazdovkou lyžiarskeho strediska Javorovica. Trochu náročnejšia rozcvička. K rázcestiu sa však dostávame iba miernym stúpaním, kde sa telo konečne stotožní so svojím pracovným zaťažením pre najbližšie dva dni. Naberáme tempo a strmé stúpanie po žltej značke hravo zvládame. Vrchol Poludnice nám k obedu pridáva dezert v podobe nádherných pohľadov na Liptov a všetky možné Tatry. Pohľadom premeriavam našu ďalšiu trasu. Vôbec sa nečudujem hlbokým vzdychom svojich súputníkov. Po takmer 900 m nastúpaní musíme teraz klesnúť o 417 m. Modrá značka nás vedie popod skalný hrebeň. Pri obdivovaní rôznych útvarov vymodelovaných v mäkkom vápenci si nevšimneme odbočku cez hrebeň na pravú stranu a pokračujeme v tieni skalného previsu. Keď to zistíme, sme už dosť ďaleko od odbočky. Vrátiť späť sa nám veru nechce. Pokračujeme po trochu krkolomnom neoznačenom chodníku, ktorý nás nakoniec dovedie späť na značku.

Zostup do sedla pod Kúpeľom je rýchly. Absolvujeme nevyhnutné občerstvenie v prítomnosti lesných múch, ktoré nám venujú množstvo neželanej pozornosti. Boj s muchorojom je však márny a tak radšej začneme urýchlene stúpať na Kosienky. Podľa môjho odhadu v Nízkych Tatrách práve vrcholí vegetačná sezóna. Teplo a vlhko vytiahlo z lesnej pôdy rôznorodú vegetáciu a nízkotatranský les sa podobá na amazonskú džungľu. Bujná vegetácia neustupuje ani nad pásmom lesa. Mieša sa s kosodrevinou a rôznymi zakrpatenými drevinami. Trasa, s ktorou momentálne bojujeme, zrejme nie je veľmi frekventovaná. Hrozba vypadnutia z úzkeho a zarasteného chodníka spomaľuje náš pochod.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po dosiahnutí rázcestia na Kosienkach volíme krátky oddych. Na oblohe sa zozbieralo zopár oblakov, ktoré začínajú pravidelne zatemňovať slnko. Horúčava síce povolila, no ani chlad z prepoteného odevu nie je príjemný zážitok. Ukradneme zopár čučoriedok miestnemu "medojedovi" a po žltej značke volíme smer sedlo Javorie. Tam máme naplánovanú poslednú občerstvovaciu prestávku pred výstupom na hlavný nízkotatranský hrebeň. Po štyroch plechovkách Staroprameňa zostala už iba kôpka stlačeného hliníka. Fľaša s vodou tiež pomaly vysychá. Šanca doplniť vodu na bočnom hrebeni je nulová. Je najvyšší čas prejsť na úsporný režim.

Našťastie z Kráľovho stola je už iba kúsok na hlavný hrebeň. Večerné slnko farbí severnú stenu Ďumbiera na oranžovo. Krúpovo sedlo dosahujeme asi pol hodinu pred západom slnka. Na moju veľkú radosť nie je na hrebeni ani živej duše. Vychutnávam si prázdnotu tohoto turistami mimoriadne obliehaného úseku. Záverečnú časť cesty spestruje už iba zapadajúce slnko a túžba po zelenej streche chaty, ktorá provokačne vykúka spoza zeleného vŕšku. O 19.45 po 10 hodinách pochodu sme dosiahli "Štefáničku". Večera, pivo, borovička, sprcha a vytúžená posteľ.

2. deň

Chata gen. M. R. Štefánika - Králička - Bocianske sedlo - Rovná hoľa - Kráľov stôl - sedlo za Okrúhlym vrchom - Svidovské sedlo - Ohnište-poľana - Ohnište (Okno, mimo značky) - Ohnište-poľana - Michalovské sedlo - Slemä - Brtkovica – Stanišovské sedlo - Stanišovská poľana - ústie Stanišovskej doliny - Jánska dolina - Liptovský Ján

Počas čakania na raňajky sa nám podarí vypiť fľašku borovičky. Na túru teda nastupujeme o 9.30 v mimoriadne dobrej nálade. Počasie zatiaľ praje. Je nádherne slnečno a v tejto nadmorskej výške sa udržuje veľmi prijateľná teplota.

Prechod cez Králičku do Bocianskeho sedla je príjemný, žiadna ostrá rozcvička ako predchádzajúci deň. Takisto výstup na Rovnú hoľu nie je obzvlášť náročný. Hlavný hrebeň je už určite zaplnený turistami, no my však máme našu trasu iba sami pre seba. Pohľady na masív Ďumbiera z južnej a východnej strany poskytujú úplne iné zážitky ako severná stena vymodelovaná ľadovcovou činnosťou. Svieža zelená farba hôľnej časti najvyššieho vrchu Nízkych Tatier nemalou mierou prispieva ku všeobecnej pohode. Na Rovnej holi obedujeme a okrem rôznych „gurmánskych špecialít“ si opäť vychutnávame nádherné výhľady na všetky možné Tatry. Zvláštna príťažlivosť tohto miesta spôsobuje neplánované zdržanie.

Nasleduje zostup do Svidovského sedla a prepad takmer o 600 výškových metrov. Približne v polovici zostupu (ešte pred zostupom do sedla za Okrúhlym vrchom) natrafíme na vyťažený les. Samozrejme LKT-éčka odviezli aj turistické značky. Chvíľu zostupujeme po lesnej ceste a pre istotu náš smer konzultujeme s mapou. Tá nás vráti späť do lesa na ľavej strane, kde opäť nachádzame značený chodník. Vo Svidovskom sedle nás už očakáva realita predchádzajúceho dňa: horúčava a muchy. Prameň vody za sedlom tečie iba slabo. No stačí, aby uhasil smäd a naplnil fľaše.

Les nám poskytne dostatočný úkryt pred slnkom. Na vrchol Ohnišťa však musíme nastúpať 400 výškových metrov. Začína sa prejavovať únava, no statočne bojujeme. Tento úsek cesty mi pripomína nedávno navštívené planiny Slovenského krasu. Ohnište – poľana je skôr náhorná plošina ako bočný hrebeň. Odbočka k vrcholu vedie kľukato pomedzi popadané stromy a bujnú vegetáciu. Z vrcholu sa spúšťame mimo značku k slávnemu Oknu, no nie nadlho. Do odlesneného vápencového svahu sa opiera popoludňajšie slnko. Napriek výške 1500 m n. m. je tu neznesiteľne horúco. Volíme preto radšej tieň lesa a vraciame sa späť na Strednú poľanu.

Pred sebou máme ešte približne 10 km do Liptovského Jána. Kilometre trasy postupne ubúdajú no priamo úmerne ubúdajú aj sily. Po zostupe do Michalovského sedla (Zadná poľana) nás čaká posledné stúpanie na Slemä. Na jeho vrchole leží vrak transportného lietadla Li – 2 z obdobia SNP, ktoré tu havarovalo 13. 10. 1944. Zahynulo všetkých 19 výsadkárov a členov posádky.

Určite poznáte pocitový paradox pri zostupe. Spočiatku sa tešíte, že sa už nebudete musieť driapať hore a túra sa chýli k záveru. Keď však pocítite krutú realitu zostupu v podobe stuhnutých svalov na nohách, boľavých kolien a páliacich chodidiel, optimizmus je zrazu preč. Toto klišé prežívame i my počas celej cesty na Brtkovicu a Stanišovskou dolinou do Liptovského Jána. Navyše nad Brtkovicou husté malinčie udržuje chodník v rozbahnenom stave. Zopár pošmyknutí v prudkom svahu a túru končíte ako divá sviňa. Našťastie v potoku Štiavnica je dostatok vody, takže opätovné poľudštenie nie je až taký problém. Asfaltová cesta na dne Jánskej doliny nás neomylne dovedie do cieľa. O 18.30 po 9 hodinách pochodu končíme v „Krmelci“ pri zaslúženom pive a ja samozrejme pri šoférskej kofole.

Ako to teda nakoniec dopadlo? Pre mňa to bola top túra tohto roku. Mimoriadne pestrá z krajinárskeho hľadiska. Prešli sme krasovú oblasť Poludnice a Ohnišťa, hôľnu časť Kráľovho stola a Rovnej hole i vysokohorský terén oblasti Ďumbiera. Žiadne davy turistov a výletníkov. Prvý deň sme stretli rodinku na Poludnici a zopár ľudí v oblasti Kráľovho stola, schádzajúcich do Demänovskej doliny. Druhý deň iba dvoch Čechov na Ohništi. Čo sa týka náročnosti, nie je to žiadna „popoľudňajšia prechádzka na vytrávenie“. Prvý deň sme prešli „iba“ 18 km no s prevýšením takmer 2 000 m. Samé výstupy a zostupy. Druhý deň bol trochu milosrdnejší. Augustová horúčava, bujná vegetácia a nepríjemný hmyz určite pridali tejto túre zopár bodov na stupnici obtiažnosti. Škoda, že úsek sedlo Javorie – Krúpovo sedlo je mimo letnej turistickej sezóny (1. 10. - 30. 6.) uzatvorený. Absolvovanie tejto túry na jar so snehovou pokrývkou vo vrcholových partiách by odhalilo úplne inú tvár hôr nad Jánskou dolinou.

Poznámka redakcie

Upozorňujeme, že odbočka z vrcholu Ohnišťa k Oknu vedie po zrušenom úseku významovej odbočky zelenej TZT (výhľad). Zrušenie značky k Oknu je v teréne riadne vyznačené tabuľou a vstupom mimo TZT porušujete Návštevnný poriadok Národného parku Nízke Tatry! Pohyb vo voľnom teréne Národnej prírodnej rezervácie Ohnište s najvyšším - 5. stupňom ochrany je pod hrozbou priestupkového konania!

Fotogaléria k článku

Najnovšie