Túra

Koniec leta v Strážovských vrchoch

09. 11. 2009
Teplé a slnečné počasie, ktoré trvalo už od konca leta, nás vytiahlo z domu a tak sme ešte naposledy vyrazili s letnou výbavou na hory. V pondelok, 21. 9. 2009, sme štartovali náš posledný letný vander do Strážovských vrchov. Tentokrát sme zvolili úplný juh tohto pohoria. Trasu, ktorá je pre väčšinu turistov asi menej známa, ako stredná a severná časť, sme naplánovali na tri dni.

Trasa

Bánovce nad Bebravou - vodná nádrž Prusy - sedlo nad Zeleným údolom - Dubnička - Trebichavské sedlo - sedlo Mely - Slatina nad Bebravou (bivak) - Slatinka nad Bebravou - Krásna Ves - sedlo Veľké lúčky - Rumpálový závrt - Petrova Lehota - sedlo Trubárka - sedlo Lúčky - Soblahov (bivak) - Trenčín

1. deň

Chvíľu po desiatej hodine opúšťame Bánovce nad Bebravou, keď sme si v poslednej krčme na sídlisku dali jedno štartovacie pivko a prevliekli sa do kraťasov. Je naozaj veľmi teplo. Žltou značkou opúšťame mesto a okolo zvyškov termálneho kúpaliska a vodnej nádrže Prusy sa dostávame na lesný chodník. Pri priehrade bolo plno mládeže, ktorá mala asi nejaký školský deň v prírode. Zatiaľ čo sa na nás pani učiteľky usmievali, ôsmačky a deviatačky statočne pofajčovali na lesnom chodníku, čím úplne jasne dokazovali, že sú už dospelé a múdre.

Chodník len veľmi opatrne stúpa lesom a je to skôr prechádzka ako túra. Asi za poldruha hodinky opúšťame žltú značku a po modrej klesneme do obce Dubnička. Prejdeme obcou a stočíme sa do malej zaburinenej dolinky. Po chvíli značka zabočí vľavo a tu už začína pekné stúpanie. Výhľadov takmer niet, zato slniečko sa snaží pripomenúť nám, že ešte dnes je leto a jeseň začína až zajtra. Les sa mení. Z listnatého sa stáva ihličnatý a borovice rozvoniavajú krajom. Dostávame sa do Trebichavského sedla, ale nepripomína nám to žiadny smerovník, len križovanie značky so zelenou. My však pokračujeme ďalej.

Stúpanie už skončilo a začíname pomaly klesať. Niektoré úseky vedú cez zlepencové sute s borovicami a nám to silne pripomína terén okolo Dobrej Vody v Malých Karpatoch. Okolo 17. hodiny sme v sedle Mely a rozhodujeme sa, že pre dnešok končíme. Minula sa nám všetka voda a horúčava tiež urobila svoje. No a napokon, nemáme sa kam náhliť. A tak sa zo sedla spúšťame do obce Slatina nad Bebravou. Po ceste míňame pekné kempové miesto. V dedine nás víta krčma a úžasne vychladené pivo. Posedíme, popijeme a keď si naberieme vodu, stúpame zasa naspäť smer sedlo Mely, k nášmu vyhliadnutému kempu. Spacáky len rozhodíme pod borovice, navaríme poriadnu večeru a keď sa chystáme zapáliť večerný oheň, začne znieť dolinou jelenia ruja. Jelene ručia zo všetkých strán. Podľa hlasu identifikujeme aspoň 7-8 kusov a to najmä z masívu Baske. Je to úžasný koncert, ktorý trvá až do rána. My však opúšťame oheň okolo polnoci a tak nám jelenia ruja je tentokrát uspávankou.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

2. deň

Po raňajkách sa zasa spúšťame do dediny, dopĺňame vodu a asfaltkou sa dostávame nad obec Krásna Ves, kde sa zasa napájame na modrú značku. Okolo vodárne stúpame pekným lesom až na výhľad na Bukovinskej skale. Ešte chvíľu sa motáme chodníkom a o 11. hodine sme pri chatke blízko sedla Veľké lúčky. Na terase chaty si uvaríme kávičku a dáme niečo sladké. A potom ešte asi 70 m a sme na asfaltke. Tu je križovatka značiek a my prechádzame na zelenú značku. Okolo viacerých chát prechádzame cez lúky a les, až sa dostávame k Rumpálovému závrtu.

Drevená ohrada nad 16 m hlbokou vápencovou krasovou jaskyňou a varovanie pred nebezpečím je čerešničkou na tejto trase. Kúsok nad závrtom je maringotka s otvorenými dverami. Sú tam štyri postele, gauč, piecka, stôl a stoličky a všetko je to posiate myšincami. No a ako perlička je na stole krabička s canabisovými tyčinkami. Nuž majú to zložité tí jaskyniari.

My však pokračujeme lesom a zasa klesáme dolu k potôčiku Machnáč pod Bukovinou. Tu si robíme obednú prestávku. Je to jediný prameň po ceste, lenže my ešte vodu máme a vieme, že onedlho budeme v obci Petrova Lehota a tam si doplníme zásoby vody. Okolo potôčika sa dostávame až ku štátnej ceste, ktorú len pretneme a už aj stúpame zarasteným chodníkom rovno hore na hrebienok. Poviem vám, že nie je nič lepšie na rozprúdenie krvi ako krátke nohavice a tričko v kombinácii s metrovou žihľavou a malinčím. Našťastie to netrvá dlho a o chvíľu sme už na lesnej ceste. Pretože počet vysypaného smetia okolo cesty rýchle rastie, je nám jasné, že sa blížime ku civilizácii.

Ešte minieme zahnusené jazierko, prešmykneme okolo polí cez hrebienok a pred nami je Petrova Lehota. Hneď od začiatku nám to bolo podozrivé. Nikde nikoho, ani nohy, ba čo viac, ani psi nebrešú, kohúty nekikiríkajú, cirkulárky nezavýjajú a ani miešačky nehrkocú. Len ticho a horúco. Samozrejme, obchod pri kostole zatvorený, žiadna výveska o otváracej dobe a spýtať sa nie je koho. Lenže my potrebujeme vodu. A tak pomaly stúpame dedinou a až takmer na konci vidíme dvor s kozami a tam akéhosi uja. Keď si však pýtame vodu, tak nedostávame nič, len radu, že ak ideme na Trenčín, tak za obcou sú dve skvelé studničky a tam je vody dosť.

Stúpame v horúčave lúkami, až sa z nás dymí a vody nikde. Pot sa z nás len tak leje a keď prídeme do sedla Trubárka, šmahom vypijeme všetku vodu a prechádzame na modrú značku. Teraz už lesom v peknom ľahkom teréne pomaly začíname klesať až do sedla Lúčky. Prídeme k rázcestníku, ktorý je označený ako sedlo Lúčky a na ňom je ešte aj smerovka, ktorá hovorí, že sedlo Lúčky je až o 15 minút ďalej. A tak ešte chvíľu potiahneme a dobre robíme. V skutočnom sedle Lúčky je veľký kríž, táborisko s drevom a paličkami na opekanie, knihou návštev a turistický prístrešok. A je tu tiež pamätná tabuľa, ktorá pripomína bývalých osadníkov v tomto sedle. Posedíme, pokecáme s cyklistami, ktorých sem prichádza pomerne dosť a potom sa spúšťame rovno zo sedla po neznačkovanej (škoda) peknej ceste priamo do obce Soblahov.

Po chvíli sa dostávame na asfaltku a tou prúdia celé skupiny bikerov. My sa spúšťame priamo cez polia do obce a o hodinku sme v Soblahove. Naše kroky mieria priamo do veľmi peknej reštaurácie „Hostinec u Ondreja“ a niekoľko dobre mienených pív a úžasný guláš nám vylepšuje aj tak dobrú náladu. Je to naozaj veľmi pekná reštaurácia s veľkým dvorom a skvelou kuchyňou a ja ju všetkým odporúčam. Naviac, mali sme šťastie na akciu piva Steiger a tak za 50,- centov pijeme 12-ku ako nič. Ale večer sa blíži a my sa zasa vraciame späť do lesa a hľadáme nejaké pekné miesto. O polhodinku už sme pri ohnisku v borovicovom lese a je nám fajn. Večerný oheň nemôže chýbať.

3. deň

Ráno sa vydávame neznačenou cestou nad Soblahovom a takmer na konci obce vstupujeme na našu milú asfaltku. Sme mimo mapy a preto radšej šliapeme asfalt až do Trenčína. Tu nastúpime na mestský autobus a vzápätí dostávame od revízorov pokutu, pretože sme si nenahlásili batohy ako batožinu. Po dôkladnom premeraní batohov zisťujú, že sú cca 65 cm vysoké a limit bez platby je len 60 cm. Tak nám treba, kriminálnikom jedným hnusným, zarasteným. Na stanici máme takmer ihneď prípoj a tým sa naša posledná letná túlačka končí. No a zároveň sa začala prvá jesenná.

Zhodnotenie

Uvedená trasa nie je veľmi náročná. Je tu však nedostatok vody a preto treba využiť každú možnosť doplnenia. Trasa je dobre značená, ale chýbajú rázcestníky. Na celej trase boli iba dva, či tri. Spať môžete hocikde. Ale tú ruju už asi nezažijete.

Fórum 2 príspevky
Koniec leta v Strážovských vrchoch 28/12/09 16:35 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Príbeh Posledná návšteva Bolo to niekedy medzi rokmi 2006 až 2009, keď sme sa napriek horúčavám, ktoré vtedy vládli, vybrali vandrovať do Veľkej Fatry. Mysleli sme, že na horách bude chladnejšie, ale bohužiaľ sme sa mýlili. Horúčava panovala aj tu, a tak po dvoch či troch dňoch sebazapierania, vysušení a spálení a s hlavami ako kokosy, sme sa rozhodli, že stačilo a že sa nemáme za čo hanbiť, ak zdrhneme z hrebeňa. 17/07/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Dve staré bludičky Rudo mi zavolal asi tak desať dní pred akciou. Ešte som sa ani nestačil začudovať, že čo mi tak nenazdajky volá, a už to vychrlil: "Ahoj starký, tak čo, dostal si pozvánku a hlavne – ideš?" "Rudo, dostal, vlani som nebol, ale tento rok by som veru rád išiel." 08/05/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Smrť v konzerve Keď som sa v 1971 vrátil z vojny, zostali mi spomienky na kamaráta Juriho, s ktorým sme spolu slúžili v Hodoníne pri delostreleckej batérii a s ktorým sme spolu zažili naozaj správne vandrácke chvíle pri vojenských cvičeniach v teréne. Juraj pochádzal z Trenčína a poviem vám, že keď sme sa spolu ocitli v kasárňach v Hodoši, ihneď sme vedeli, že sa stretli dvaja trampi. No, a tak sme spolu odolávali kreténskemu mechanizmu a môžem s kľudom povedať, že sme odolali. 20/03/20 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Po bežkárskej stope na Líšku Koniec roka 2017 sa blížil a s ním aj najkrajšie sviatky roka - Vianoce. S týmto obdobím sú spojené rôzne akcie, medzi ktoré patria aj "kapustnice, bašávely a vianočné besiedky" v zamestnaniach. Po jednej takejto akcii som si naplánoval nenáročnú túru, počas ktorej som zažil zimné peklo aj raj. dnes Martin Birka Príbehy
Túra Tematínsky hrad a Tematínska lesostep Alebo mrazivý novembrový slnečný kúpeľ. Sobotnú ozdravnú vychádzku sme si naplánovali v papučiach a s teplým čajom v piatok večer. Kubko navrhol hrad Tematín v Považskom Inovci, ktorý je od Bratislavy približne hodinku jazdy autom. Aby sme sa aj zahriali, pôjdeme z obce Lúka a späť cez Tematínsku lesostep. Vyzerá to aj na chôdzu mimo lesa, čo bude v predpovedanom chladnom počasí príjemné. Rada sa pridávam. včera Daniela Mäkká Považský Inovec
Správa Stane sa Čertovica bežkárskym eldorádom? Po minulej zimnej sezóne má OZ Horské spoločenstvo za sebou testovací ročník, kedy sme sprístupnili 15 kilometrov bežkárskych tratí pomocou staršieho ratraku, ktorého limity nedovoľujú pripraviť seriózne trate do ďalších sezón. Ratrak sme viac času opravovali, ako na ňom jazdili a aj tak ho presvedčili iba na zatáčanie do jednej strany. 02/12/20 Marek Šurina Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Koniec leta v Strážovských vrchoch 28/12/09 16:35 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (Zliechovská hornatina, Trenčianska vrchovina), Podunajská pahorkatina
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 620 m n. m.
    • min: 200 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1990 m
    • klesanie: 1979 m
  • Vzdialenosť
    • 50 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 21.09.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.7203 ° SŠ
      dĺžka: 18.2518 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8962 ° SŠ
      dĺžka: 18.0443 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.7203 ° SŠ
      dĺžka: 18.2518 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • 2x pod širákom
  • Voda
    • Bánovce nad Bebravou, Dubnička, Slatina nad Bebravou, Slatinka nad Bebravou, Krásna Ves, prameň potoka Machnáč, Petrova Lehota, Soblahov, Trenčín
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bánovce nad Bebravou (vlak, bus)
      Trenčín (vlak, bus, MHD)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.54)