Túra

Kysucké Beskydy - Veľká Rača

29.08.05
Kysucké Beskydy nepatria medzi naše najvyššie, najväčšie ani najnavštevovanejšie pohoria. Vďaka lyžiarskemu stredisku Veľká Rača sú populárne skôr v zime. Pokúsim sa presvedčiť čitateľov, že sa sem oplatí prísť aj v iných ročných obdobiach. Túru slovensko-poľským pomedzím zo Serafínova do Oščadnice s výstupom na Veľkú Raču som uskutočnil ešte koncom mája.

Cestu začínam na pohraničnej železničnej stanici Skalité-Serafínov (600 m), ktorá leží kúsok od trojhraničia Slovenska, Česka a Poľska. Po modrej značke mierne stúpam po lesnej ceste povedľa lyžiarskeho strediska. Zaujme ma symbióza techniky a ľudovej zručnosti – ratrak, ktorého kabína je na mimosezónu obitá drevenou "garážou". Po malej chvíľke sa ocitnem na hranici – tabuľa hlása turistický hraničný priechod a po poľskej strane vedie pohodlná poľná cesta s červenou značkou. Slovenská modrá sa stratila niekde v húštine. Ako človek odrastený ešte za totality, keď aj hranice socialistického bloku boli nedotknuteľné, chvíľu váham. Predsa len zvolím poľskú cestu. Po miernom stúpaní sa ocitnem na hornej strane lyžiarskej lúky a vraciam sa "domov". Odtiaľto je pekný rozhľad na Skalité a na okolité Jablunkovské Medzihorie a Moravsko-Slezské Beskydy v pozadí. Je pomerne chladné ráno a rozhľad je naozaj do ďaleka. Keď prídem na koniec lúky, opäť ma zláka široká poľská cesta. Poľská červená sa prudko stáča do ich vnútrozemia, vraciam sa teda na modrú a predieram sa omladinou na Skalanku. Cesta už dlhšie nebola značená, vodítkom sú aspoň hraničné kamene. Po krátkom ale prudkom zostupe rezko odbočím doprava a príliš nápadne klesám. Na lesnej čistine sa mi otvorí výhľad, vyberiem mapu a zisťujem svoju polohu. Lesná cesta nie je na mape zaznačená, podo mnou však leží osada Vreščovka (665 m) pod majestátnou Kykuľou. Vľavo vidím hrebeň, ktorým som mal stúpať. Onedlho, vo vysokej tráve, nachádzam hraničné kamene a pri nich nenápadný chodník. Predo mnou sa objavuje postava pocestného, ktorý si rezko vykračuje smerom nadol. Po pár metroch sa ocitám v malebnom lúčnom Vreščovskom sedle. Opäť je tu turistický hraničný prechod, stretá sa tu poľská červená a naša modrá (aspoň na smerovníku), smerom napravo je možné po žltej odbočiť do Vreščovky. Pokračujem po "modrej" a končím na vlhkej lúke. Ten turista predo mnou bol asi Poliak, lebo zvolil červenú cestu, ktorá sa skrútila zase do Poľska. Keby som vedel, že sa budem brodiť mokraďou a potom hustým lesom a lúkou zarastenou krovím, nasledoval by som ho. Opäť som na červenej a chlapíka mám pred sebou. Po prejdení lúky s peknými pohľadmi na poľské Beskydy chodník vstupuje do lesa a stúpa cez Vreščovský Beskyd na Kykuľu (asi 300 m prevýšenie). Opäť sa objavuje modrá. Vrátim sa na ňu a dobieham Poliaka. On ide po svojom území a ja tiež. Vidíme na seba cez hustý mladý porast. A čuduj sa svete, začne sa predierať na Slovensko. Zrejme stratil cestu alebo chce ísť na Kykuľu, ktorú poľský chodník obchádza. Stretneme sa o konečne sa pozdravíme. "Dobrý deň!", "Češč!" Má zaradenú vyššiu rýchlosť ako ja a o chvíľu mizne v diaľke.

Po nejakom čase sa ocitám na Kykuli (1087 m) a prekvapivo je tu plno. Poliak práve dofotil značnú skupinu turistov, ktorí mu poďakovali "thank you" a už aj trieli preč. Sú to Slováci, organizovaní turisti, ktorí na Kykuľu vystúpili z Oščadnice po zelenej a pokračujú do Serafínova. Druhá skupina ich výpravy zvolila cestu okľukou s výstupom na Veľkú Raču a s rovnakým cieľom. Radím im, aby sa veľmi nespoliehali na značenie. Výhľad z Kykule je obmedzený, čiastočne smerom na juh a východ. Vrchol je vlastne lúka obrastená vysokými stromami. Po raňajkách sa skupine pozdravím a vyrážam do ďalšej etapy. Zhodil som zo seba fleecovú bundu, lebo začína riadne pripekať. Zostupujem po hraničnom hrebeni, ktorý je už pekne vyšliapaný, na lúku, kde sa otvára výhľad na poľské a Oravské Beskydy. V diaľke, medzi horami, sa črtá Veľký Rozsutec. Po opustení lúky vchádzam do lesného prieseku v hrebeni a stúpam. Z poľskej strany je smrekový les a zo slovenskej smrekovo-bukový (sú to pôvodné zakrpatené horské buky). Hrebeň sa napriamuje a vedie v nadmorskej výške približne 950 m. Zastúpenie tu má poľská červená aj slovenská modrá, každá po svojom kraji lesa a medzi nimi pás divej lúky, ako diaľnica. Začínajú sa objavovať skupinky turistov z organizovanej skupiny, sú roztratení na niekoľko kilometrov. O chvíľu zisťujem prečo. Hrebeň je trikrát "vzdutý" vrcholmi Malého a Veľkého Príslopu a Úplazu. Sú to klasické húpačky – 50 metrov hore a zasa prudko dole a k tomu páli nemilosrdné slnko. Z Úplazu začína tiahle stúpanie na Veľkú Raču (prevýšenie 193 m). Na tomto, asi 5 km dlhom, úseku nie je žiaden výhľad s výnimkou pohľadu na Raču v záverečnom stúpaní.

Na vrchole (1236 m, opäť plochá lúčna hoľa) je nečakane rušno a na lúke sa opaľujú skupinky ľudí. Na poľskej strane je chata, u nás zas drevená rozhľadňa s nerezovou ružicou ukazujúcou na okolité pohoria a vrcholy v 360 stupňovom uhle. Niekto ju však musel po oprave zle natočiť, lebo neukazuje správne. Aj keď už vzduch od rána riadne zhustol, je vidieť také výrazné body ako Babiu horu, Roháče, Nízke Tatry, Choč, Krivánsku Malú Fatru (v tomto uhle úplne zakrýva Veľkú Fatru), kysuckú Ľadonhoru, Maníny, moravskú Lysú Horu. Tento vrchol je prirodzenou rozhľadňou severného Slovenska a odporúčam návštevu hlavne v čase jesenných a zimných inverzií, vtedy je výhľad lepší. Po suchom obede zostupujem bočnou rázsochou po zelenej. Definitívne opúšťam hranicu. Pokiaľ sa však rozhodneš pokračovať po hlavnom hrebeni ďalej, do Oščadnice sa nedostaneš. Treba zostúpiť až do Bystrickej doliny (sú to ešte Kysuce) alebo pokračovať až na Oravu, Kysucké Beskydy totiž "prechádzajú" do Oravských Beskýd.
Charakter porastu bočného hrebeňa je iný, má viac vysokohorský, kamenistý charakter, sú tu riedke porasty zakrpatených smrekov a horských lúčin s čučoriedkami. Otvárajú sa výhľady smerom na Kykuľu a podhorie hrebeňa, ktorým som stúpal. Po chvíli zostupujem do porastu pôvodných horských bučín, čo je v nadmorskej výške okolo 1100 m rarita. Oblasť Veľkej Rače je rezerváciou a je tu aj náučný chodník. Onedlho prichádzam k hornej stanici lanovky z Lalík, ktorá bola kompletne nahradená za štvorsedačku – v čase mojej túry nepremávala. Opúšťam turistický zelený chodník, ktorý ide okľukou do Oščadnice a zostupujem opatrným vlastným traverzom v rozrýpanom svahu po stavbe lanovky až k dolnej stanici. Odtiaľ to mám už len pár minút ku konečnej zastávke autobusu v osade Lalici (600 m), ktorý pomerne často premáva cez Oščadnicu do Čadce.

TIP: Na Veľkú Raču môžno vystúpiť a vrátiť sa do Oščadnice. Treba rátať s prevýšením okolo 640 m (pokiaľ by šla lanovka tak len okolo 250 m), ušetríš však kilometre cesty hrebeňom bez výhľadov. A kto má radšej dve kolesá, zo Skalitého do Oščadnice (alebo opačne) vedie aj zaujímavá cyklotrasa cez osady Švancarovci a Rovné – vzhľadom na vodou a mrazom zničený povrch odporúčam horský bicykel. Obdivovateľom rázovitých a hlavne upravených obcí zase odporúčam samotnú 5 km dlhú Oščadnicu (tá dĺžka je bez pridružených osád) s nádhernou prírodnou scenériou.

Fórum 15 príspevkov
Kysucké Beskydy - Veľká Rača 31/05/13 14:53 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pieninský okruh: Haligovce – Veľký Lipník Pieniny – prielom Dunajca, plte, Červený Kláštor, Tri koruny. Kto by ich nepoznal? Výlet do Pienin bol ešte v mojom detstve dobrovoľne povinnou súčasťou ROH-áckych dovoleniek v Tatrách, dokonca som strávil dva týždne v škole v prírode priamo v kláštore. No vychádzky sme vždy ukončili pri prvom meandri Dunajca. Dlho plánovanú turistickú návštevu som uskutočnil až v zrelom veku... A keďže som toho chcel vidieť čo najviac, naplánoval som trasu v tvare podkovy, neskôr som ju zmenil na (takmer) okruh. 01/09/19 Peter Straka Pieniny
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. dnes Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Glarnské Alpy – ku Spitzmeilenhütte Nechce sa mi tomu veriť. Je pol jedenástej v noci a vonku v tme neustále prší. Pritom predpoveď počasia na zajtra jasne hovorí o modrej oblohe a veľmi príjemných teplotách na túto časť roka. Spoľahnúť sa na serióznosť švajčiarskych meteorológov? Skúsim. Nachystám si veci do hôr. Láka ma to tam. Zažil som totiž Alpabfahrt v obci Mels. Slávnostný jesenný návrat dobytka z letných pastvín. Trvá to zvyčajne tri víkendy. Cez dve desiatky slávnostné vyzdobených stád si majitelia rozoberú do svojich maštalí. Výzdobu hocktorej kravičky by závidela aj nejedna krojovaná nevesta. Je to aj divácky zaujímavé divadlo. No svedčí to aj o rozsiahlosti priestorov, ktoré salaše (Alp) pre svoju činnosť potrebujú. A táto oblasť je mojím cieľom. Terén pod vrchom Spitzmeilen a tam položená chata Spitzmeilenhütte. včera Vladimír Mikuš Svet
Pozvánka Festival Cestou necestou chystá šnúru v 21 mestách S jeseňou prichádza tradične aj nová šnúra festivalu Cestou necestou, tentokrát až 21 mestách SR, od 16.10. do 28.11.2019. Najväčšie podujatie sa bude konať od 8.-10.11.2019 v bratislavskom DK Ružinov, kedy je pripravených 50 prednášok v troch sálach. Témy sú pestré, skialp, vysokohorská turistika, paragliding, bicykle, plavby či stopovanie cez najrôznejšie krajiny. 21/10/19 Redakcia Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kysucké Beskydy - Veľká Rača 31/05/13 14:53 15 príspevkov
Fakty
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1236 m n. m.
    • min: 600 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 908 m
    • klesanie: 908 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • mierna
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 20.05.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 49.50129 ° SŠ
      dĺžka: 18.96406 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.4356 ° SŠ
      dĺžka: 18.93926 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • bez prameňov
  • Mapa
    • Kysucké Beskydy - Veľká Rača, VKÚ 101
  • Doprava
    • Vlak z CA na Skalité-Serafínov, bus z Oščadnice do CA
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.18)