Začiatok trasy sme naplánovali, spolu s kamarátom, z dediny Šútovo. Zastávka vlaku nie je priamo v dedine, ale je vzdialená asi 20 minút pešo zelenou značkou po asfaltovej ceste. Takto sme sa dostali do stredu dediny, kde má konečnú aj autobus, ďalej treba ešte prejsť asi 10 min na rázcestie, kde je pre nás začiatok trasy.

Dedinu opúšťame po modrej a máme pred sebou cestu k Šútovskému vodopádu. Chodník sleduje spočiatku asfaltku, ale neskôr prejde na lesnú cestu, ktorá sa tiež postupne premení na turistický chodník. Po asi hodine a pol prichádzame k prvému bodu našej trasy, Šútovskému vodopádu. Tu je čas na krátke občerstvenie, zopár fotiek a pokračujeme teraz už strmším chodníkom, ďalej po modrej značke Šútovskou dolinou. Asi po 10-15 min výstupu od vodopádu sa nám naskytá trochu výhľadu späť do doliny, ktorou sme šli k vodopádu. Pokračujeme ďalej a náš najbližší cieľový bod sú Mojžišove pramene. Chodník pokračuje lesom, ktorý sa neskôr stratí a začínajú sa objavovať prvé možnosti výhľadu. Po pravej strane chodníka je možné vidieť Stoh a neskôr aj Rozsutce. Pred príchodom k prameňom musíme ešte zdolať malé žihľavové políčko, ktoré lemuje chodník po oboch stranách. V prípade potreby je pri prameňoch možné dočerpať vodu a oddýchnuť si pri pohľade na krásnu prírodu v okolí. Stromov je tu už málo lebo chodník prechádza len horskou lúkou. Pokračujeme ďalej smerom na Chatu pod Chlebom (1415 m), od prameňov značka udáva 1 hod 20 min. Tesne pred príchodom na chatu prechádzame pásmom kosodreviny a chodník križuje skalné lavíny, nápadne pripomínajúce prírodu vo Vysokých Tatrách. Asi 2 minúty pred príchodom na Chatu pod Chlebom, je znova prameň, kde je možné doplniť vodu.

Na chate si dáme krátku prestávku, je čas aj na krátke občerstvenie. Potom už len pečiatka do mapy, nech je pamiatka, že sme tu boli a pokračujeme. Cieľom je najvyšší vrchol Malej Fatry, Veľký Kriváň (1709 m). Z chodníka je po ľavej strane znovu možné vidieť skalnaté lavíny. Prechádzame Snilovským sedlom a po hodine a pol sme na vrchole Veľkého Kriváňa. Tu si na svoje znova príde aj fotoaparát a spravíme si pár záberov okolia. Fúka trochu chladnejší vietor a spríjemňuje ostré lúče slnka, ktoré už celkom od rána nabralo silu.

Pokračujeme hrebeňom ďalej smerom na Malý Kriváň, kde asi v polovici cesty míňame ďalší prameň, vyhýbame sa protiidúcim turistom a fotíme čo sa len dá. Príležitostí je tu viac ako dosť. Chodník stále lemuje množstvo kvetov a máme veľa možností na krásne výhľady do okolia. Zdolávame výstup na Malý Kriváň (1671 m) a prichádzame k viacerým skupinkám ľudí na jeho vrchole, kde si dáme oneskorený obed.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po necelej hodinke pokračujeme ďalej, smerom na Suchý. V žľaboch Malého Kriváňa pri našom pochode, môžeme vidieť ešte zvyšky snehu a rovnako ako celý čas v okolí množstvo kvetov. Chodník prechádza pásmom kosodreviny a dostávame sa ku Stratencu, kde sa začína trochu náročnejšia časť trasy. Pohodový chodník si to zamieri rovno na skaly, ktoré musíme zdolať. Predierame sa pomedzi kríky, kosodrevinu a prechádzame sedlo Vráta, chodník stále prechádza náročnejšou skalnatou časťou hrebeňa a cestu trochu znepríjemňuje už dosť silné slnko. Stále ideme po červenej značke až na Suchý (1468 m). Tu si konečne trochu vydýchneme a doplníme tekutiny, na ktoré sme trochu pozabudli.

Po krátkej pauze pokračujeme chodníkom, strmo stráňou do sedla pod Suchým, smerom na chatu Kľačianska Magura. Zo sedla chodník pokračuje lesom a cestou je zase viac možností dočerpať zásobu vody. Posledná zastávka je na chate Kľačianska Magura a potom už len cesta na autobus a domov. Chodník v závere pokračuje prevažne listnatým lesom až do dediny Turčianske Kľačany. Na zastávke MHD už len posedávame, čakáme na MHD a nechávame si trochu oddýchnuť unavené nohy, lebo pri zostupe im Magura dala zabrať. Tu je aj koniec našej túry a pekný deň za nami. Počasie bolo nádherné, celý deň krásne svietilo slnko a bolo len minimum oblakov na oblohe.

Fotogaléria k článku