Svet

K Tre Cime di Lavaredo

27. 04. 2010
Druhý deň svadobnej cesty a my sme tesne za rakúsko - talianskymi hranicami. Vonku je krásne a ja sa snažím nájsť v rakúskom cestnom atlase niečo vhodné na kratšiu túru. Talianske mapy plánujeme kúpiť až v Taliansku. Strana atlasu končí nápisom Drei Zinnen. Len čo mi docvakne, že sú to tie svetoznáme Tre Cime di Lavaredo, čo som vždy chcela vidieť, je rozhodnuté.

Pri Innichen/San Candido odbáčame na cestu do dedinky Sexten/Sesto a ešte pred ňou do doliny Val Campo di Dentro. V strede doliny je parkovisko a mapa, na ktorej si vyberáme najkratšiu cestu. Je pol tretej a pred nami cca 900 výškových metrov. V septembri sa stmieva o pol ôsmej a tak dlho nemudrujeme a naľahko vyrážame. To by mohlo vyjsť na západ slnka a dole už len nejako zídeme.

Prvý úsek cesty, asi dvadsať minút, vedie po rovinke riedkym lesom. Paralelná je možná aj šotolinová cesta, vedúca k Dreischusterhütte/Rif. Tre Scarperi. Je tu viac turistov a najmä takých oddychových, tento prvý úsek je krásnou prechádzkou. Oproti sú krásne štíty, ktoré zo seba zosypávajú obrovské množstvo bielej sutiny, vyzerá to trochu ako snehové záveje. Pred chatou nás chodníček privádza na cestu a dolina sa otvára. Vyzerá to tu úžasne. Z každej strany strmé štíty, rovinka, zelená trávička, prameň. Kaplnka, drevený plot. Fotíme. Za plotom bývajú ovečky, ale teraz sú očividne niekde viac v teréne. Križujeme pasienok, na jeho vzdialenejšom konci sú skupinky stromov s besiedkami. V lete to tu musí byť plné rodiniek. Aspoň ja by som sem určite chodila.

Pokračujeme ďalej pravým okrajom doliny. Jej stred je doslova zaliaty suťou. Z nej smutne sem-tam trčia ihličnaté stromčeky. Nechápem, čo bľačiace ovečky, ktoré sa tam motajú, žerú. Jedine ak to ihličie. Blížime sa k skalnému prahu a zároveň smerovníku. Keby sme mali dosť času, urobili by sme si pekný okruh. Z oboch ciest práve prichádzajú turisti a pokračujú po sutinovom poli, ktoré tu pripomína deltu rieky, dolu. My svižne prekračujeme potok a stúpame. Skalný prah je strmý, ale nemáme čas sa tým zaoberať, lebo všetka naša pozornosť sa sústredí na slalom medzi ovčími hovienkami. Do akej výšky sa až tie zvery chodia pásť??? Potme to tu bude veselé. Míňame ďalších zostupujúcich turistov, ktorí sa čudujú nášmu opačnému smeru. Napokon prekračujeme bráničku označujúcu koniec pasienka a onedlho sa dostávame na ďalšie čarovné miesto, lúku skrytú medzi skalami. Dlho sa tu nezdržiavame, lebo čas sa kráti.

Prichádzame do sedla vo výške 2285 m n. m. Je tu viac svetla než v doline a konečne vidno aj nejakú "čimu". Pokračujeme po skalnatom teréne už len miernym stúpaním, sypkejšie úseky sú spevnené rebríkmi a la Slovenský raj. Za skalným prahom už vytŕčajú špičky Tre Cime. Na našu veľkú radosť spoza mrakov vykúka aj slnko a začína to tu vyzerať prudko fotogenicky. Pôvodne sme chceli zísť až k chate Rif. Tre Cime A. Locatelli, 2405 m n. m., ale to už nestíhame. Chatu ani nie je vidieť, je schovaná za svahom kopca Toblinger Ridel/Forc. di Toblin. My sa nachádzame na rozľahlej skalnej plošine, cca vo výške 2400 m n. m., odkiaľ máme úchvatný výhľad na Tre Cime a Paternkofel/Monte Paterno. Pod nami je dolina so zelenou trávičkou, vyformovaná ľadovcom. Okolo nás vidieť vojenskú minulosť, zvyšky múrov bunkrov, zásobárne na vodu a ktovie čoho všetkého. Rakúska mapová spoločnosť Kompass vydala dokonca mapu vojnovej línie v Dolomitoch za 1. svetovej vojny.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Západ slnka sme stihli. Vybláznili sme sa s foťákom a navečerali. Odchádza sa fakt ťažko. Určite sa sem ešte niekedy vrátime, urobíme si okruh a pôjdeme na ferratu Innerkofler na Paternkofel. Zostup je rýchly, už takmer za tmy prichádzame k chate Dreischusterhütte, napodiv bez voňavej míny na podrážkach. Za svetla hviezdičiek vo večernom tichu schádzame širokou cestou k autu. Ochutnávka Sixtínskych Dolomitov vyšla na jednotku.

Fórum 16 príspevkov
K Tre Cime di Lavaredo 02/05/12 20:15 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Podcast S Mariánom Jasíkom o ochrane biodiverzity v slovenskej prírode Okrem bezzásahu, ktorý je prospešný v lesoch, sú v ochrane prírody potrebné aj aktívne zásahy. Prečo ich robíme, kde sú nutné a ako prispievajú k zachovaniu biodiverzity, sme sa rozprávali v 20. dieli HIKING podcastu s Mariánom Jasíkom. 28/10/20 Soňa Mäkká Rozhovory
Reportáž Kosili sme Mackov bok, aby sa darilo poniklecom Mnohí z nás chodia na jar obdivovať nápadné fialové poniklece. No nie každý vie, že horské lúky, kde tieto a ďalšie vzácne kvety rastú, vznikli činnosťou človeka stáročia dozadu. A na to, aby prežili, potrebujú ďalej jeho asistenciu. Inak na ich miesto príde tráva, kríky, les. A nemali by sme vlastne nechať prírodu, nech si robí, čo chce, a keď sa o poniklece nepostará sama, nechať ich zmiznúť? Aj tieto otázky sme riešili počas dobrovoľníckej brigády zameranej na kosenie rezervácie Mackov bok pri Slovenskej Ľupči. 26/10/20 Soňa Mäkká Reportáže
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. 22/10/20 Soňa Mäkká Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Zájelšie nad Hornou Breznicou Pri modrej značke z Púchova smerom k Vršatským bradlám som narazil kúsok nad obcou Horná Breznica na prístrešok nezaznamenaný v mape. Pravdupovediac, ak by som miestom prechádzal cez deň, tak by som ho vôbec nevyhodnotil ako vhodný na bivak. Bol by len vynikajúcim miestom na oddych s výhľadom na oblasť Hornej Breznice, s Vršatskými bradlami na horizonte. No keďže som sa tu ocitol v momente hľadania vhodného miesta na nocľah, altánok mi prišiel ako dar z nebies. dnes Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Združenie horských útulní Škótsko (MBA) Horské chaty a útulne sa nachádzajú vo väčšine pohorí v Európe i mimo nej. Väčšinou musíte za ich použitie platiť, rezervovať si miesto vopred (napríklad Korzika) a v mnohých si môžete kúpiť aj jedlo a pitie. Vo Veľkej Británii je to veľmi odlišné. Tu existuje dlhá tradícia otvorených prístreškov (útulni) zvaných Bothies, ktoré sú k dispozícii všetkým bezplatne. Žiadna rezervácia, jednoducho príďte. Veľmi málo zariadenia, musíte mať so sebou všetko, čo si myslíte, že budete potrebovať. včera Pavol Horváth Zaujímavosti
Túra Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi Po minulotýždňových doslova monzúnových dažďoch tento víkend opäť nesľubuje ideálne počasie na turistiku. No aj naši dvaja turisti vedia, že neexistuje zlé počasie, iba zle vybavený turista. S týmto heslom v sobotu ráno chalani mudrujú nad mapou hradov západného Slovenska. Nedosiahnutých cieľov je v nej ešte veľa. Máme záujem o miesta, kde nestretneme veľa ľudí. No okrem hradu by sme sa radi pekne prešli, predýchali pľúca, čo je v "rúškovej" dobe veľmi potrebné. S maminou si balia batohy a ja sa s radosťou pripájam. 29/10/20 Daniela Mäkká Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
K Tre Cime di Lavaredo 02/05/12 20:15 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Sexten Dolomiten/Dolomiti do Sesto
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2400 m n. m.
    • min: 1521 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 879 m
    • klesanie: 879 m
  • Vzdialenosť
    • 11 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Mapa
    • bez, neskôr dokúpená Tabacco č. 010, Sextener Dolomiten/Dolomiti di Sesto, 1:25 000
  • Doprava
    • auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.51 (0.17)