Ferrata

Via dell' Amicizia na Cima S. A. T.

18. 05. 2010
Naša posledná ferrata v rámci svadobnej cesty bol restík z minulej upršanej návštevy okolia Lago di Garda. Podľa Maťa Nemčeka z Rokošportu je to "najrebríkovejšia ferrata v Dolomitoch." Takže po včerajšej cykloodbočke zase raz vertikálne.

Ráno štartujeme z kempu v Arco a po cykloceste okolo kopca pripomínajúceho kus taniera Monte Brione do Riva del Garda. Cesta má cca 8 km. Je sparno a vrcholky kopcov sú v opare. V meste si dáme tradične zmrzlinu a bicykle s dôverou zamykáme na stojanoch na námestí. Odtiaľto sa vydávame po vlastných. Lovím z hlavy, kadiaľ nás Maťo počas nášho prvého pokusu v roku 2007 viedol hore. Obchádzame kúsok mestečka po asfaltke a pri Vile Anna alebo Annamaria, neviem teraz presne, odbáčame na strmo stúpajúcu cestičku. Tá sa o chvíľu lomí prudko vľavo na ešte strmší chodník a vieme, že sme dobre. Stúpanie pri vinohrade je neuveriteľne kolmé. O chvíľu sme v lese a už miernym chodníkom prichádzame k Bastionu.

Bastione je strážna veža, resp. jej zrekonštruované pozostatky. Ľuba chytá tulenia nálada, v tomto teple sa mu nechce šliapať 1200 výškových metrov a ešte k tomu na takom krátkom úseku, a najradšej by sa vrátil dole. Teda už menej, Bastione je vo výške 211 m n. m. Mesto má 66 m n.m, takže už odtiaľto je pekný výhľad. Ale ja sa tak teším na rebríky, že ho ukecám, aby sme ďalej pokračovali podľa plánu. Cestička označená ako turistická trasa 404 stúpa prudko borovicovým lesom. Pekne to tu vonia, ale je príšerne dusno. Ľubova tulenia nálada sa stupňuje. Nemá rád dhé nástupy na ferraty. Prichádzame chate Rif. Santa Barbara vo výške 560 m. Ak niekto nechce ísť na ferratu, dá sa tu urobiť pekný turistický okruh a vrátiť sa do mesta. Dáme si po malom pivku a chlebík. Odskočila by som si aj ku kaplnke sv. Barbory, nech mám odtiaľto aj neupršanú fotku, ale čas nás tlačí. Ešte sme len v 560 metroch a vrchol čimy má 1260.

Na rázcestí teda odbočujeme vpravo a o chvíľu sme pri tabuli s názvom ferraty. No konečne! Obliekame si výstroj a hybaj ďalej. Zatiaľ je to dosť nezáživné, skaly sú ešte dosť ďaleko pred nami, vyzerá to tu čudne. Kde je ferrata? Lezieme hore úzkym chodníkom, občas sa treba zaistiť, ale inak nuda. Dokonca o chvíľu lano mizne a my zase kráčame chodníkom medzi kríkmi a stromami. Ľubo hovorí, že keby vedel, že to bude taká agroturistika, vymyslí niečo iné. Ja už mám toho tiež dosť, je dusno, neustále stúpame, ferrata nikde, zato muchy všade okolo, na sebe zbytočne navlečený sedák a ferratový úväz. Konečne! Prichádzame ku skale a k dvojici rebríkov. Uvažujem, či sú to tie dva, 45 a 70 m, z čoho jeden je previsnutý, ale neviem to odhadnúť. Ľubo medzitým už hopsá hore. Keď je na plošinke medzi rebríkmi, idem aj ja. Mohla som ísť aj hneď, max. je 3 osoby, ale pre istotu. Na plošinke sa mi už trochu kýve žalúdok. Nemám strach z výšky, ale tu vidím až na jazero a predstavivosť funguje naplno. Rozmýšľam, aký je pocit, keď sa s človekom odkloní rebrík od skaly a padá dolu. Na druhom rebríku ma naozaj odkláňa, gravitácia, lebo je trochu previsnutý. Ale všetko drží, ako má, aj keď rebrík už má svoj vek. Hore končí oblúkmi ako rebrík z bazéna. Pri troche fantázie tak s Lagom aj vyzerá. Neskočíme si hlavičku?

Teším sa, že som z rebríka dole, už mi aj celkom stačí. "Veď boli len dva, chcela si rebríky, tak čo," rýpe Ľubo. Skenujem očami ďalšiu cestu, lebo pred nami sú kríky a za nimi ďalšie skaly. A veruže tadiaľ aj pôjdeme. Po pár metroch už jasne rozoznávam obrovitánsky rebrík cez celú stenu. Uff. Tak už vidím, čo je 70 metrov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Vyhopsáme menší rebrík, prelezieme kus zaistený lanom a sme pri zlatom klinci programu. Po rebríku postupujeme nechutne pomaly, istenie o lano je asi každý meter. Stokrát si môžem povedať, že je dobre zaistený do skaly a keby niečo, lano je zachytené extra. Ale ten vzdušný pocit je silnejší. Navyše sa rebrík v hornej časti stáva stále previslejším. Pohľad dole je ohromujúci. Škoda, že opar stále postupuje. Po dolezení nás čaká ďalší rebríček. Vyliezame na akýsi skalný hrebienok, pre istotu nezaistený. Nasledujeme červené šmuhy na skale. Potom lesík, tu sa tiež neistíme, nie je o čo, aj keď je to tu poriadne strmé a pád s odtrhnutou zeminou by mohol skončiť až...fantázia opäť pracuje. Celkom sa poteším, keď zase prídeme k lanu. Čakajú nás kramle a krátky, zato doteraz najprevisnutejší rebrík. Priečky chytáme tak, že sa o ne zakvačíme rukou zospodu. Hore ďalší strmý rebrík. Uff, koľko ich ešte bude?

Slnko už sa začína schovávať. Opäť rebrík. Mestečko pod nami začína vyzerať ako ortofotomapa. Keď si predstavím, že to budem musieť celé zliezať...o čo jednoduchšie by to bolo, keby sme mali krídla. Stačilo by na cestu dole, aby som nebola príliš náročná. Nad červenými strechami a modrým jazerom vo večernom opare by sa nádherne plachtilo... Ešte jeden rebrík a ferratka, a konečne vrchol! Trepoce sa na ňom talianska vlajka. Chvíľu oddychujeme, ale je dosť zima. Fúka a slnko je už niekde u susedov. Ľubo nás ešte zapíše do vrcholovej knihy, natlačíme tyčinky a ideme dolu. Dolu znamená...po ferrate. Fakt zaujímavé. Vyšmýkané ako na Pajštúne. Pod skalou už mám toho vážne dosť. Prichádzame k miestu pre vrtuľník a začíname schádzať po chodníku.

Väčšina cesty 418 vedie v lese alebo na svahu pokrytom kríkmi. Klesanie až po výšku 470 metrov je síce hutné, ale vedie po chodníku v serpentínach a tak to ide pomerne rýchlo. Prichádzame na širokú cyklocestu, míňame zbytok ďalšej, menšej strážnej veže Torrione S. Giovanni, potom odbočíme na asfaltku vľavo. Klesá na asfaltku neskutočne strmo. Vchádzame do rozsvieteného mesta a po dobrej večeri sadáme na naše biky. Pozvoľna prechádzame popri jazere krásnou promenádou až k tanierovému kopcu a potom známou cyklotrasou do Arca.

Náročnosť ferraty je stredná, dlhokánsky nástup, výhľady sú excelentné, ale trvá dlhšie, než uvádzaných 5 hodín v sprievodcovi. Na rebríkoch sa postupuje pomaly, a to tam ani neboli iní ľudia. Nám to trvalo celé od mesta do mesta bez cyklovložky asi 8 hodín, alebo niečo pod.

Fórum 16 príspevkov
Via dell' Amicizia na Cima S. A. T. 19/05/10 21:45 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. včera Soňa Mäkká Štiavnické vrchy
Túra Na Starý plášť s dieťaťom Starý plášť je neznačený kopec neďaleko červenej malokarpatskej hrebeňovky (Štefánikova magistrála). Len tak na mape by ma asi neupútal, no po zapnutí vrstvy fotiek je jasné, že stojí za návštevu. Po ceste je tiež známa jaskyňa Deravá skala. 18/10/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Aktuálny režim na horských chatách Zavedenie prísnejších opatrení v prevencii proti koronavírusu sa zrejme opäť dotkne aj horských chát. Ide najmä o zákaz podávať jedlo v interiéri a zákaz zhromažďovania sa ľudí nad šesť osôb. Pýtali sme sa chatárov, ako budú fungovať v súčasných podmienkach. 14/10/20 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Klokočina, Kukučková a Bolehlav Dnes sa pôjdem túlať vŕškami i dolinami na východnej strane Malých Karpát. Trasu nemám úplne presne pripravenú, idem tentokrát sám, a tak som zvedavý, aké miesta navštívim. dnes Vladimír Čech Malé Karpaty
Cyklotúra Okolo Sitna s deťmi Nenáročná poldenná cyklotúra v okolí Sitna a tajchu Počúvadlo, známych turistických bodov Štiavnických vrchov. Technicky nie je náročná, no nie je ani jednotvárna. My sme sa sem vybrali začiatkom jesene, kedy bolo ešte príjemne, no bez horúčav. Čakali sme aj farebnejšie listy na stromoch, no to sa vzhľadom na konečne zrážkovo normálne leto nekonalo. včera Soňa Mäkká Štiavnické vrchy
Cyklotúra Okolo Tatier Tento rok boli plány na leto rôzne, či už lezecké, alebo výjazd bicyklom. Jeden z plánov bol zobrať bicykle a ísť s kamarátom prejsť nejaké dlhšie trasy a horské prechody do Rakúska. Počasie ale dlho odkladalo možný termín odchodu, rovnako aj nešťastná korona, čo prišla na návštevu do Európy. Nakoniec prišiel na rad náhradný program. Musím ale hneď na začiatok povedať, že nebol o nič menej atraktívny a náročný na prechod ako pôvodné plány. Oživil som môj už starší plán, prejsť bicyklom okruh okolo Vysokých Tatier. včera Michal Mikuláš Tatry, Vysoké a Belianske Tatry, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Via dell' Amicizia na Cima S. A. T. 19/05/10 21:45 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Prealpi Bresciane e Gardesane (Brescijské Alpy a Alpy Gardského jazera)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1260 m n. m.
    • min: 66 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1194 m
    • klesanie: 1194 m
  • Vzdialenosť
    • 6 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Voda
    • Rif. Santa Barbara
  • Mapa
    • Alto Garda e Ledro, Kompass, č. 690, 1:25000
  • Doprava
    • bicykel z Arco po cyklotrase
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.35)