Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Rovná hoľa

Rovná hoľa je rozložitý mohutný masív – najvyšší bod rázsochy medzi Jánskou a Bocianskou dolinou. Hoci svojou výškou 1723 m n.m. nepatrí medzi najvyššie vrcholy Nízkych Tatier, svojim jedinečným kruhovým výhľadom očarí nejedného turistu. Túto jednodňovku začneme v sedle Čertovica a ukončíme v obci Nižná Boca.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+640 m stúpanie, -1020 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 02.09.2005
Trasa
Voda
v sedle Črchľa
Doprava
autobusom na Čertovice, resp. Nižnú Bocu, cp.sk$ret
SHOCart mapy
Podrobný turistický atlas Tatry, 1:25 000, VKÚ Harmanec

Východiskovým bodom tejto túry je známe nízkotatranské sedlo Čertovica (1233 m), ktoré rozdeľuje, spolu s dolinou Štiavnice (z horehronskej strany) a Bocianskou dolinou (z liptovskej), Nízke Tatry na Ďumbierske a Kráľovohoľské. Tu sa napojíme na hlavnú magistrálu a zároveň medzinárodnú diaľkovú trasu E8. Po červeno značenom chodníku, ktorý smeruje na chatu M. R. Štefánika a Chopok, pôjdeme až do Kumštového sedla, kde známu „hrebeňovku“ opustíme.

Turistický chodník začína zo sedla prudko stúpať. Traverzujeme lyžiarsky svah a po niekoľkých stovkách metrov je zjavné, že následky novembrovej víchrice sa nevyhli ani tejto oblasti. Vyvrátené smreky križujú chodník, avšak vďaka početnej návštevnosti sú obchádzky už riadne „vyjazdené“. Čoskoro sa dostávame nad hornú hranicu lesa a tak môžeme pokračovať po pôvodnom chodníku. Na severovýchode sa už objavuje hrebeň Vysokých Tatier, za chrbtom na východe sa vypína Veľký bok s Kráľovou hoľou. Keď dorazíme na Rovienky (1601 m), vieme, že najťažší úsek túry máme za sebou. Dlhší čas na tomto vrchole chýbalo turistické značenie, predtým bol označený ako Lajštroch. Keďže v tejto výške sa drží už len kosodrevina, nič nebráni výhľadom na široké okolie, na východnú časť Nízkych Tatier. Západnej časti dominuje masív Ďumbiera so Štiavnicou, na juhu Slovenské Rudohorie s Poľanou, na severovýchode Vysoké Tatry a na severe vidíme cieľ našej túry – Rovnú hoľu. V hustej kosodrevine vidíme vinúť sa chodník vedúci na jej vrchol.

Pokračujeme ďalej po hrebeni, výhľadom miestami bráni vysoká kosodrevina. Prichádzame do Kumštového sedla (1548 m), v ktorom zídeme z magistrály a odbočíme do Bocianského sedla (označované aj ako Bocké). Hoci sa hrebeňovka teší novému značeniu, ostatné chodníky asi budú musieť počkať. Preto po príchode do sedla budete márne hľadať smerovku na Bocké sedlo – chýba. Smerovník nás navedie len na dedinku Jarabá, kde chodník končí pri hostinci Jarabatá. V opačnom smere sa v kosodrevine skrýva ten správny chodník (zeleno značený). Po štvrťhodinke sme v Bockom sedle, širokej zníženine, ktorou sa k hlavnému hrebeňu Nízkych tatier pripája od severu rázsocha Rovnej hole a Ohnišťa. Na západe už vykukla aj „Štefánička“, ktorú doteraz nebolo vidieť. Na Rovnú hoľu je to odtiaľto dobrú hodinku putovania cez hustý porast kosodreviny. Naše obavy z predierania sa týmto chodníkom sú čoskoro rozptýlené. Ešte vlani som mal čo robiť, aby som tadiaľto prešiel. Prerezávka kosodreviny splnila svoj účel, čo nás príjemne prekvapuje, pretože práve tento vrchol nepatrí medzi turistami veľmi navštevovaný. Len čo vyplávame z kosodreviny, sme v cieli našej túry. A hneď nás očarí výhľad na Západné a Vysoké Tatry. Jedinečný je pohľad na Ďumbier, na jeho strmé severné zrázy a žľaby ústiace v Ďumbierskom kotle. Ďalej na západe vidieť Chopok, masív Bôru. Na severe, okrem Tatier, nám spočinie zrak na vápencovej hradbe Ohnišťa. Keď trochu zaostríme, vidíme v jeho masíve aj skalné Okno. Rovná hoľa nič nedlží svojmu názvu a z jej vrcholu sa možno tešiť výhľadom na všetky svetové strany.

Smerovník udáva do Nižnej Boce – cieľa našej túry – 1 h. Žlto značený chodník sa spočiatku vinie pomedzi kosodrevinu, neskôr čučoriedčie. Posledné pohľady na Tatry a Ohnište a strácame sa v hustom lese. Ešte predtým vidíme na začiatku Svidovskej doliny sivo sfarbené pole smrekov. Následky činnosti blízkeho kameňolomu. V ihličnatom lese chodník prudko klesá. Sporadicky je skrížený spadnutými smrekmi. Znenazdajky sa pred nami objaví „kalamitisko“ – izolované miesto s vyvrátenými stromami po ničivej víchrici. Tu sa chodník stráca, zhruba na dĺžke 100 metrov. Avšak, stačí len pokračovať priamo pomedzi vyvrátené stromy a opäť sme na správnej ceste. Hneď nás privíta smerovník oznamujúci, že sme v sedle Črchľa (1152 m). Tu sa nachádza aj prameň vody. Pokračujeme cez pasienky do Nižnej Boce (851 m). Čoskoro sa objavujú prvé chaty, predzvesť, že do dediny to už nie je ďaleko. Chodník a aj naša túra končí na autobusovej zástavke v obci.
Celú trasu možno samozrejme absolvovať aj opačným smerom. Potom stúpanie predstavuje 1020 a klesanie 640 metrov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Fotogaléria k článku

Najnovšie