Túra

Diablova vyvieračka a Rajtopíky

14.01.10
Pohorie Branisko ma vždy fascinovalo už ako malého chlapca, už len kvôli tomu priesmyku, ktorého sa v zime obávali (dokiaľ nebol tunel) všetci vodiči. Nemenej aj kvôli tomu úžasného výhľadu na Spiš a Tatry. Už dlhšie som bol pevne rozhodnutý navštíviť Diablovu výverovú dieru a Rajtopíky. Na konci apríla sa mi to konečne podarilo a spolu s mojimi turistickými parťákmi zo sídliska sme už skoro ráno boli na ceste.

Trasa

Priesmyk Branisko (Chvalabohu) – Diablova výverová diera – priesmyk Branisko – Pod Rudníkom – vysielač Rudník – Rajtopíky (skalné okno) a späť do priesmyku Branisko (Chvalabohu)

Najideálnejší bod na začatie túry je priesmyk Branisko, kde sa dá pohodlne dostať autom priamo až k turistickému smerovníku. Cesta je tu úplne prázdna, odkedy bol vybudovaný tunel, a tak si už po ceste vychutnávame čarokrásnu krajinu. Trasa je orientačne veľmi jednoduchá a zvládne ju aj neskúsený turista. Z priesmyku Branisko síce nevedie značená turistická cesta k Diablovej výverovej diere, ale miestni obyvatelia tu spravili aspoň provizórne značenie (oranžový krížik), ktorý vás dovedie priamo až k výveru.

Kto krížik nenájde, alebo prehliadne, môže skúsiť hľadať podľa zurkotu vody. My sme hľadali taktiež len podľa sluchu a nakoniec sme trafili priamo k výveru. Potok sa tu valí priamo z hory, do ktorej sa na druhej strane zarezal. Od vyvieračky sa ponúkajú príjemné pohľady na Tatry a tak neváham a vyťahujem fotoaparát. Hodím ešte do seba raňajky. V prírode chutí vždy oveľa lepšie. Chvíľu sa ešte pokocháme výhľadmi a už šliapeme strmo späť do priesmyku Branisko.

V priesmyku sa napájame na zelenú značku, ktorá vedie sprvu popri chate a neskôr vstupuje do lesa. Cesta pozvoľna stúpa, ale miestami sa strmo zdvíha a tak zo zeme beriem palicu z liesky a podpieram sa ňou. Párkrát zelená značka pretína asfaltovú cestu, ktorá vedie k vysielaču Rudník, a hoci by nás obe cesty doviedli tam, kam potrebujeme, predsa len, cesta chládkom lesa po mäkkom ihličí je príjemnejšia ako po asfalte. Pri turistickom smerovníku "Pod Rudníkom" sa napája žltá značka, ktorá vedie do malých dediniek pod Braniskom a kto má chuť na pivko, môže sa vrátiť práve touto cestou do nejakej miestnej krčmičky. Pri smerovníku, priamo pod našimi nohami, teraz prechádzajú stovky áut a kamiónov - sme priamo nad spomínaným tunelom.

Po krátkom oddychu, doplnení kvapalín a urobení zopár fotiek, pokračujeme po zelenej okolo vysielača Rudník a cesta znova vchádza do lesa. Stále stúpa a v horúčave sa z tela lejú kvapky potu. No, po námahe prichádza vytúžená odmena. Začínajú sa objavovať prvé skalné útvary a s nimi úžasné výhľady. Východný pohľad smerom na Široké a celé údolie, ktorým sa kľukatí cesta, po ktorej sme prišli, autá sú ako mravčeky. Dlho tu sedíme a len tak pozeráme na krásnu krajinku.

Teraz, odkedy sa začali objavovať skalné útvary, sa nám stále otvárajú čarokrásne rozhľady z vtáčej perspektívy a nikto si už ani neuvedomuje tú horúčavu a stúpanie. Prestávame sa držať turistického značenia a šliapeme len po vychodených chodníčkoch, ktoré nás mnohokrát zavedú na nečakane pekný výhľad. Po nasýtení sa výhľadmi sme pokračovali ďalej ku skalnej bráne a tu sme si všetci posadali a jedli s chuťou, ako už dlho nie. Plán bol zvládnuť ešte aj výstup na Sľubicu, ale podcenili sme počasie. Horúčava a nedostatok vody nás prinútili zmeniť plán a tak si Sľubicu odkladáme na inokedy.

Táto túra, či skôr prechádzka, nie je veľmi náročnou, hoci miestami, keď sa stúpanie náhle zostrmí, to chce trocha driny. Zvládne ju aj menej skúsený turista a vynaloženú námahu neoľutuje, akonáhle sa mu ponúknu úžasné rozhľady na celý Spiš.

Fórum 15 príspevkov
Diablova vyvieračka a Rajtopíky 20/03/18 05:23 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. včera Ľubomír Mäkký Svet
Túra Cez Hrádok na Čertove chodníky vo Vtáčniku Sú miesta, na ktoré chodíme radi. Neprekáža nám, aj keď je to niekoľkokrát za rok. Miestne príslušný genius loci zabráni, aby sa nám to zunovalo. Jedným takým je Hrádok nad Bystričianskou dolinou. Magické miesto, známe hlavne skalolezeckej verejnosti. Ja síce z výšok mám skôr závrate, neprislúcham k tejto spoločnosti, no je to tiež turisticky veľmi atraktívna oblasť aj pre bežného návštevníka. Bola viackrát spomínaná na Hikingu ako zaujímavá časť pohoria Vtáčnik. včera Vladimír Mikuš Vtáčnik

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Diablova vyvieračka a Rajtopíky 20/03/18 05:23 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Branisko
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1036 m n. m.
    • min: 751 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 300 m
    • klesanie: 300 m
  • Vzdialenosť
    • 8 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 24.04.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 49.0175 ° SŠ
      dĺžka: 20.8571 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0175 ° SŠ
      dĺžka: 20.8571 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • motorest Branisko
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Levoča - Harakovce-rázcestie (bus)
      Prešov - Široké-motorest (bus) alebo vlastným autom do priesmyku Branisko
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.79 (0.25)