Trasa

Bratislava, časť Rača – Šenkárka – Himligárka – Dolný červený kríž – Panský les – Popoľná ulica – Bratislava, Rača

Od električky sme sa vybrali hore na námestie s novým pomníkom Andreja Hlinku a potom popri Troch zajacoch po modrej na Biely kríž. Hore za parkoviskom a konečnej autobusu ide vľavo modrá do lesa, asfaltka priamo a vpravo lesná cesta k Haluzického pomníku. Podľa mapy, neďaleko odtiaľ, má spod Suchej hory pritekať jediný prítok Mlynskeho potoka z pravej strany. Momentálne z neho zostalo len koryto a tak sme pokračovali po asfaltke hore dolinou až k lesnej ceste odbočujúcej k studničke Šenkárka.

Minuli sme totálne zdevastovaný lyžiarsky svah na ľavej strane. Svah je zarastený náletovými drevinami, vlek asi rozkradnutý. Zostala len budova, ktorá neviem, komu teraz patrí a na čo slúži. Ďalej sme minuli drevený kríž umiestnený vo svahu na pravej strane a po necelej hodinke od vystúpenia z električky sme stáli pri smerovníku Šenkárka. Celkom širokou lesnou cestou sme sa pohodlne dostali za pár minút k studničke, ktorá je vľavo pod cestou. Má už pár rokov novú strechu. Prameň vyteká akoby z džbánu. Tak sme mali prameň č. 4.

Pokračovali sme po lesnej ceste a podľa mapy pod prvou zákrutou doprava mal byť prameň. Nuž sme odbočili a začali klesať černičím, prekračovať popadané stromy a pátrať po ňom. Nenašli sme nič a vyšli sme pri mostíku na modrej značke. Však on ten potok musí niekde pritekať a tak sme sa vybrali smerom dolu. A naozaj, o chvíľku sme k nemu prišli. Začali sme sa štverať doprava do lesa a aké bolo naše prekvapenie, keď sme narazili na niečo, čo pripomína tlmič za laufom na tanku. Čo to v skutočnosti je, neviem. Tento potok však bol bohatý. Po pár desiatkach metrov sme došli k rozbahnenému úseku. Na ľavej strane bolo bahnisko s veľkými kalužami vody, no momentálne z nich do potoka voda neodtekala. Na pravej strane trčala do potoka rúra a za ňou v typickej haluzine bol prameň č. 5. Nad ním sme našli zvyšky nejakej drevenej stavby a dokonca kovové dvere. Riečište ďalej po prúde bolo už vyschnuté, no na jar asi aj tu tečie voda. Časom sa z neho stala zarastená lesná cesta a po nej sme vyšli na cestu od Šenkárky. Pokračovali sme vľavo a prišli sme na križovatku lesných ciest. Stojí tu dom, sú tu lavičky so stolmi a ohniskom. Najzaujímavejší je však drevený domček v korune mohutného stromu, ku ktorému nevedie rebrík.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Podľa mapy mal byť vľavo v lese prameň a tak sme vykročili po lesnej cestičke dolu svahom. Keď sme prišli k prieseku, pokračovali sme doľava klesajúc do údolíčka. Mapa neklamala. Našli sme tu hneď tri pramene, i keď voda vytekala len z jedného. Dokonca studnička so strieškou a naberačkou bola vyschnutá. No našli sme tu asi aj trampský flek. Napravo od studničky vo svahu bol zarovnaný terén, upravený kamenný múrik a v ňom vojenská várnica. Myslel som si, že to slúži ako piecka, no dvierka sa nedali otvoriť. Na zarovnanej ploche stál fúrik, vedľa neho lopata a na strome vtáčia búdka. Celkom pekné miesto a náš prameň č. 6.

Vrátili sme sa hore k domu a pokračovali rovno na Himligárku. Prameň č. 7 má tiež novú striešku a nachádza sa kúsok od červenej na Biely kríž. Vedú k nemu staré kamenné schody. Nikdy som nepokračoval po toku potoka, no teraz sme sa po ňom vybrali, lebo mal mať prítok zľava a my sme ho chceli nájsť. Po pár metroch som zažil jedno z najväčších svojich prekvapení poslednej doby. Prišli sme k trampskej chajde a ja som o nej nevedel. Má absolútne všetko, čo má mať a je pár metrov od frekventovanej trasy. Dúfam, že chalanom týmto článkom neuškodím.

Keď som si svoje objaviteľské nadšenie ukojil kopou fotiek, pokračovali sme po toku dole. Po pár zákrutách prišiel naozaj zľava prítok a tak sme sa vybrali po ňom a prišli k nášmu prameňu č. 8. Nachádzal sa v takom malom amfiteátriku a opäť pod kopou konárov. Napravo vo svahu je bahnište, z ktorého vyteká voda, no myslím si, že ide o ten istý zdroj. Vľavo nad prameňom je chrbát s chodníčkom, po ktorom sme sa dostali opäť na lesnú cestu k Himligárke a po nej sme vyšli na asfaltku. Je tu altánok a pre nás nastal čas obeda. Hmla bola stále hustejšia a jej chlad začínal zaliezať pod vetrovky, nuž sme dlho nejedli. Mali sme v pláne preskúmať ešte pramene pri lesnej ceste od Dolného červeného kríža do Rače.

Už keď sme prišli k Himligárke, lesom sa niesol divný krik až rev. Keď sme zastali pri kríži, lúku s altánkami ani nebolo vidno a tak sme nevideli, že na konci lúky si opeká rodinka s malými deťmi a tie boli zdrojom divných zvukov. Napokon sa z otecka vykľul Danicin známy. Dlho sme nedebatovali, hmla a blížiaca tma nás poháňali k odchodu. Táto cesta je asi obľúbenou trasou na venčenie psov, lebo z hmly sa nám začali vynárať Psy Baskervilské a to od ratlíkov po dvojicu hebied ledva ovládateľných majiteľom.

Hoci podľa mapy má byť prameň kúsok napravo od lesnej cesty a nachádza sa tu veľa akoby korýt, prameň sme nenašli. Odbočili sme dokonca doprava lesnou cestou, z nej klesli do celkom slušného údolia a napokon sa vrátili doľava na cestu od Dolného červeného kríža. Prameň akoby zmizol. Keďže hmla prešla do tmy, už sme nešpekulovali a kráčali sme dolu. Vyšli sme na Okrajovku a z nej zbehli k vodárni nad Račou. Začína tu asfaltka pomedzi bývalé záhrady a vinohrady. Dnes je z toho taký divný prepletenec luxusných domov, opustených vinohradov a záhrad. Popolná ulica ústi na modrú značku v prvej pravej zákrute nad Tromi zajacmi.

Doma som si opäť zakresľoval prejdenú trasu do fotky informačnej tabule Mestských lesov a bolo mi jasné, že bude musieť byť aj tretia pátracia túra, o ktorej sa dočítate v ďalšom článku.

Súvisiace články:

Pramene Račianskych Karpát I.
Pramene Račianskych Karpát III.
Pramene Vajnorskej doliny
Pramene Račieho potoka (Javorník)
Pramene Fanglovského potoka
Pramene Fofovského potoka

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek