Príbeh

Lyžovačka s deťmi

29.01.10
Vyšliapal a zlyžoval si z Krížnej za jeden a trištvrte hodiny? Alebo si vyniesol na chatu 80-kilovú vynášku? Alebo si sedemnásť hodín stúpal hore kopcom v šesťtisícmetrovej výške? Strávil si dva dni v severnej stene Bradavice? Alebo si visel celý deň v lavičke na komíne a štetkoval a štetkoval? A teraz sa tváriš, že máš dosť a že potrebuješ oddych? Makal si ako fretka, svaly ťa pálili, pľúca ti pískali a bolo ti na tyčku? Myslíš, že si sa namáhal? Tak potom nevieš, ale vôbec nevieš, čo je námaha. NÁMAHA totiž je, keď ideš lyžovať s deťmi.

Ráno

Zabudni na svoje šťastné skialpinistické rána, keď neváhaš ani sekundu po zapípaní budíka, tichúčko sa vytratíš z domu, v aute si pustíš Yael Naim a po pár chvíľach osviežujúcej jazdy si v červenom svetle vychádzajúceho slnka v mrazivom vzduchu ukrajuješ svoje vŕzgajúce metre smerom hore.

Deti spravia z tvojho rána chaotické peklo. Nechcú vstávať. Nechcú jesť. Nechcú ísť na záchod. Nechcú si umyť zuby. Nechcú sa obliekať. Nevedia, kde majú spodky, čiapku, rukavice. Nechcú ísť nikam. Chcú pozerať Čipa a Dejla.

Ty si ale neoblomný. Chodíš natiahnutý vo funkčnej bielizni po vykúrenom byte, začínaš sám sebe smrdieť, hľadáš spodky, čiapku, ponožky. Varíš čaj, vyrábaš salámové chleby. Deti sa krčia na gauči a ostentatívne driemu. Zúfalo dúfajú, že si to ešte rozmyslíš.

Nakládka

Aké ľahučké je hodiť do kufra svoj "ultralajt" batôžtek a lyžiarky, pricvaknúť lyže na strechu a odfrčať. S deťmi je to iné. Vynášaš lyže z pivnice, v každej ruke jeden pár, hrany sa ti zarezávajú do dlaní, zhadzuješ nejaké obrazy a kvetináče. Nasledujú lyžiarky, cestou po schodoch ti určite nejaké spadnú a nakoniec paličky, batohy a tašky. Na záver vybiehajú z domu deti, prilby na hlave, stúpajú si na rozviazané šnúrky, tratia rukavice a po zemi za sebou ťahajú šály. S prvými príznakmi seknutia v krížoch ich nakladáš do auta. Dieťa napchaté v otepľovačkách je o dve čísla väčšie a ty sa ho pokúšaš pripútať. Prvé kvapky potu ti stekajú po chrbtici do zadkovej ryhy.

Jazda

Tvoje obľúbené cédečká si pokojne nechaj doma. Budeš počúvať škreky, plač, pišťanie. S bolesťou v srdci budeš v zrkadielku pozorovať, ako sa po tvojich poťahoch rozlieva džús, ako sa trúsi kroasant a rozotiera roztopená čokoládka. Uprostred jazdy na diaľnici sa dozvieš, že niekomu treba kakať a že niekto si zabudol jednu rukavicu.

Do výstroja

Je to jedna z najťažších etáp. Kto už niekedy obúval decko do lyžiarok, vie, o čom je reč. Kľačíš v parkoviskovom sajrajte, dieťa sa ťa drží za vlasy, z celej sily rozťahuješ skelet lyžiarky a reveš: “Tlač! Tlaač! Ešte potlaaaač!!!” Svaly sa ti trasú, decko z celej sily ťahá tvoje ubiedené vlasy a tvári sa, že tlačí. A potom “šuch” a noha je tam. Keď zistíš, že pravá topánka je na ľavej nohe, rúca sa ti celý svet. A odznova. Potom nasleduje zapínanie klipsní. Ešte stále kľačíš, zmrznutými rukami cvakáš klipsne. Najprv slabo. Potom silno. Zase slabo. A zase silno. Tichúčko, len tak pre seba, kňučíš od námahy, bolesti a zúrivosti. Chceš sa schúliť do klbka, ľahnúť si do slanej blatovej brečky vedľa auta, nehybne ležať a čakať na koniec.

Cesta hore

Máš rád, keď sa pásy kĺžu, keď máš nos plný skvelého, chladného vzduchu, keď ti krv rytmicky klopká v ušiach a svaly máš horúce a vláčne? Miluješ ticho, pokoj a samotu?

Budeš polhodinu stáť v rade na lístky. Potom budeš polhodinu hľadať deti. Potom budeš polhodinu stáť v rade na lanovku. Budeš stáť vedľa dvojmetrového repráku a budeš cítiť, ako ti basy vibrujú lebečnými kosťami a hrudným košom. Vypočuješ si speváčku, čo sa volá Madonna. Okolo teba budú stovky ľudí, niektorí budú len pol metra od teba. Budú kričať a šliapať ti po lyžiach. Uvidíš také týpky, o akých sa ti nesnívalo ani v najťažších nočných morách. Ty aj tvoje malé deti budete pre nich vzduch, budú do vás vrážať a pritláčať vás o zábradlie. Potom budeš ponížený sedieť na lanovke a držať deti za goliere, aby ti odtiaľ nevypadli.

Cesta dolu

Čerešnička na torte. Strmý, nedotknutý svah, vykrajuješ svoj zvlnený podpis do panenského snehu. Hlboko dýchaš, všetky zmysly máš napäté ako struny a zároveň si omámený konskou dávkou štiav šťastia. Nikto ťa nevidí, nevidíš nikoho. Nie sú hory, nie je nebo, nie je sneh. Ste všetko a jedno.

Zabudni...

Budeš sa valiť v dave a ostražito sledovať rútiacich sa šialencov. Budeš chrániť vlastným telom svoje drobné dieťa pred nepríčetnými snouborďákmi. Budeš celú cestu dolu ziapať na to nešťastné dieťa: “Oblúčiky! Oblúčiky!” Budeš mu utierať sopeľ a slzy, zbierať jeho rukavice, paličky a lyže. Budeš mu rozpletať zauzlené nohy a prekrížené lyže a veľakrát ho budeš dvíhať zo zeme. Budeš ho dávať na kraji zjazdovky cikať (toľko vrstiev odevov si v živote nevidel). Často budeš kľačať a povoľovať a priťahovať mu lyžiarky. Maj pri sebe skrutkovač – budeš nastavovať viazanie. Budeš veľmi, veľmi unavený. Spotený. Zúrivý.

V bufete

V reštaurácii si na nervy? Vyzeráš a chováš sa tam ako slon v porceláne? Ku šťastiu ti stačí, keď si na vrchu Krížnej sadneš za závej a naleješ si horúci čaj z termosky a schrúmeš tatranku?

Tvoje deti ťa určite donútia, aby si im niečo kúpil v bufete. Napriek tomu, že ty NIKDY nestojíš v žiadnom rade, budeš v ten deň stáť už v niekoľkom. Polhodinu. Je jedno, či tam bude päť ľudí, alebo päťdesiat. Zase sa budú na teba tlačiť cudzí ľudia, tí istí, čo ti v rade na lanovku stúpali po lyžiach. Vystojíš ten nechutný rad a dáš za jeden decový čaj v plastovom poháriku euro a dvadsať centov. Vypiješ si ho sám (neznášaš ovocný čaj), lebo deti chceli džúsik.

Transport

Toto všetko sa bude niekoľkokrát opakovať. Potom budeš volať deti domov a tak, ako ráno nechceli ísť sem, tak teraz nebudú chcieť ísť domov. Budú robiť scény napriek tomu, že ledva stoja na nohách, sople im visia až po kolená a sú polomŕtve od hladu a dehydratácie. Keď ich budeš pri aute vyzúvať a vyzliekať, zistíš, že sú aj hlboko podchladené a že prsty na nohách a rukách majú biele a keď zakúriš v aute, budú kričať od bolesti. Ale po pár chvíľach jazdy nastáva zlatý klinec programu – detičky zaspia.

Body

Teraz už je ti fajn. Fičíš zimnou krajinou, prišla na rad aj tvoja muzička. Si v podstate spokojný a aj všetci ostatní sú spokojní. Nabral si dobré body a tie sa vždy oveľa ťažšie získavajú, ako strácajú. Možno si spomenieš, ako sa s tebou trápili tvoj tato a mama a aký si bol nemožný a neznesiteľný. A možno si predstavíš, ako jedného dňa bude jeden z tých spiacich diablikov prešľapávať pred tebou stopu a druhý ti ponesie v batohu pivko.

Knihu príbehov od Miša Diviaka - Bujón v šumienke si môžete objednať cez online obchod alebo cez Martinus.sk.

Sledujte nás aj cez Facebook fanpage

Fórum 77 príspevkov
Lyžovačka s deťmi 30/12/16 07:51 77 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Názor O rúbaniskách (nielen) v národných parkoch Mediálny priestor na mňa útočí emotívnymi textami o „odlesňovaní“ slovenských (nielen) národných parkov. Situácia je dokumentovaná fotografiami obrovských „holín“. Vinníkmi sú raz „lesníci“, raz „ochranári“. Vyjadrenia sú tvrdé a často škaredo hejterské. Pojmy sa miešajú s dojmami, „protivníci“ sú zakopaní v zákopoch a pália po sebe naverímboha. Aktivisti A sa fotia s „holinami“ z pol kilometrovej vzdialenosti, aby nebolo vidno mladé stromčeky. Aktivisti B sa fotia s tou istou plochou z dvojmetrovej vzdialenosti, aby bolo vidno mladé stromčeky. Jedni veria v „bezzásahový režim“, iní veria v „zasahovanie“. Z dvoch rôznych textov som sa s prekvapením dozvedel rovnakú teóriu o tom, čo ma na škole zle učili a čo ma vôbec neučili. Dokonca kade-tade čítam, že iba niektorí ľudia „MAJÚ PRAVDU“ a niektorí nie. 09/10/17 Michal Diviak Iné
Príbeh Pokladní z Kauflandu Obstarožná Karosa s noblesou a hrdosťou bojuje s kilometrami na nočnej diaľnici niekde v maďarských pampách. Mieri na juhovýchod. Transylvánsky expres plný dobrodružných klientov dobrodružnej cestovky. Štyridsať ľudí natiahnutých vo funkčných bielizniach podriemkava v rozpálenej plechovej krabici. S nimi štyria sprievodcovia, som jedným z nich. Noc je dusná a horúca. Ráno, na konci mučivej jazdy, vystúpime v doline riečky Riu Mare na mieste zvanom Gura Zlata. Po dvaja sprievodcovia si vezmeme po dvadsiatke klientov a vydáme sa na púť rumunskými pohoriami Retezat a Vilcan. Odkázaní len na seba, bez kontaktu s civilizáciou, len s tým, čo máme v batohoch. 09/12/16 Michal Diviak Príbehy
Názor Krátka exkurzia do lesníctva Už nejaký čas vnímam debaty typu „ochranári versus lesníci“. Sú to debaty často veľmi výdatné a niekedy aj zaujímavé. Zaujímavé je aj to, že iba zriedka debatujú o veľmi zložitých odborných témach skutoční ochranári so skutočnými lesníkmi. Sú to skôr teologické dišputy, v ktorých obe „strany“ majú akúsi svoju vieru, ktorú si dosť zúrivým spôsobom navzájom vnucujú. A ak si nevnucujú, tak sa aspoň neakceptujú. 26/06/15 Michal Diviak Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lyžovačka s deťmi 30/12/16 07:51 77 príspevkov
Fakty
  • Ročné obdobie
  • Dátum túry
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.61 (0.18)