Túra

Šesť dní na východe (1) – cez Branisko

03.10.05
Prvá časť nášho putovania na východnom Slovensku povedie pohorím Branisko – začíname v Sabinove a končíme v obci Široké. Naposledy sme túto lokalitu navštívili pred piatimi rokmi. Vtedy nás veľmi zlé počasie donútilo utiecť z hrebeňa a tak sme sa rozhodli, že tento rok si prechod zopakujeme.

1. deň

Autobusom prichádzame do Sabinova o 14. hodine. Hneď si dávame jedno štartovacie pivko v bufete na stanici, naberáme vodu a vyrážame po zelenej značke na hrebeň. Najprv okolo železnice, asi po 200 m vľavo cez trať a už aj stúpame serpentínami lesom. Stúpanie nie je náročné a tak nám ani batohy nerobia problém. Takmer dve hodinky ideme listnatým lesom a pohybujeme sa vo výške 500 - 650m. Po prvý krát sa nám krajina otvorí až asi 500 m pred sedlom pod Kohútom, kam sa dostávame asi za 2,5 hodiny. Tu je cieľ našej prvej etapy. V sedle sa nachádza niekoľko chát a hlavne výdatný prameň. Kúsok od chát staviame prístrešok a robíme večerný oheň.

2. deň

Ráno dopĺňame zásobu vody a lesnou cestou, v absolútnej pohode, pomaly stúpame až na Kamennú (810 m), kde nás prekvapí nová útulňa. Obdivujeme nádherný výhľad z útulne na celý Šariš a pomocou mapy si určujeme jednotlivé body. Asi po pol hodine pokračujeme po zelenej značke ďalej. V lúčnom sedle pred Marduňou strácame značku a omylom postupujeme po ceste až na vrch Marduňa (874 m). Neľutujeme však a odporúčam každému túto zachádzku urobiť. Na vrchu je postavený vysoký kríž a poľný oltár s lavičkami pre slúženie bohoslužieb. Je tu uložená aj kniha návštev. Vrchol je v smere na sever čiastočne odlesnený a poskytuje pekný výhľad na Čergov a dedinky pod ním. Po chvíli schádzame neznačkovanou cestičkou do sedla pod Marguňou a vystúpame na Dlhé diely. Prekrásny, asi 2 km dlhý, lúčny úsek si riadne vychutnávame. Na hrebeni končí vlek a zjazdovka zo severnej strany. Obec Lipany a okolie máme ako na dlani. Na druhej strane zasa vidíme na vrchol lyžiarského strediska Búče a obec Renčišov. Po chvíli sa vnoríme do lesa a začíname stúpať okolo Javora (931 m) až pod Bachureň (1081 m). Stúpanie nie je náročné, o chvíľu sme už v sedle pod Bachurňou a ďalej po lúke v sedle pod Magurou (992 m). Dedinka Lačnov je ukrytá v doline pod nami, iba veža kostola nás neomylne vedie. Opúšťame značkovaný chodník a poľnou cestou schádzame do Lačnova. Táto horská obec sa dnes zmenila na chalupársku a nie je tu žiadne autobusové spojenie ani obchod. Tu sa napájame na červenú značku, ktorá prechádza dedinou a vedie nás do kaňonového údolia Lačnovského potoka. Je to najkrajšia časť nášho putovania, pretože táto dolina by smelo mohla byť súčasťou Slovenského raja. Potok sa zarezáva hlboko do skalného podložia a vytvára hrnce, vodopády a tiesňavy, ktoré treba prekonávať niekedy po krkolomnom chodníku, či po rebríku. Množstvo vody je však napriek predchádzajúcim dažďom pomerne malé. Po hodine sa vynárame z doliny a na asfaltovej ceste sa napájame na modrú značku smerom doprava (na Kravcovú), ktorá nás dovedie k veľmi peknej chate Tatran. Chata nie je na mape zaznačená a nachádza sa asi 15 minút od stretnutia červenej s modrou. Studené pivko nám príde vhod a tak asi 200 m od chaty staviame prístrešok a naše dnešné putovanie končí.

3. deň

Ráno pokračujeme po modrej značke. Najprv stúpame lesom na hrebienok, následne sa spúšťame až k ústiu Kopytovského potoka a odtiaľ stále hore lesom dosť rozbahnenou cestou a neskôr lúkami až na Kravcovú (1036 m). Na vrchu sa krajina otvorí a my sa znova kocháme výhľadom na severnú časť pohoria. Najprv lúkou a ďalej lesom stúpame do sedla Smrekovica (1074 m), odkiaľ už len dlho klesáme, stále po modrej značke, zvážnicou okolo potoka až do priesmyku Branisko. Kedysi tak frekventovaná štátna cesta je teraz vďaka tunelu pod Braniskom takmer opustená. Len cisterny a iný nebezpečný tovar sa musí prepravovať cez priesmyk a samozrejme aj autobusové spojenie je zrušené. Naše putovanie pohorím Branisko tu končí. Južná časť s jediným vyhliadkovým miestom na Slubici nás toľko nelákala a tak zostupujeme po ceste až do motorestu Branisko na dobrý obed a ďalej do obce Široké. Odtiaľ sa autobusom a vlakom presúvame do Jakloviec, kde pokračuje naša cesta, ale o tom až v ďalšom článku.

» nasledujúci diel: Volovské vrchy http://hiking.sk/hk/ar/144/sest_dni_na_vychode_2_volovske_vrchy.html

Fórum 10 príspevkov
Šesť dní na východe (2) – Volovské vrchy 01/09/08 10:01 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Šesť dní na východe (2) – Volovské vrchy 01/09/08 10:01 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Branisko
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 1081 m n. m.
    • min: 320 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1794 m
    • klesanie: 1614 m
  • Vzdialenosť
    • 39 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 25.09.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 49.10439 ° SŠ
      dĺžka: 21.09153 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.99897 ° SŠ
      dĺžka: 20.94303 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • sedlo pod Kohútom, sedlo pod Bachurňou, Lačnov, Lačnovský potok, chata Tatran
  • Mapa
    • VKÚ Harmanec č. 115 Šarišská vrchovina, Branisko
  • Doprava
    • autobus do Sabinova a z obce Široká – viď cp.sk
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.22)