Túra

Šesť dní na východe (2) – Volovské vrchy

12.10.05
Druhá časť nášho letného putovania začína v obci Jaklovce, kde nás vlak z Margecian vyloží asi o 19. hodine. Hneď pri stanici sa napojíme na červenú značku a podjazdom vľavo okolo družstva a popri potoku sa presúvame až takmer pod Kurtavú skalu. Tu staviame prístrešok a robíme veľkú hygienu po putovaní Braniskom.

4. deň

Ráno sa nám nechce vracať k dedine ku značke, ktorá za posledným domom odbočila vľavo a tak sa podľa mapy púšťame krížom cez lúky do lesa a potom strmým stúpaním až takmer na hrebeň, kde konečne nachádzame značku. Vďaka kameňolomu bola trasa preznačkovaná, čo na našej mape (1995) ešte nebolo zaznamenané. Červená značka pokračuje veľmi pohodovým terénom s mnohými výhľadmi do okolia cez lúky a lesy. Asi o 12.30 sa začíname spúšťať na Plejsy. Na chate Kovohuty sa občerstvíme pivkom a kocháme panorámou na Krompachy a hrebeň Braniska. Z Plejsov odchádzame po zelenej značke a približne o hodinu sme u Tatarkovho kríža. Pohodlná cesta vedie takmer stále lesom až po Banský vrch. Tu sa z cesty stáva chodník, ktorý je stále častejšie zavalený stromami z minuloročnej kalamity. Schádzame do Svinskej jamy, Mokrého sedla a pokračujeme stále po zelenej. Asi o 19. hodine končíme pri Orlovej studni. Tu je už súvislý, čiastočne vyťažený polom a namiesto lesa sú len stráne s vývratmi a zanechanými vetvami. Staviame prístrešok a hojne sa napájame vodou z Orlovej studne (prameň).

5. deň

Okolo ôsmej hodiny ráno vyrážame na trasu. Takmer ihneď strácame v polome smer a značku. Stromy na našej strane vrchu Korban (1109 m) sú vyvrátené a čiastočne aj vyťažené a my kufrujeme a kufrujeme. Trvá skoro hodinu, kým sa nám podarí napojiť na zelenú značku, to sme už takmer pred sedlom pod Bukovcom (969 m). Najprv oddychujeme a po pol hodinke začíname krátko, ale strmo stúpať na Bukovec (1126 m). Hore sa nám otvára nová krajina. Konečne lúky – dolu v doline je Švedlár, vľavo hlavný hrebeň Volovských vrchov, v diaľke Spišská Nová Ves a vpravo pohorie Galmus. Pomaly klesáme a už sa nám otvára aj pohľad na Poráč a Spišský hrad. Lúkami a lesíkmi si bezstarostne vykračujeme okolo salašov, cez ohrady s kravami, vyťaženými polomami a mladým lesom, až nás zastaví hradba ďalšieho polomu. Výška hradby je snáď 4-5 metrov a my sa len s ťažkosťami dostaneme na vrch aby sme zistili, že táto prekážka je pre nás neprekonateľná. Víchrica, ktorá vlani zničila Vysoké Tatry, narobila podobné škody aj tu. Vraciame sa teda po značke späť asi 300 m a na križovatke lesných ciest sa spúšťame lúkou po ceste, ktorá je viditeľne dobre vyjazdená traktormi. Spoľahlivo nás vedie okolo polomu a asi o 40 minút sme zase na zelenej značke. Odtiaľ už nie sú žiadne problémy a lúkami sa dostávame okolo 14. hodiny do Závadky (823 m). Krčma je otvorená a my presedlávame na kofolu. Dávame si veľký oddych a až o 16. hodine prechádzame cez obec dole, napájame sa zase na zelenú značku a po nej ideme až na rázcestie so žltou – tu končí dnešná etapa.

6. deň

Ráno sa stále držíme zelenej značky a klesáme do bývalej baníckej, dnes rekreačnej osady Bindt. Tu sa stretávame s najväčšou hrôzou nášho putovania. Na stráni v tejto historickej baníckej osade vyrastá trojposchodová vežičková nevkusná stavba. Je katastrofou, ako sa hyzdia aj najkrajšie kúty našej krajiny – ako mohli kompetentní úradníci toto povoliť? Zdá sa, že korupcia aj v tomto regióne stále prekvitá. Zhnusení odchádzame po zelenej okolo starej banskej ťažobnej šachty a v Zadnej doline opúšťame značku. Pokračujeme Markušovskou dolinou a pri Svinskej vychádzame sedielkom vľavo na lúky a zase sa kocháme krásou krajiny. Neznačenou cestou okolo vodojemu schádzame až do Markušoviec a obzeráme sa, či niekde neuvidíme toho otca, čo zvalil mater na pokrovec.

Tu naše šesťdňové putovanie končí. Naša trasa Volovskými vrchmi nebola náročná. Časť od Plejsov po sedlo Bukovec bola dosť nezáživná, pretože zväčša viedla lesom bez výhľadov a často bola zavalená stromami. Viac sa mi páčila trasa cez Galmus a Poráč, ktorú som tu už asi pred dvomi rokmi popisoval. Najkrajšia časť je od sedla pod Bukovcom do Markušoviec. Dedina Závadka je skutočá rarita a to nie len polohou, ale aj výhľadmi na celý Spiš, Vysoké Tatry, Volovské vrchy a Slovenský Raj ale najmä spôsobom života a políčkami na samom vrchu Sosničky (890 m) nad obcou.
» predchádzajúci diel: Branisko

Fórum 10 príspevkov
Šesť dní na východe (2) – Volovské vrchy 01/09/08 10:01 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Správa Nový cykloturistický most cez Moravu pri Kopčanoch Dovoľujem si oznámiť turistickej a cyklistickej verejnosti, že nový most, spájajúci archeopark Mikulčice (Morava) a slovenskú časť predstavujúcu kostolík sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch, je postavený a začína na ňom bežná prevádzka. 12/10/19 Boro Tomis Správy
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. včera Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. 06/12/19 Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Šesť dní na východe (2) – Volovské vrchy 01/09/08 10:01 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Volovské vrchy
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 1128 m n. m.
    • min: 337 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 62 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 28.09.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 48.87316 ° SŠ
      dĺžka: 20.98457 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.91032 ° SŠ
      dĺžka: 20.63488 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Jaklovce, Plejsy, Orlová studňa, salaš pred Závadkou - napájadlá, Závadka
  • Mapa
    • VKÚ Harmanec č. 125 (Volovské vrchy-Krompachy) a č. 115 (Šarišská vrchovina-Branisko)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.26)