Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Svet Nový Zéland – Routeburn Track

Príroda na Novom Zélande ponúka každému, kto sa rád túla po horách, plážach, či planinách, podmienky ako stvorené pre neho. Ten, kto sa rád túla po horách, by si nemal určite nechať ujsť Routeburn Track a dopriať si čas na užívanie pastvy pre oči.

Vzdialenosť
32 km
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Pohoria
Nový Zéland: južný ostrov, NP Mt. Aspiring, NP Fiordland, pohoria Humboldt a Ailsa
Trasa
  • Najvyšší bod: 1255 m n. m.
  • Najnižší bod: 458 m n. m.
Voda
Po celej trase potoky a bystriny - konzultujte konzumáciu z nich na mieste so strážcami. Koncom decembra 2009 nám ju však doslova odporúčali.
Nocľah
horské chaty DOC (táboriská) doc.govt.nz
horské chaty Ultimate Hikes ultimatehikes.co.nz
Doprava
Queenstown - Routeburn Shelter (mikrobus)
priesmyk The Divide - Te Anau (mikrobus) alebo vlastné auto
rôzne prepravné spoločnosti doc.govt.nz
SHOCart mapy
doc.govt.nz/…/track-maps

Vďaka Hiking.sk som objavil mnoho krásnych zákutí Slovenska a blízkeho Rakúska. Prišiel však čas, keď môžem tiež prispieť do zoznamu túr, a to rovno zážitkami z ďalekého Nového Zélandu. Trasa Routeburn Track určite patrí k tomu najkrajšiemu, čo môžete v „krajine veľkého oblaku“, a dovolím si tvrdiť nielen ja, aj na celom svete, vidieť. Vopred sme ani neplánovali, že sa na ňu vyberieme, a asi preto sme z nej mali ešte väčšie zážitky.

Trasa

Routeburn Shelter – Routeburn Flats Hut, odbočka - Routebrun Falls Hut – Harris Saddle – Lake Mackenzie Hut – Lake Howden Hut – Key Summit – The Divide

Prvý deň

Po viac ako 60 kilometrovej adrenalínovej jazde z Queenstownu, inak celosvetovej mekky extrémnych športov, po cestách plných zákrut, prachu a oviec má šofér nášho mikrobusu konečnú na mieste zvanom Routeburn Shelter. Nachádza sa tam začiatok trasy celého Routeburn Track a útulňa, v ktorej sú k dispozícii toalety, informačné tabule a denný úkryt pred dažďom.

Je skoré popoludnie, míňame veľký počet jednodenných turistov a tých, ktorí v tomto mieste celú trasu končia. Zastavujeme sa s manželkou pri štartovej informačnej tabuli a konečene vyrážame. Trasa mierne stúpa dobre upraveným a širokým chodníkom popri riečke Route Burn a následne ju križuje prvým lanovým mostom. Začína sa otvárať výhľad na neďaleké údolie s veľkým jazerom Wakatipu, o ktorom legenda hovorí, že v ňom bije veľké srdce netvora. Tak si aspoň pôvodní obyvatelia vysvetľovali pravidelné stúpanie a klesanie hladiny jazera o pár centimetrov zhruba každých 5 minút. Racionálnejšie vysvetlenie hovorí o pôsobení atmosférického tlaku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

My nechávame legendy v jazere a postupne sa dostávame na pláne Routeburn Flats. Tam stojí prvá chata na trase - Routeburn Flats Hut, vzdialená cca 1,5 hodiny od štartu. My však chatu nepoctíme našou prítomnosťou a len si neďaleko nej, v príjemnom tieni, užijeme pár minút oddychu. Cesta nám však odteraz začína prudko stúpať a teda začíname poctivo naberať výškové metre. Ďalším visutým mostom traverzujeme potok Emily Creek, ktorý je asi v polovici cesty od prvej chaty a míňame strážcu parku pri úprave chodníka. Napriek stálemu stúpaniu nás výhľady na okolité hrebene posilňujú a po vyše 3 hodinách od štartu už otvárame dvere nášho prvého nocľahu – chaty Routeburn Falls Hut.

Chata pozostáva z 2 veľkých miestností s poschodovými posteľami a celkovou kapacitou 48 osôb. Počas letnej sezóny v nej býva chatár, strážca parku, a nájdete v nej spoločnú kuchyňu s plynovými sporákmi, studenú tečúcu vodu a splachovacie toalety. Večer nás chatár socializuje jazykovednými hrami a rôznymi historkami o tom, ako jeho kolegovia strieľajú kamzíky, nakoľko ich ako nepôvodný druh považujú za škodcov pre miestny ekosystém. Veru, naši ochranári by s miestnymi asi veľkí kamaráti neboli.

Druhý deň

Napriek tomu, že prvý deň sme prichádzali v krátkych nohaviciach, ráno druhého dňa nás víta zamračenou oblohou, z ktorej vypadávajú snehové vločky. Čo už, vetry zo sub-antarktických oblastí, tzv. „hučiace 40-ky“ prinášajú zmenu počasia a prvou pevninou, na ktorú na svojej ceste narazia, je horské pásmo pozdĺž Routeburn Tracku. Ešte rozospatí pomaličky prechádzame údolím, ktoré predstavujú stupňovité terasy smerujúce až k jazeru Harris a rovnomennému sedlu. Raz idete hore, raz po rovine a o chvíľu znova hore. Celou cestou sa predbiehame so skupinou troch teenagerov, z ktorých najstarší má asi 17 rokov. Ich tempo a vôbec správanie však dáva tušiť, že v horách nie sú sami prvýkrát a vzbudzujú v nás netradičný obdiv z ich vyspelosti.

Sneženie pomaly ustáva a začíname pred nami vnímať sedlo s útulňou Harris Saddle Shelter, ako najvyšší bod na celej trase. Dá sa síce vystúpiť vedľajším chodníkom na kopec Conical Hill, ten však bol v čase našej túry pre vysoký stav snehu zavretý. Počasie nás ale presviedča, že naša radosť zo zmeny bola predčasná. Obloha tmavne, vietor zosilňuje a ani najlepšia výstroj nás neochráni tak ako zavretá miestnosť útulne, do ktorej z fujavice vchádzame, slušne povedané, behom. Vyťahujúc minerálku z ruksaku si však všimnem tabuľku, ktorou miestni ochranári upozorňujú na to, že útulňa je len na denné použitie s výnimkou života ohrozujúcich situácií. Inak vám hrozí pokuta 500,- NZD. To by bolo všetko v poriadku, ak by ten nápis nebol okrem angličtiny aj v češtine.

Cesta z útulne najprv na krátkom úseku prudko klesá dole a ďalej pokračuje po vrstevnici pohoria Ailsa. Chodník neskôr križuje niekoľko potokov, ktorých vodná masa však môže spôsobiť po intenzívnych dažďoch ich rozliatie a prakticky znemožnenie ďalšej cesty. My sme mali šťastie, keďže dva dni po nás sa stali tieto potoky na niekoľko hodín nepriechodnými.

Pod nami sa už začala zrkadliť veľká rieka spolu s rovnomenným údolím Hollyford, v ústí ktorej niekedy dávno bieli prisťahovalci založili osadu Martins Bay. Vzhľadom na miestny ročný úhrn zrážok niekde dosahujúci až 7000 mm však akákoľvek hospodárska činnosť a teda budúcnosť osady nemala šancu.

Po ďalšom malom stúpaní a výhľadoch začíname klesať k jazeru Mackenzie, kde sa nachádza rovnomenná chata spolu s táboriskom. Postupne vchádzame do pásma lesa, ktorému tajomnosť dodávajú machom obrastené stromy. Pred chatou obdivujeme jedného staršieho pána, ktorý sa z kratochvíle a na „potešenie“ svojej manželky niekoľkokrát vrhá do priezračných a pekelne studených vôd jazera. Je nám zima aj za neho.

Po zaslúženom oddychu pri chate nastupuje najťažšia časť dnešnej túry. Rozbahnené úseky v studenom lese nám skutočne veľa na optimizme nepridávajú. Chvíľkami sa v blate cítime, ako s kamarátmi hovorievame – „v Saigone“, ale asi o 2 hodiny to vystriedajú nádherné pohľady na 178 m vysoké vodopády Earland. Po vodopádoch prichádza mierne, i keď zdĺhavé zostupovanie k chate pri jazere Howden, kde budeme dnes po asi 7 hodinách pochodovania spať.

Chata disponuje 28 posteľami a má celú letnú sezónu správcu, vlastnú kuchynku s plynovými sporákmi, studenou tečúcou vodou a splachovacími toaletami. Večer trávime príjemnou debatou s miestnym osadenstvom turistov z celého sveta a strážcom - chatárom. Tomu však dnes večer nie je príliš do spevu, keďže na druhý deň je Silvester a osláviť sa ho tam spolu s inými turistami rozhodol jeho šéf s celou rodinou. Rozhovory s ostatnými ale pokračujú ďalej a ani nám neprekáža, že o desiatej nám chatár vypína svetlo. S novými známymi pokračujeme pri čelovkách v nejakých jednoduchých amerických kartových hrách.

Tretí deň

Do cieľa dnešnej poslednej časti túry nám zostávajú od chaty len zhruba 2 hodiny pešej chôdze a autobus nás má vyzdvihnúť až o jednej popoludní. Ráno teda pokojne raňajkujeme a odchádzame z chaty medzi poslednými. Časová rezerva nám umožňuje urobiť vedľajší výlet na nie príliš vysoký, o to však na výhľady bohatší kopec Key Summit.

Pod vrcholom nechávame v kroví naše batohy a výstup na vrchol sa raketovo zrýchľuje. Odmenou sú nám výhľady na štíty s jazerom Marian a dolinou, smerujúcou k najznámejšiemu fjordu na Novom Zélande, Milford Sound. Na vrchole Key Summit sa nachádza náučný chodník s bohatým výkladom na tabuliach.

Cesta do cieľa cesty, The Divide, má pomerne prudké klesanie. O to viac nás prekvapí oproti kráčajúci, elegantne oblečený pán, ktorý nám vysvetľuje, že je šofér mikrobusu, ktorý si objednala nejaká skupina turistov a keďže meškajú, rozhodol sa, že im ide naproti. Tomu sa hovorí služba s pridanou hodnotou.

Za necelú hodinu od vrcholu Key Summit konečne prichádzame do priesmyku The Divide. Nachádza sa tam denná útulňa, toalety a parkovisko. Okrem toho je priesmyk domovom niekoľkých horských papagájov kea, ktorých najobľúbenejšou činnosťou je preverovanie pevnosti antén a stieračov všetkých vozidiel, ktoré sa na parkovisku nachádzajú. Ak sa vám teda stane, že si tam zaparkujete auto a nájdete si dohryzené stierače, či anténu, s najväčšou pravdepodobnosťou je vinník známy.

Našu túru končíme cestou autobusom do vyššie spomínaného fjordu Milford Sound. Môžeme to považovať za skvelé zavŕšenie výletu a vlastne aj celého roka, nakoľko tretí deň túry je v skutočnosti Silvester.

Logistika a praktické rady

Na celej trase je možné prespávať len na chatách a vyznačených stanových táboroch štátnej organizácie ochrany prírody (Department of Conservation - DOC). Počet osôb v týchto „štátnych“ chatách a táboriskách je obmedzený. Z tohto dôvodu je potrebné si aspoň počas letnej sezóny (november – apríl) vopred zarezervovať miesto pre stan alebo svoju posteľ na jednotlivých chatách, a to najlepšie prostredníctvom internetu niekoľko mesiacov vopred. To, že nám sa to podarilo 2 týždne pred túrou, je skôr výnimka ako pravidlo.

Je tiež možné si objednať súkromného vodcu spoločnosti Ultimate Hikes. Na ich chatách dostanete aj teplú sprchu a niekoľkochodové večere. Táto výhoda je však mnohonásobne drahšia ako klasický, nami opísaný spôsob túry vyššie. Viac informácií nájdete na ich webovej stránke.

Nakoľko štart a cieľ treku sú od seba pešou chôdzou iba 32 km, ale konce ciest pre automobily sú vzdialené až 350 km(!), veľmi odporúčam zabezpečiť si odvoz na štart a/alebo z cieľa. Túto možnosť zabezpečuje množstvo súkromných dopravcov v Queenstowne a Te Anau.

Všetky ostatné informácie ponúka zhruba 40-stranová brožúrka o túre, ktorú dostanete kúpiť v miestnych informačných centrách za 2,- NZD (cca 1,- €).

Fotogaléria k článku

Najnovšie