Trasa

Doľany – horáreň Zabité – neznačená lesná cesta – lúka s posedom – vyhliadka na Vápennú – traverzová cesta Geldeku – Geldek a späť k horárni Zabité

Nástup

Keďže tento článok je tak trochu návodom, ako sa čo najpohodlnejšie dostať na vrchol Geldeku, nebudem tu spomínať rôzne varianty obchádzania plotu zvernice, ktorá obmedzuje výstup na jeden z jeho vrcholov, a hľadanie dier v pletive, ale prejdem rovno k oficiálnej variante výstupu v polovici januára v roku 2010, teda pekná zimná túra s rýchlym postupom. Vyrazili sme od horárne Zabité, kam sme sa dostali pomerne riskantnou jazdou plnou ľadu na ceste z Dolian.

Výstup

Už po vlastných sme pokračovali po žltej mierne do kopca, a asi po 800 metroch je odbočenie zo značky doľava v ostrom uhle na lesnú cestu. V tomto ročnom období bola silno zľadovatená, a miernym terénom stúpala pod Geldek. Komplikácie s výberom smeru postupu nastali až na mieste, kedy sa cesta roztrojuje – po slovensky delí sa na tri lesné cesty. Vybrali sme sa inštinktívne po spodnej, križovali po krátkom čase zelenú značku a v romanticky prijateľnom stúpaní popri lúke s posedom sme sa dostali do masívu hory, kopírujúc spolu s cestou vrstevnicu. Zasnežené stromy v diaľke tesne pod vrcholom nás lákali neopakovateľným tajomným čarom nepoznaného terénu.

Cesta-necesta

V krátkom čase sa vpravo, akoby skoro pred nami, objavila expozícia Vápennej v diaľke na horizonte a na mieste prakticky kolmom na Sklenú hutu, ležiacu pod nami, sme opustili pohodlnú cestu a nastúpili vľavo do mladiny kombinovanej s lúkou, v tomto čase všetko pod snehom. Cesta-necesta stúpa asi 500 metrov otvoreným terénom s neskutočným výhľadom na Vápennú. Odporúčam fotografovanie, lebo neskôr sa výhľad stratí asi 80 výškových metrov pod vrcholom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prijateľný nástup

Po krátkom boji s mladinou bukov sa ocitneme na ďalšej lesnej ceste, križujúcej náš kolmý výstup, a skoro v oddychovej rovinke po vrstevnici pokračujeme asi 150 metrov ďalej, kým nenájdeme prijateľný nástup doľava do bukového lesa v svahu, ktorý vedie už na vrcholovú lúku.

Hľadanie vrcholu

Tu sme si užili veľmi príjemnú horskú atmosféru s vetrom, snehom, hmlou a stromami plnými čerstvého snehu. Hlavný cieľ tejto krátkej túry – teda vrchol východného Geldeku (694,4 m n. m.) sme museli pracne hľadať na jeho hrebeni. Pokračujúc od lúky doľava, akoby naspať a hore, dočkali sme sa nakoniec aj vrcholovej zasneženej tyče na masívnom brale, kde sa už nedalo ísť vyššie. Výhľad sme v tomto počasí nemali, ale o to zaujímavejší bol pocit absolútnej "beloby", ktorá panovala okolo nás. Zostup sme riskantne riešili po spádnici a odporúčam určite viac vľavo, pretože svah je veľmi strmý.

Zostup

Kto chce využiť cestu výstupu lesnými cestami, užije si pomerne členitú túru kombinovanú s výstupmi kolmo hore ku vrcholu. Pod vrcholom prakticky vedú dve cesty mierne stúpajúce po vrstevnici. V jeseni sme tam stretli konský povoz. Čo ale prevážali v tejto výške, ostalo pre nás záhadou. Existujú teórie, že na Geldek treba ísť rovno za nosom po spádnici diretissimou, čoho dôkazom boli aj stopy v snehu vedúce nahor, keď sme sa vracali strminou do doliny. Extrémnemu odvážlivcovi týmto gratulujem, pretože nás dostala dole pravidelne sa striedajúca kombinácia šliapania a voľného pádu.

Orientácia v teréne

Pod masívom Geldeku je cestou spať možnosť vybrať si zase z dvoch ciest, ktoré križujeme kolmo. Ale jednoduchšie je prebojovať sa pri zostupe na pôvodnú výstupovú vrstevnicovú lesnú cestu. Vyhnete sa tak sofistikovanej orientácii v teréne, ako sa stalo nám s miernym blúdením, keď sme sa spoľahli na vyššiu cestu. Tá však obchádza kopec po jeho úpätí a smeruje na Častú.

Na dôvažok

Na dôvažok pridávam informáciu o priechodnosti oboch Geldekov cez dieru v plote priamo po hrebeni. Nie je to pravda. Diera tam už nie je. Je inde. Ale kto hľadá, nájde. A toto tajomstvo nech si každý objaví sám. Nie je to až taký problém.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek