Svet: Ľadový hotel za polárnou kružnicou

Svet Ľadový hotel za polárnou kružnicou

16. 3. 2010

Určite pre mnohých z vás je nepostrádateľnou súčasťou na vašich vandroch spací vak. Či ho už využijete v kempe pod stanom alebo zakuklený v ňom ležiac len tak pod širákom. V nevykúrenej chate kdesi v horách alebo v neznámej útulni, či dokonca, v prípade núdze, i v senníku. No kto z vás by si bral spacák do hotela? Ak však chcete stráviť noc v ľadovom hoteli, bez poriadneho spacieho vaku sa nezaobídete. Výhodou je, že si ho nemusíte brať so sebou, požičajú vám ho na mieste. A okrem neho aj páperový overal. Takto vybavení sa môžete kochať očarujúcou krásou jedinečnej stavby postavenej zo snehu a ľadu.

Icehotel – ľadový hotel v Jukkasjärvi

Aj keď ľadových hotelov je už na svete niekoľko, pôvodná myšlienka skrsla v hlave jedného Švéda. Toho trápilo, že kým v letnej sezóne, kedy prichádzali za švédsku polárnu kružnicu turisti z rôznych kútov sveta, aby sa mohli tešiť predovšetkým polnočnému slnku, v zime do jeho končín nezavítal takmer nikto. Veď kto by tam aj chodil kvôli chladu a dlhotrvajúcej tme, povedzme si. Až raz si uvedomil, že pod jeho oknami tečie rieka, ktorá je v zime plná ľadu a navôkol je množstvo snehu. A tak, presne pred dvadsiatimi rokmi vo februári, bola postavená prvá stavba zo snehu a ľadu – malé iglu, ktoré svojou plochou neobsiahlo ani len jeden ár. Rokmi však rástla chuť a aj veľkosť diela. V súčasnosti sa turisti môžu tešiť z najväčšieho ľadového hotela na svete, ktorý by sa zmestil na plochu približne troch a pol ľadových ihrísk.

S výstavbou hotela sa začína v novembri, ak je matka príroda rovnakého názoru. Vtedy sa stretne hŕstka staviteľov, dizajnérov, architektov a umelcov z viacerých krajín, aby spoločnými silami každoročne vytvorili novú unikátnu verziu ľadového hotela. Gro hotela, vrátane ľadového kostola a baru (Absolut Icebar) sú zväčša hotové do Vianoc. Do konca roka je výstavba hotela ukončená dobudovaním ďalších izieb a apartmánov. Komnaty možno rozdeliť do troch kategórií. Najjednoduchšou verziou izieb sú priestranné, niekoľkoposteľové „letiská“ bez špeciálnej výzdoby. Väčšie súkromie poskytujú dvojposteľové "cimry" so všakovakými umeleckými prvkami a nábytkom, samozrejme z ľadu. Najhonosnejšie sú apartmány. Ich názvy, autorov ako aj stručný popis tematiky, v duchu ktorej sú zriadené, si je možné prečítať pred vstupom do každého z nich.

Naša cesta

Ale pekne po poriadku. Ako sa tam dostať? Keďže je už po Vianociach, zázračné sane so sobmi majú technickú prestávku. Po nich najrýchlejším spôsobom je zasadnúť si do sedadiel oceľových vtákov. Z Bratislavy do Švédska ich veľa nelieta, ale aspoň jeden, s kurzom na Štokholm, sa nájde. Odtiaľ za polárnu kružnicu jestvuje viacero možností. Koho už nebaví absolvovanie obťažujúcich bezpečnostných kontrol, môže vyskúšať jazdu do najsevernejšej švédskej „provincie“ (Laponska) monštruóznou húsenicou. Jej plazenie však trvá viac než polovicu dňa (v závislosti od prestupov) a za polárnej noci človek toho veľa neuvidí. Prípadne si požičať malého chrobáka a vydať sa po stopách Gerdy na vyše tisíckilometrovú púť do ríše Snehovej kráľovnej.

Ak vás výber hmyzu neoslovil, predsa len tým vzduchom ste za dve hodiny v najsevernejšom švédskom meste – v Kirune. Už na tunajšom letisku vás privítajú zobrazenia najväčšej švédskej atrakcie. Do Jukkasjärvi, kde sa ľadový hotel nachádza, tak ostáva konečne len pár kilometrov. Darmo by ste na letisku vyzerali čosi podobné MHD, žiadna tu nepremáva (stav k februáru 2009). Na výber ostáva taxi alebo auto z požičovne. My sme si vybrali druhú alternatívu a mohli sme sa tak bližšie zoznamovať s krajinou Snehovej kráľovnej.

Jazda po zasneženej „E 10“ je celkom príjemná, aj napriek tomu, že nemáme založené snehové reťaze. Až neskôr zisťujeme, že to bude hrotmi na pneumatikách. Veď nám aj bolo čudné, že požičané auto tak dobre drží v zákrutách. Ďalší údiv v nás vyvoláva osobitná dopravná značka s vyobrazeným ľadovým palácom. Kúsok od nej schádzame z hlavnej cesty a onedlho konečne stojíme pred cieľom našej cesty. Len sa rýchlo zorientovať, zaplatiť vstupné a ideme sa pozrieť na toľko ospevovanú stavbu zvonku i zvnútra. Teplomer ukazuje takmer dvadsať dielikov pod bodom mrazu. Ešteže je hotel temperovaný na príjemných päť stupňov pod nulou.

Interiér

Nože poďme nakuknúť. Ak ste sa rozhodli, že nevyužijete ubytovacie služby, potom sa musíte s prehliadkou interiéru poponáhľať. Musíte ju stihnúť do večera. Potom je hotel otvorený len pre tých, ktorí zaplatili „pár korún“ navyše za možnosť stráviť noc v jeho ľadových komnatách. Výnimkou je len ľadový bar a recepcia. A tak neváhame a nedočkavo otvárame dvere, netušiac, čo nás za nimi čaká. Za dverami nás širokým úsmevom víta (takmer) samotná kráľovná. Informuje nás, že onedlho sa začne prehliadka hotela so sprievodcom (v angličtine alebo švédčine). Poďakujeme, no nakoniec predsa len dáme prednosť objavovaniu nepoznaného bez asistencie ochotného personálu.

Hneď nás očarí vstupná hala. Z nej vychádzajú chodbičky k jednotlivým izbám a apartmánom. Do jednej z nich vykročíme. Namiesto otvorenia dvier sa vchádza do jednotlivých izieb len odtiahnutím závesu zo sobej kože. Sme ohúrení. Veľkoleposťou, nápaditosťou, veľkosťou, realizáciou. Každá izbička zaujme niečím iným. Len malú časť z toho, čo nás v nich čakalo, vidieť aj z priložených fotografií (hoci fotoaparát nie vždy v tom mraze poslúchal). Po obhliadke asi tretiny z približne šesťdesiatich izieb nás chlad zahnal zohriať sa do teplej časti komplexu. Tu stretávame svadobčanov čakajúcich na obrad a ich „hodinu H“ v Ľadovom kostole. A svadobčania to neboli hocijakí, najmä ženích púta pohľady zababušených okoloidúcich svojím oblečením – škótskym kiltom. Kostol je počas obradu uzavretý, ale po ceremónii doň nakúkame. Potom sa vraciame k obzeraniu ďalších hotelových izieb a kým nás premôže zima, zavítame aj do Ľadového baru. Nápoje tu servírujú priamo do ľadových pohárov. Upíjame z nich trošku s nedôverou, obávajúc sa, že nám primrznú pery. Z baru nakoniec vychádzame bez ujmy a ponáhľame sa poprezerať si zostávajúce izby a zákutia hotela, kým v ňom nezostanú len nocľažníci. Tí to však nemajú na ružiach ustlané. Ale na sobích kožiach. Tie sú prestreté na matracoch uložených na drevených roštoch v snehovo-ľadovom ráme. No my sa už po celodennom mrazivom dni tešíme na posteľ vo vykúrenej izbietke. Zimy (aj umenia) už bolo dosť.

Poznámka

Ako hovorí náš obľúbený moderátor nemenovaného rádia: "Pre tých vzadu, tento hotel by ste v lete márne hľadali." Na jar sa vracia späť k svojmu pôvodnému zdroju – do rieky Torne.