Túra

Po stopách minulosti zasneženým Čergovom

08.03.10
Skúškové obdobie sa blíži ku koncu, čaká nás už len posledná skúška a potom letný semester. Mesiac bez hôr sa odzrkadlil na psychike. Som podráždený a stále dookola mrzuto preklikávam celý hiking – aspoň aké také virtuálne cestovanie. Navzdory povinnostiam sa vo mne ohlásil neskrotný pud konečne niekam vypadnúť z mesta. Ideme na zasnežený Čergov. Pozrieť sa, v akých odľahlých končinách bývali naši prarodičia. A kedže v Čergovskom pohorí mám naozaj korene, bude to o to zaujímavejšie.

Trasa

Drienica, lyžiarske stredisko Lysá (údolná stanica sedačkovej lanovky) – sedlo Besná (chaty) – chatová osada Baranie – osada Ambrušovce – Oltár kameň (pútnické miesto) – Lysá (vysielač) – Drienica, lyžiarske stredisko Lysá

Preľudnený svah a opustené stredisko

Pribaľujem si ešte jeden vlnený sveter, pre istotu. Vonku vládne mráz a sneh, autá len unavene zavzdychajú a vzdajú sa. Našťastie, Tomášova stará dobrá škodovka nemá problém. Pár desiatok minút a už míňame obec Drienica. Pristavíme sa pri lyžiarskom svahu a dohadujeme lyžovačku, avšak plný areál ľudí nás odrádza. Trúfneme si autom výjsť až k dolnej stanici sedačkovej lanovky a odtiaľ začneme. Vonku je nádherne bielo a prvé kroky sprevádzajú obavy o počasie, pretože pri pohľade na Lysú vidíme len husté sivé mraky.

Neváhame, rýchlo ukrajujeme z cesty, ktorá vedie dosť zničeným lesom a takú pol hodinu sa viac-menej ani nie je na čo pozerať. Proste len automaticky kráčame za vidinou niečoho krajšieho, ako sú pováľané stromy. Krok za krokom, stále do kopca. Občas sa ukázal výhľad do údolia, kde leží Drienica, ale stromy a mraky boli husté a tak sme sa nezdržiavali obdivovaním okolia. Cesta nás doviedla až k chatám pod Lysou.

Oproti nám sa spoza zákruty vyrútil plnou rýchlosťou pes. Okamžite som zmrzol a čakal, čo bude nasledovať. Nakoniec sa z toho psa stalo hravé šteňa. Chvíľu sme sa s ním zabavili, neskôr prišiel jeho pán a každý šiel opačným smerom. Cesta ustavične stúpa, prichádzame k sedlu Besná a stále stúpame po modrej okolo lyžiarskych vlekov na Lysej.

Je škodou, že nie sú v prevádzke. Sú tu nádherné príležitosti na lyžovanie. Možno by to chcelo nejakého iniciatívneho investora, ktorý by z tohto nevyužitého areálu urobil prosperujúce lyžiarske stredisko. Ale takto, bez ľudí, sa mi to páči viacej. Je tu ticho, kľud a pohoda. A vlastne, kvôli tomu tu som.

Ťažký život

Modrou značkou sa dostávame až do chatovej osady Baranie, ale moderné chatky nás nezaujímajú, my sme tu prišli hľadať obydlia našich predkov. Kedysi mi o teraz už zaniknutej osade Baranie rozprávala babka. Vravela, že domy tam boli roztrúsené po lesoch, a že tam kedysi dávnejšie ešte bola kupovať kravičku. Pozrel som do mapy a zistil, že naša turistika sa s povinnosťami našich starých rodičov ani nedá porovnať. Starká každé ráno osem rokov stále kráčala za prácou skoro cez polovicu Čergova. Fascinuje ma ten bezstarostný, ale ťažký život, aký žili moji starí rodičia.

Možno aj preto som sa vydal po stopách ľudí, ktorí vlastnými silami a ťažkou drinou dokázali prežiť v tak nádhernom prostredí uprostred hôr. Troška sme poblúdili, ale vďaka mape sme sa nakoniec ocitli presne tam, kde sme chceli. Priamo pri starých dreveničkách. Poobdivovali sme ich a vrátili sa späť na modrú značku, ktorá sa ovíja okolo malebného domčeka so sýpkou. Ten domček akoby bol ukradnutý zo skanzemu. Bol krásny a v duchu som dúfal, že si raz takýto domček, uprostred lesa, bez elektriny a mimo ľudí budem môcť dovoliť. Strávil by som tu všetok môj čas. Na terase tohto domčeka sa posiľujeme teplým čajom, čokoládou a chlebom so salámou. Nedá mi to, nakúkam cez okno do vnútra a všetko je tam zariadené krásne po starom. Stará pec, nábytok, dokonca vchodové dvere nemajú žiadny zámok, kedysi sa ľudia asi o svoj majetok až tak neobávali. Súčasný majiteľ ale rozumne dal na dvere aspoň kladku, inak by tento domček určite takto nevyzeral.

Lesné vily

Cesta už len klesá. Sledujeme vychodenú stopu od bežkárov a sme radi, že sa nemusíme brodiť hlbokým snehom, pretože to odoberá dosť energie. Modrá značka sa napája neskôr na žltú a bočíme doprava. Neoplatí sa nám kráčať až k smerovníku, aby sme sa potom zase po tej istej trase vracali. Tentoraz už len kráčame údolím okolo potoka Ľutinky v miernom stúpaní až k prvým domom v Ambrušovciach.

Pri turistickom smerovníku Ambrušovce sa odpájame od značky. Popri potoku kráčame v hlbokom snehu až k posledným dreveničkám, ktoré obdivujeme. Sú naozaj nádherné a vďaka patrí ľuďom, ktorí sa rozhodli zachovať ich pôvodný ráz a starajú sa o ne.
Muselo to vyžadovať kopec driny a úsilia vlastnoručne postaviť celý dom. Hlboko v lese, len s tým, čo príroda ponúkla. Tieto staré domčeky naozaj nie sú prepychové vily, ale krásou sa im nemôže žiadna moderná architektúra rovnať.

Brodenie snehom

Odteraz, už len za pomoci mapy a kompasu, kráčame stále na juh, priamo hore lesom, okolo potoka. Mali by sme na vrcholovom hrebeni naraziť na zelenú značku, ktorá nás dovedie späť na Lysú. Troška sme precenili svoje sily a už po pár stovkách metrov je jasné, že šliapať hore kopcom v hlbokom snehu je fyzicky náročné, ale nevzdávame sa. Les tu je nedotknutý a zasnežené smreky sa pod ťarchou snehu skláňajú až k zemi. Hľadáme si schodné cestičky pomedzi ne a postupne strácam sily. Dopĺňam si ich čokoládou. Neskôr sa potok zrazu prudko stáča na západ, takže už nesledujeme jeho koryto, ale šliapeme k vrcholu Ostrý kameň.

Dalo to zabrať, napájame sa na neznačenú trasu, ktorá nás konečne dovedie až k smerovníku. Ani neviem jeho názov, bol príliš starý a zničený. Dokonca aj značky na ňom boli presne naopak, nebol zakreslený ani v mape. Splietlo nás to, ale mapa a kompas nemôžu klamať a tak nedávame na rady tohto smerovníka.

Doba sa zmenila

Pred nami sa týči vysielač na Lysej a zas po bežkárskej trase už kľudným krokom smerujeme práve k nemu. Cestou ešte míňame pútnické miesto Oltár kameň. Z nápisov vyrytých v dreve som vyčítal, že toto miesto kedysi mali za útočisko Templári. A už len pár metrov a vychutnávame si úžasné výhľady na Čergov z Lysej. Dokonca vidno aj Tatry, ale vzdialenosť, opar nad krajinou a hlavne môj fotoaparát nedovolia, aby som si zvečnil tento neskutočný pohľad.

Cestou späť sa už nedržíme žiadnej značky, vybrali sme si síce dlhšiu, ale pohodlnejšiu cestu, ktorú využívajú miestni chatári. Stretávame pár ľudí so sánkami, lyžiara a unavení sa nakoniec zvalíme do pohodlných sedadiel v aute.

Je to ďalší deň, ktorý si budem pamätať, ďalší deň, ktorý nie je zahodený. Obdivujem život našich starých rodičov. Oni takéto „túry“ mali ako povinnosť a my sa vyberieme z mesta nabalení, oblečení, s mobilom, s nepremokavými topánkami a termoprádlom a máme z toho úžasný zážitok. Aj keď tak unavujúci. Prídem domov, ľahnem si do teplej vane, najem sa a celý večer presedím pri blikote televízie. Ešteže nemusím na konci dňa kŕmiť dobytok, rúbať drevo, umývať sa vo vode z potoka. Doba sa zmenila, ale sila obyčajných ľudí z hôr, ich tvrdá drina ostanú vo forme úcty vo mne stále.

Fórum 9 príspevkov
Po stopách minulosti zasneženým Čergovom 09/03/10 22:25 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rokliny Cheile Turzii a Cheile Râmețului (ferrata) Dcéra sa po prvom ročníku vysokej školy rozhodla stráviť prázdniny dobrovoľníckou prácou v zahraničí. Jej výber padol na mesto Kluž (v 19. storočí by sme povedali Koložvár, áno - odtiaľ pochádza chýrečná koložvárska kapusta) na severozápade Rumunska. Keďže je to pomerne neďaleko, ponúkli sme sa, že jej zabezpečíme dovoz a odvoz. A tak sme jedného pekného piatkového rána začiatkom augusta sadli do nášho rodinného tátoša, oznámili mu, že ideme navštíviť jeho rodnú krajinu a štartujeme. dnes Juraj Švolík Svet
Túra Potulky Levočskými vrchmi II. - Čierna hora Večer po túre sa niesol v znamení varenia gulášu. Plánovali sme posedieť si vonku pri ohníku, no spustil sa lejak, a tak sme sedeli dnu, v peci pukotal oheň, Pelé rozozvučal struny na gitare a pri sviečkach sme strávili veľmi príjemný večer, ktorý sa pretiahol až do neskorej noci. Guláš bol fantastický, priam sa po ňom pýtal nejaký pohárik. Zažil som veľké prekvapenie, keď Pelé vytiahol fľašku Biatec – Cuvée biele ročník 2012. Viezol ho sem autom, len aby ma prekvapil. Tak už viem, čím si budem chcieť pripiť na oslavách 30. výročia vzniku TOM Biatec v roku 2019. Pršalo vytrvalo, a tak sme si plány na ráno nerobili, však sa ukáže až sa prebudíme. 21/04/19 Miroslav Svítek Levočské vrchy
Túra Stredoveké bane Slosberg a Rabenstein Mám rada, keď má turistika aj pridanú hodnotu. Či už je to botanická (pekný kvet), kultúrna (pamiatka), prírodná (vodopád, skala) či technická (most, lesná železnička). Medzi pridané hodnoty určite patria aj stredoveké banské diela. Žijeme v kraji poznačenom stredovekou banskou činnosťou. Pri túrach sa často stretávame s pamiatkami na ťažbu. Na rôzne pingy, haldy, štôlne, šachty často natrafíme aj priamo v teréne. Vojsť do podzemia, ktoré vydolovali naši predkovia len kladivkom a želiezkom, je poriadne adrenalínový, no nezabudnuteľný zážitok. Zvlášť Štiavnické vrchy ukrývajú zaujímavé pamiatky. Múzeá a verejnosti sprístupnené šachty máme skoro všetky prejdené a lákajú nás aj nesprístupnené diela. 20/04/19 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Po stopách minulosti zasneženým Čergovom 09/03/10 22:25 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Čergov
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1068 m n. m.
    • min: 540 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1030 m
    • klesanie: 1030 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 10.02.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1529 ° SŠ
      dĺžka: 21.1222 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1529 ° SŠ
      dĺžka: 21.1222 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • horská chata Šport
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sabinov (vlak, bus) - Drienica (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.27)