Túra

Kyjov – Čergovský Minčol a späť

23.06.10
Milujete prázdne hory a lezú vám na nervy plné turistické chodníky? Máte radi keď za celú cestu nestretnete nikoho, len pasúce sa srny? Vzrušuje vás úplné ticho a šum vetra? A neboli ste ešte na Čergove? Chyba! Rozhodol som sa vám priblížiť toto úžasné pohorie a hlavne nie náročný výstup na jeho najvyšší vrchol - Minčol (1157 m n. m).

Čergovské detstvo

Pohorie Čergov považujem za moju srdcovú záležitosť. Existujú hory s vyššími vrcholmi, neraz som navštívil neporušené lesy, krásne výhľady zo strmých skál, ale miesto, kde som vyrástol – v panenskej prírode Čergova, ostáva v srdci, má tam nenahraditeľné miesto, ktoré nedokáže nahradiť už nikdy nič.

Pásli sme po medziach kravy s mojimi starými rodičmi, chodili na seno, lístie, alebo na drevo. Každý deň strávený na lúkach a v lesoch sa nezmazateľne zapísal do detskej duše. Mieste lesy boli rajom pre hubárov, vždy sme doniesli plný košík kozárov, kuriatok, rýdzikov a neraz aj krásnych dubákov.

V noci, keď sa v starej izbičke vypla blikotajúca žiarovka, babka zakaždým do ticha hovorila príhody, opisovala zážitky strávené v lesoch, hodiny a hodiny vedela rozprávať. A ja som hodiny a hodiny počúval.

Čergovská súčasnosť

Napríklad: „Pod Podkriviskami bula taká šumná studnička. Furt sme še z nej išli napic, jak še išlo na hory za statkami, mamička mi nabalili či už buchty, či kysnuté koláči, slaniny a ja ešči jak maľučká, ani hodzinky sme ešči nemali, som sama chockedy išla až na Forgáčku, či na Dvoriská...“ postupne som zaspal, ktovie, možno ešte rozprávala hodiny a hodiny a ja som už spal. Všetko to ostávalo vo mne, ale až teraz, už ako dospelý, som si začal uvedomovať, aký vrúcny vzťah k horám museli mať ľudia, pre ktorých hora nebola, ako pre nás útočiskom a „atrakciou“, ale živobytím. A tak som postupne začal spoznávať krásy Čergova.

Sedeli sme vonku na sídlisku, bolo už chladno, asi polovica októbra a len tak debatovali o tom, kam najbližšie vyrazíme. Pilo sa vínko a spomínalo sa. Nakoniec padla reč na Čergov. Dohodol sa čas a miesto a v srdci opäť zavládol nepokoj, zajtra zase na hory. Konečne.

Trasa

Kyjov – traverz Lysej hory – Minčol – Minčolský kríž – Lipianska dolina (cez Sokoľ) – popod Sokoliu skalu – poľná cesta do Kyjova – Kyjov

Vzťah k horám a pálenke

Ako vždy, aj teraz skoro ráno už sedíme natlačení v aute a s otvorenými oknami sa vlečieme cez Sabinov a Lipany až do Kyjova. Auto nechávame v strede dediny a hľadáme modrú značku. Nie je problém ju nájsť. Trošku nás ale prekvapí, kadiaľ vedie. Tesne okolo múru domu, až som mal pocit, že to vedie niekomu do dvora, ale po pár metroch stojíme na rozľahlej lúke nad Kyjovom a len podľa mapy smerujeme k lesu, pretože na lúke by ste darmo hľadali nejakú značku. Cesta sa stáča okolo Lysej hory, na ktorej sa týči vysielač.

Je ešte ráno, rosa nestihla vyschnúť a príjemne chladí na lýtkach. Kráčame striedavo cez les a po lúke. Okolo cesty hojne rastú huby, zastavujeme a zbierame. Dokonca nachádzame aj krásne smrekové hríby. Postupne sa slnko predralo vyššie a opäť potoky potu. Kráča sa príjemne, cesta nestúpa strmo a už zdiaľky vidíme vrchol Minčola. Stretávame staršieho pána sediaceho na okraji cesty a prihovára sa nám: „Hej partizáni, nemáce daco vypic?“. Samozrejme, že vodu nemyslel. Čo už, miestni asi nemajú len vzťah k horám, ale aj k pálenke.

Švajčiarska strata

Stále nachádzame veľa húb a ja sa svojich vzdávam v prospech Maťa, včera som si na Branisku nazbieral skoro dva košíky. Cesta je pomerne dobre značkovaná a už intuitívne sa dá predpovedať, akou cestou sa vybrať. Vykašľali sme sa aj na značenú trasu a kráčali inou, dosť strmou a kamenistou cestou, ale aspoň nebudeme stúpať dlho a postupne, zamakáme si poriadne a budeme na vrchole. Nadbehnutý čas sme nakoniec stratili hľadaním strateného Maťovho švajčiarskeho noža.

Okolo cestičky rastú nahusto maliny a černice, samozrejme, oberáme ich, akoby sme nikdy nejedli. Máme pomalé tempo, zakaždým po pár metroch sa niekto pristavuje a do dlane zbiera maliny. V lese je parádne ticho a prázdno. Okrem toho pána, čo mal chuť na borovičku, sme nestretli nikoho. Človek by až mal pocit, že ostal na Zemi sám.

Nešetrný zber

Neskôr, keď sa opäť napájame z neznačenej kamenistej cestičky na modrú značku, sme už takmer pod vrcholom Minčola. Tu sa stretáva žltá a modrá, bočíme doprava a obe značky nás dovedú priamo na vrchol. Už zdiaľky sa na ňom týči veľký biely pamätník, aspoň tak by som to nazval, nevenoval som mu pozornosť, viac ma uchvátili výhľady na sever, kde sa ako na dlani rozprestieral celý Čergov a ešte viac ma zaujímali čučoriedky, ktoré rástli tak nahusto, že si stačilo kľaknúť a okolo seba ich človek nazbieral plný žalúdok. Každý rok sú však tieto čučoriedkové koberce drancované nešetrným zberom pomocou česačiek. Staré GAZ-y tu dovezú ľudí a tí celý deň nerobia nič iné, len zbierajú a zbierajú. Po pár dňoch ostanú len holé konáriky. A to sú asi jediné dni, kedy tu stretnete veľa ľudí.

Vyzuť sa a ľahnúť si

Na Minčole sa ani veľmi nezdržujeme, pretože pred nami sa rozprestiera veľká horská lúka a vysoký kríž, tam sa plánujeme najesť, spraviť pár fotiek a oddýchnuť si. Minčol je síce najvyšším vrchom Čergova, ale rozhľady sú jednoznačne krajšie od tohto kríža, ktorý je len pár sto metrov východne.

To ticho. Nedá sa to ani opísať. Človek to musí zažiť. Vyzúvam si topánky, ľahnem do mäkučkej trávy a všetci tam ticho sedíme a jeme. Nad hlavami nám ako z westernového filmu krúžia akési húfy čiernych vtákov. Nie som ornitológ, ale asi havrany.

Strmo dole

Sedeli sme tu možno aj hodinu, tie výhľady nás držali prikovaných na mieste. Len s nevôľou sme všetci postávali a naplánovali si cestu, ktorou sa vrátime tak, aby sme nešli rovnakou, akou sme prišli. Voľba padla na priamy zostup do údolia Lipianskeho potoka (Kameničanka). Len tak cez les, zase pomimo značiek s nádejou, že nájdeme ešte nejaké hríby. Klesali sme strmo dole, priamo po opadanom lístí, pomedzi smreky a popadané stromy. Netrvalo dlho a natrafili sme na potok, odteraz sa už stačilo držať len jeho koryta. Doviedol nás až k spevnenej ceste a okamžite som topánky prezul za ľahkú obuv. Táto cesta vedie priamo do Kamenice a kto nebude mať dosť, odporúčam mu pozrieť si Kamenický hrad. My sme to už v pláne nemali, keďže tento hrad dobre poznáme. Pozorný okoloidúci si všimne aj studničku vedľa cesty s prichystaným pohárikom. Voda bola ľadová a osviežujúca. Minieme aj Sokoliu skalu, ktorá sa tu majestátne zdvíha z lesa a bočíme do Kyjova. Slnko je už oveľa nižšie, ale nemáme sa kam ponáhľať. Zbierame na lúkach ešte šípky, repík a ľubovník na dlhé zimné večery.

Čergovská ponuka

Čergov je dosť neznáme pohorie, málo turistov mu venuje pozornosť, hoci si ju určite zaslúži. Ale na druhej strane, teší ma, že ešte existujú hory, kde sa človek môže cítiť úplne sám, kde nenarazí na živú dušu. Táto trasa je jednoduchá a zvládne ju hádam každý, kto má odhodlanie a chuť spoznávať hory. No aj napriek nenáročnosti sa mu Čergov zakaždým odmení krásnymi spomienkami, vôňou vzduchu a neskutočným pokojom, ktorý ponúka len Čergov.

Diskusia
Kyjov – Čergovský Minčol a späť 26/06/10 17:43 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Zapikan Východná časť Slanských vrchov ponúka viacero zaujímavých miest na návštevu. Jedným z týchto miest je pekný kaňon s názvom Zapikan (Zapikaň). A hoci k nemu priamo nevedie oficiálna turistická značka, navštevuje ho množstvo ľudí. V jeho blízkosti sa nachádza pekný prístrešok, ktorý by som chcel v krátkosti priblížiť. 03/06/17 Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Prístrešok Lesná chata Galmus Krasová oblasť v okolí Poráčskej doliny je obľúbeným miestom pre turistiku ľudí z východného Slovenska. Nenachádzajú sa tu však žiadne útulne, a preto je dobré vedieť aspoň o veľmi peknom prístrešku pri chate Galmus, ktorý ponúka skôr miesto na oddych ako na prenocovanie. 13/05/17 Stanislav Ďurica Volovské vrchy
Túra Lúčky – Široká dolina – Ďumbier – Javorie – Lúčky Nízke Tatry sú úchvatné pohorie, na kráse mu však ubrali za posledné roky jazvy po ťažbe a odstraňovaní kalamitného dreva. Stále však lákajú a stále majú čo ponúknuť. Môj dlhoročný cieľ, prejsť si na jeden záťah celý hrebeň, mi nikdy nevyšiel, a tak len postupne navštevujem aspoň základné body na hrebeni. Podobne tomu bolo aj v polovici mája, keď sme sa vybrali na Ďumbier. 12/05/17 Stanislav Ďurica Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Rozhovor Malofatranská stovka oslavuje 5. narodeniny Ultra-trail za posledné roky nabral na Slovensku značne na obľube a aj podujatí s týmto zameraním poriadne popribúdalo. Malofatranská stovka vedie atraktívnym hrebeňom Krivánskej Malej Fatry a nie až tak masovo navštevovaným, ale tiež krásnym a divokejším hrebeňom Lúčanskej Malej Fatry. Preteky sú náročné nielen svojou dĺžkou a prevýšením, ale aj vysokohorskými podmienkami, ktoré často na hrebeni Malej Fatry panujú. Tento rok sa koná už 5. ročník Malofatranskej stovky a keďže je to pekné číslo, porozprávali sme sa s riaditeľom pretekov Martinom Drozdom. dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Mürzsteger Alpen - Windberg z údolia Kalte Mürz V zime som bol v Schneealpe na snežniciach. Vyšliapal som na Windberg a po strmom výšvihu ma fascinoval dlhý horizontálny hrebienok, ktorý vybieha takmer 2 kilometre na sever, a ktorý je zakončený nádherným bralom. Hneď som si zaumienil, že sa tam na jar pozriem. Na internete som si pozrel, kadiaľ išiel na kopec pán Paulis a už som iba čakal na vhodný čas. dnes Martin Knor Svet
PR Istítko Petzl Grigri+ Tento rok prichádza spoločnosť Petzl s inováciou vlajkovej lode medzi istiacimi pomôckami Grigri - automatickom istítku Petzl Grigri+, a posúva úroveň bezpečnosti o level vyššie. My sme mali možnosť túto novinku pre vás otestovať v reálnych podmienkach. včera sponzorovaný článok Ostatné

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kyjov – Čergovský Minčol a späť 26/06/10 17:43 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Čergov
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1157 m n. m.
    • min: 650 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 602 m
    • klesanie: 752 m
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 20.09.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 49.22114 ° SŠ
      dĺžka: 20.94281 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.22114 ° SŠ
      dĺžka: 20.94281 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • studnička pri Lipianskom potoku, Kyjov
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Sabinov (vlak, bus) - Kyjov (bus)/Pusté Pole (vlak, bus) - Stará Ľubovňa (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1285 ľudí
0.54 (0.12)