Trasa

Zemplínska Teplica – Baňardový – Krčmárka – Maliniak – Bogota – Maliniak – Zvernica-Črepník - Ruskov

Facebook

Pripravil som si, ako obvykle, podrobný itinerár, spísal si všetky možnosti príchodov a odchodov autobusov i vlakov a už mi ostávalo len jediné. Rozhodnúť sa, či pôjdem sám alebo sa ku mne niekto pridá. Z blízkeho okruhu „spolušliapačov terénu“ boli všetci mimo Košíc. Tak som na toľko kritizovaný Facebook „zavesil“ oznam, že sa chystám do prírody a spýtal sa, či má niekto záujem. Po krátkej chvíli sa mi ozval Martin, s ktorým som sa dovtedy ešte ani raz nevidel.

Mapovanie trasy

Stretli sme sa ráno na stanici, predstavili sa navzájom a začali debatu o tom, čo bolo pre nás spoločné. Turistika a geocaching. Autobus prechádzal ešte rozospatými dedinami. Hneď za Košicami to bola Nižná Hutka, Bohdanovce, Rákoš, Slanec, Slanské Nové Mesto a po krátkom čase sme už museli vystupovať v Zemplínskej Teplici. Bolo to práve vo chvíli, keď sa ranné slniečko začalo štverať nad okolité kopce. Studený vzduch, akoby vyčistil celé okolie a Martin sa už-už vydal smerom na západ, na Maliniak. Poprosil som o ho malú zachádzku na druhý koniec dediny, kde bol začiatok zelenej TZT. Zapínam GPS-ko, počkám si na tie správne satelity a spúšťam záznam trasy.

Z Teplice ku Krčmárke

Úvodný smerovník trasy "Zemplínska Teplica 202 m" je opravený a smerové tabuľky sú relatívne nové – z roku 2008. Pristavíme sa pri plote základnej školy, kde na neďalekom pamätníčku je krátky nápis „Tu povstal 25. VIII. 1831 zemplínsky ľud v sedliackom povstaní za svoje práva a slobodu. Na pamäť 125. výročia vďačný východoslovenský ľud.“ Tento pamätník z roku 1956, spolu s neďalekým neogotickým kostolom svätého Jána Krstiteľa, postaveným v roku 1947, tvoria nehnuteľné národné kultúrne pamiatky tejto obce. Kontrolujúc zápis trasy do navigácie sa vraciame naspäť na miesto, kde nás pred chvíľou „vypľul“ autobus. Prvých 800 metrov kráčame po chodníku a na konci obce nás čaká ešte kilometrový úsek po krajnici, až pokiaľ trasa neopustí vozovku a zahne vpravo, smerom do lesa. Míňame smerovník bez klasickej „hubkovitej striešky“ - Baňardový 258 m. Trasa vedie po nespevnenej komunikácii, najprv popri poliach. Po pravej ruke nechávame kopec Nomša (422 m). Jemný snehový poprašok na ceste nám odteraz bude spríjemňovať celú trasu. Stúpanie je mierne a tak celý čas, bez toho aby sme sa čo i len zadýchali, debatujeme o všetkom možnom i nemožnom. Cesta sa zatáča a my sme si takmer nevšimli, že značka opúšťa cestu a mieri do stúpania v lese, popri potoku. Vchádzame do národnej prírodnej rezervácie Krčmárka (rozloha je 173 hektárov a bola vyhlásená v roku 1974). Účelom ochrany je bukový, dubový a bukovo-dubový lesný porast nižších polôh južných svahov Slanských vrchov. Neďaleko odbočky je smerovník Krčmárka, 399 m a hneď obďaleč prameň pitnej vody chránený dreveným prístreškom pred znečistením.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na hrebeni

Terén sa stáva obtiažnejším, nakoľko vedie v koryte potoka, ktorý je vyliaty a zároveň zamrznutý a tak sa skláňame a fotíme tú sklenenú, krištáľovú krásu. Musíme si ale dávať väčší pozor, lebo pod spadnutým lístím sa skrýva klzký, zamrznutý podklad. Netrvá však dlho a dostávame sa na lesnú cestičku, ktorá nás dovedie až na Maliniak. Stretávame stádo laní, ktoré nám skrížilo cestu práve v miestach, kde sa nachádza osamotený skalný útvar, evidentne sopečného pôvodu. Veď Slanské vrchy pred mnohými miliónmi rokov boli miestom stratovulkánov a naokolo to eruptovalo jedna radosť. Hotové peklo. Príroda je však teraz omnoho krajšia a k dobrej nálade nám prispieva i slniečko presvitajúce pomedzi holé listnáče. Po skalách cez deň stekajú prúžky vody, ktoré sa v noci premenia na ľadové záclonky a tak sa snažíme obaja zachytiť túto krásu do fotoaparátu.

Pomaly sa blížime k Maliniaku a tak začínam bystriť svoj zrak a hľadať zvyšky poľovníckeho zámočku Kerekhegy grófa Štefana Forgáča. Pri minulotýždňovej túre z Dargovského priesmyku som stretol miestnych šarvancov, ktorí mi spomínali, že si opekali slaninku pri pozostatkoch tejto stavby. Nič bližšie však nespomenuli a tak som musel pátrať v starých mapách, kde bol zámoček zakreslený. Odvtedy sa to tu však riadne pomenilo a tak po krátkej chvíli, keďže nechcem zdržiavať Martina, vzdávam pokus s tým, že sa sem ešte určite vrátim. Blížiac sa ku Maliniaku zisťujem, že priebeh trasy na mapách sa trochu odlišuje od skutočnosti. O minútku – dve sme už pri smerovníku Maliniak 710 m, kde sa napájame na červenú E3 a kde zelená končí. Tu sa stretávame celkom neplánovane so Zlatankou a Marekom, ktorí si tiež prečítali moju vývesku na Facebooku. Avšak oni prišli z opačnej strany – od Ruskova.

Zhodnotenie TZT č. 5890 Zemplínska Teplica - Maliniak

Ide o pomerne nenáročnú, 9 km dlhú trasu s dobrým značením a bez ťažkých výstupov. Okrem počiatočného úseku v obci Zemplínska Teplica vedie lesným porastom prevažne bukového lesa. Podklad je zväčša nespevnená vozovka, okrem už spomínaného úseku v obci (chodník a asfalt) a krátkeho úseku vedúceho od smerovníka Krčmárka (lesný chodník). Jej cieľom je prístup na hrebeň Slanských vrchov z východnej strany.

Pokračovanie na Bogotu

Všetci štyria a navyše s dvoma „čoklami“ sa po červenej dostávame mimo plánovanú trasu, za účelom, aby si aj oni mohli nájsť skrýšu Geocaching (GC), ktorá je na lúke oproti poľovníckej chate. Rýchle fotky na chrbát Orechového vrchu pod lúkou a poďho späť. Keďže ďalšia GC skrýša je aj hore, na vrchu Bogota, vyliezli sme aj tam. Obligátne fotografie na úžasnú panorámu hôr a znova sa spúšťame ku smerovníku Maliniak. Tu sa naše obe skupinky znova odpájajú a my s Martinom sa už pomaly blížime k druhej časti našej plánovanej trasy, k začiatku ďalšej zelenej TZT Zvernica – Ruskov.

Našim najvyšším bodom bol vrch Bogota (856 m) a tak smerom do Ruskova, na železničnú stanicu, budeme už len klesať. Na Zvernici, pri chate Štátnych lesov Rakaťa, si dávame krátky odpočinok a dopĺňame energiu z domácich zásob. Chata je na konci lúky, na jej opačnej strane sa v diaľke rysuje senník a tak si už v duchu predstavujem, ako poľovníci priamo z okna chaty mieria na lesnú zver.

Borovicovou alejou

Vydávame sa na pochod. Trasa vedie po nespevnenej lesnej ceste najprv popri lúke a potom sa pred nami objavujú statné borovice, vysadené akoby podľa pravítka pozdĺž cesty. Následne doma pátram po informáciách na internete ohľadom tejto borovicovej aleje, ale nič nenachádzam. Tak som si vymyslel svoju „rozprávkovú“ variantu, že si ju nechal vysadiť ešte za čias Rakúsko–Uhorska práve gróf Štefan Forgáč, ktorý si takto spríjemnil cestu ku svojmu obľúbenému poľovnému zámočku. Celkom pravdepodobné, však? Ale ruku do ohňa za to nedám, ani tú svoju.

Ruskov

Aleja končí a my sa stáčame smerom naľavo a pomaly z rednúceho lesa začína presvitať zásah človeka do prírody. Blížime sa k opustenému kameňolomu. Len kde-tu polozabudnutý a zhrdzavený mechanizmus, ktorý akoby strážil toto zahryznutie sa do hory. Dlho sa nezdržíme, lebo podľa mojich poznámok k itineráru nám o chvíľu pôjde vlak do Košíc. Spúšťame sa po kamenistej ceste popri spustnutom bývalom JRD až na hlavnú cestu. Nič pôvabné na tomto úseku cesty niet a tak sa kocháme pohľadom na vzdialené Volovské vrchy. Košice nevidieť, tie sú ukryté v Košickej kotline, ktorá je pre nás Košičanov dôležitá tým, že sa tu rodia povestné košické „šaľene“ vetry. Ale aspoň sa u nás nemá šancu zdržať smog z fabrík. Vráťme sa však na cestu a pridajme do kroku.

Podľa mojich výpočtov budeme musieť prejsť posledné dva kilometre rýchlosťou 8 km/h, čo je už pre mňa výkon hodný Usaina Bolta. Rýchlo sa okolo nás mihajú usadlosti domorodcov a ja už s vyplazeným jazykom vpadnem do staničnej pokladne a v rýchlosti kupujem lístok domov. Po dvoch minútach prifrčí vlak a potom už len tupo hľadím z okna, pričom spomienkami som stále v Slanských vrchoch. Po krátkej chvíli ma z rozjímania vyruší staničný amplión s hudbou „Na Košickej Turňi dva holubki šedza...“. Je to neklamný znak toho, že musíme vystupovať. Podávame si s Martinom ruky a lúčime sa. Aj keď sme sa predtým nikdy nevideli, mali sme niečo spoločné – lásku k pohybu na čerstvom vzduchu v objatí krásnej prírody. Takže ten Facebook nie je len diablovo semä. Môže dať dokopy ľudí so spoločným záujmom k prírode.

Zhodnotenie TZT č. 5743 Ruskov – Zvernica Črepník

Táto nenáročná, 6,5 km dlhá trasa nemá za účel ukazovať krásy okolitej prírody. Slúži len ako spojovacia trasa, vedúca z obce Ruskov na hrebeň Slanských vrchov, v časti Bogota. Začína pri železničnej stanici Ruskov a v obci trasa vedie po asfaltovej miestnej komunikácii. Od odbočky ku kameňolomu až na hrebeň potom už len po nespevnenej lesnej ceste. Značená je pomerne dobre, niet však kam zablúdiť. Jediným problematickým miestom môže byť kameňolom, kde absentuje turistické značenie, avšak do lesa vedie len jedna cesta. Zaujímavou je borovicová aleja pod chatou Rakaťa, tesne pred ukončením trasy, jej napojením na červenú E3.

Trasa bola absolvovaná 23. 1. 2010.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek