Extra

Krásy Čergova

07.04.10
Keď som sa registroval na Hikingu, vedel som prečo. Dal som si za cieľ aspoň ako-tak presvedčiť pár nerozhodných ľudí, aby prišli nielen do Tatier, prípadne do Slovenského raja, ak už zavítajú na východ, ale aj do menej známych kútov tejto časti Slovenska. Pokúsim sa vám priblížiť niekoľko zaujímavých miest Čergova, hoci to nebude ani desatina z toho, čo toto pohorie ponúka.

Lezú mi na nervy plné turistické chodníky. Milujem ticho a kľud. Vyrovnanosť a spokojnosť s existenciou ako takou, ktorú mi ponúka len šum vetra v tieni starých bukov, žblnkot vody valiacej sa po ostrých kameňoch v údoliach. Je to harmónia. Súžitie človeka s prírodou a občas ľútosť nad bezcitným drancovaním lesov. S vetrom vo vlasoch na horskej lúke plnej čučoriedok, pozorovať srny, pasúce sa v brezovom lesíku a domov sa vracať s krásnymi dubákmi. Byť celé hodiny úplne sám. To všetko a ešte viac ponúka Čergov.

Hanigovce

Určite sa mi nepodarí opísať všetky zaujímavosti tohto pohoria, ale pokúsim sa vám priblížiť aspoň zopár známych aj menej známych miest v lone čarokrásnej prírody. Dlho som premýšľal, kde začať. Nakoniec som dospel k záveru, že začnem tam, kde som začínal spoznávať Čergov aj ja. Už ako päť či šesťročný – Hanigovský hrad, ktorý sa niekde uvádza aj ako Nový hrad.

Maličká malebná dedinka s množstvom starých dreveničiek, s krásnou prírodou okolo, schúlená pod majestátnou Vysokou horou (790 m n. m.), s drobnou drevenou pravoslávnou cerkvou. Miesto, kde som prežil veľkú časť môjho detstva – Hanigovce. Dedinka stojí za to, aby ste si ju prezreli a potom ostáva už len napojiť sa na zelenú značku a nenáročným miernym stúpaním malebnou krajinou až k Hanigovskému hradu. Nachádza sa niekoľko kilometrov severovýchodne od Hanigoviec na výbežku bradlového pásma, ktoré zasahuje do čergovského flyšu. Ušetrím vás ťažkopádnych informácií o histórii hradu, tých je plný internet, priblížim vám ho tak, ako ho vnímam už od útleho detstva.

K tomuto hradu sa viaže viacero povestí, mnoho príbehov lásky a smrti, ale najznámejšia je o istom bylinkárovi, ktorý si získal v miestnych končinách prezývku "travič". Dokázal vyriešiť mnoho majetkových sporov - stačilo pár správnych bylín...

Kamennú klenbu hradu je vidieť už z diaľky, ako sa týči nad hustými lesmi a rozkvitnutými lúkami. Drží stráž nad miestnymi horami. Dostať sa až k hradbám a vstupnej bráne je trošku namáhavejšie, pretože hrad leží na pomerne strmom brale. Ale po vstupe cez bránu čaká veľký priestor obohnaný kamennými múrmi a vysokánskymi bukmi. Svahy okolo hradu sa prudko zvažujú a nie je veľmi rozumné pokúšať šťastie a obchádzať múry z vonkajšej strany. V kamenných múroch sú zreteľné staré strieľne, dokonca aj diery na ukotvenie trámov. Najkrajšia časť hradu je jednoznačne práve kamenná klenba, popod ktorú sa dá prejsť a vychutnať si úžasné rozhľady na Čergov, za dobrého počasia aj na Tatry.

Bradlové pásmo

Cestou z Lipian do Starej Ľubovne sa okolo cesty týčia majestátne bradlá, ktoré vytvárajú zaujímavý krajinný ráz. Strmo sa zdvíhajúce skalné steny sledujú južné svahy Čergova. Ich ostré tvary spestrujú okolitú krajinu, ktorá je viac-menej pravidelne zaoblená. Niekde tu sa zdanlivo stráca celé bradlové pásmo, čo nie je pravdou, keďže bradlové pásmo pokračuje ďalej, avšak sopečná činnosť (Šarišský hradný vrch, Lysá stráž, dokonca aj Vihorlatské vrchy, ktoré majú korene v treťohornej sopečnej činnosti), pochovala očividné dôkazy tohto pásma. To sa znova ukazuje skoro až na Ukrajine a končí kdesi pri rumunských hraniciach.

Medzi najkrajšie bradlá jednoznačne patria Kyjovské bradielka, ktoré sme kedysi boli obzrieť. Vyskytujú sa tu aj vzácne druhy rastlín a práve na týchto miestach sa mnohokrát ochrana zameriava na miestnu malakocenózu, teda na spoločenstva mäkkýšov. Z vrcholu Kyjovského bradielka sú krásne rozhľady na celú okolitú krajinu so všetkými ostrými bradlami.

Bradlové pásmo vytvorilo na tomto malom území množstvo atypických tvarov a ďalším z nich je prírodná pamiatka Rebrá. Je to výstižný názov, každý, kto uvidí tavry, aké tu vznikli, to ani inak nazvať nemôže. Ponúkajú sa tu možnosti na prechádzky s veľmi vďačným krajinárskym zážitkom. Bradlá sa objavujú pravidelne od Kamenice až po Šarišské Jastrabie a stále je čo obdivovať, síce nie sú vysokánske, ale dotvárajú typickú scenériu bradlového pásma. Na vrchole jedného z najvyšších, sa nad obcou Kamenica týči Kamenický hrad, ktorý som zatiaľ navštívil iba raz, ale na rozhľady z jeho vrcholu si doteraz pamätám. Určite by nemal uniknúť pozornosti žiadnemu turistovi, ktorý spoznáva miestne krásy. Takisto ani Sokolia skala za obcou Kamenica. Majestátne sa tu zdvíha z hustého lesa, budí dojem, akoby tu vôbec nepatrila.

Čergovské horské lúky

Podľa informácií, ku ktorým som sa dostal, čergovské horské lúky nie sú prirodzené, vznikli výrubom lesov, dlhé roky sa využívali ako pasienky pre dobytok. Z rozprávania starších a hlavne mojej babky viem, že kedysi sa pásol dobytok z dediny na horách, starali sa oň "voľari". Tí na horách spávali, žili spolu s dobytkom a neraz sa museli dokonca statočne postarať o dobytok, keď sa okolo potulovala svorka vlkov. Podľa mne dostupných zdrojov sa doteraz v tomto nedotknutom pohorí vyskytujú šelmy ako vlk, medveď a rys. Tieto horské lúky síce nie sú chránené, mnohými nevedie dokonca žiadna cesta, čo ich robí ešte o to viac príťažlivejšími. Nestretnete tu nikoho. Len ticho a dokonca aj ticho sa tu prechádza tak potichu, že ho nebudete počuť. Nad hlavou občas preletí orol krikľavý a človek už ani nevie, čo skôr zbierať - či čučoriedky, či brusnice, či maliny alebo černice. Na potulkách týmito horskými lúkami sa dá častokrát naraziť na prasatnicu jednoúborovú, či kýchavicu bielu, raritou nie je ani horec luskáčikovitý a mnoho ďalších krásnych členov čergovskej flóry.

Súkromná prírodná rezervácia Vlčia

Keď som sa o tomto projekte ešte kedysi dávno dozvedel, bol som unesený takýmto skvostným nápadom. Ochota ľudí, trocha iniciatívy a zrazu sa 120-ročný les stal predmetom ochrany. Vznikla tu prvá súkromná prírodná rezervácia v strednej a východnej Európe. Za ochranou tohto unikátneho územia, kde má svoj revír rys, svorka vlkov a dokonca aj medveď, nestojí len jediný človek, ale veľa ochotných ľudí, ktorí sa rozhodli si kúpiť svoj vlastný strom, čím dopomohli k vyzbieraniu sumy potrebnej na odkúpenie tohto lesa. Za celým týmto projektom stojí lesoochranárske zoskupenie VLK, ktorému za ochranu našich lesov musíme poďakovať. Toto územie je zaujímavé najmä tým, že sa tu nechráni konkrétny druh fauny, alebo flóry, chráni sa les ako celok. Človek tu proste nepraktizuje žiadnu činnosť, jedine sa môže pozerať, ako sa les vyvíja úplne sám a bez zásahu človeka.

Kedysi býval Čergov pokrytý starými jedľovo-bukovými lesmi, ktoré neraz dosahovali vyše 100 rokov a tvorili útočisko vzácnym druhom živočíchov aj mnohým krásnym rastlinám. Neskôr prišiel človek a rozhodol sa les „omladiť“, stačil rev motorových píl, pár traktorov a peniažky sa hrnuli na bankové účty. Holoruby sa násilne zalesnili smrekovou mladinou a v mnohých častiach to zmenilo celý ekosystém a celé odvodňovanie krajiny. Týmto nechutne a násilne zmeneným lesom sa vždy radšej vyhýbam, ale aj napriek tomu stále ostáva Čergov jedným z tých najmenej porušených pohorí. Dúfam, že to tak aj navždy ostane.

Zdanlivo zabudnuté pohorie. Troška ospalé a až príliš tiché. Budí to občas v človeku až strach. Všetko to je len klam, toto pohorie žije, je plné života, stačí sa stať jeho súčasťou a zrazu človek pochopí, že nie je žiadnym pánom prírody, ale len jej súčasťou. Každému, koho zaujal tento skvost východoslovenskej prírody, odporúčam navštíviť webovú stránku Čergov.sk, kde sa dá nájsť zaujímavá fotomapa a veľa zaujímavých informácií o tomto pohorí.

Diskusia
Krásy Čergova 24/04/10 20:07 26 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vyhliadky v okolí Šľuchty Je mrazivá zima. Vonku praská mráz a v meste je hnusne sivo, bezútešne, v uliciach mŕtvo. Po silvestrovských zábavách predpokladám v lese samotu a ticho a ani mizerné počasie ma neodrádza. Balím do malého batoha len foťák, banán, čaj a idem na kratší výlet k Ružínu. Okolie kopca Šľuchta sľubuje podľa máp pekné výhľady - nádeje si však veľké nerobím, keď dovidím ledva z okna na parkovisko, kde stojí auto. 22/03/17 Stanislav Ďurica Čierna hora
Túra Z Krížov na Čergov uprostred zimy Čergov je jednoducho Čergov a navždy ostane miestom, kde sa rád vraciam. Musím sa však priznať, že v zimnom šate je pre mňa ešte stále trocha neznámy. Mením to spolu s partiou v polovici februára a vyrážame na dvojdňový, nie dlhý okruh z dedinky Kríže. To sme ešte netušili, že trasa bude nakoniec vcelku náročná, kvôli snehovým podmienkam. 13/03/17 Stanislav Ďurica Čergov
Názor Nič je pre prírodu všetko Turista bol odjakživa milovník prírody. Prirodzených krás hlbokých a tichých dolín, zurčiacich divých potokov, šuchotania lístia, dych berúcich výhľadov z vrcholkov hôr. Koľkí z nás už v pondelok, sediac v práci za počítačom alebo za volantom, premýšľajú o tom, ako v sobotu ráno budú kráčať lesnou cestou za tichom a pokojom lesa? Nie vždy však človek odchádza z prírody s dobrým pocitom, niekedy si domov nosím aj obavy, či o pár rokov budú ešte existovať miesta, ktoré som si zamiloval. 08/03/17 Stanislav Ďurica Iné
Najnovšie články na titulke
 
Túra Vyhliadky Omšenská Baba a Bartošovica Vychutnajte si pohodovú prechádzku na skalnatú Omšenskú Babu, ktorá z krajinárskeho hľadiska predstavuje výraznú dominantu Strážovských vrchov. Uvoľnite telo a myseľ v prírodnom prostredí, ktoré vám dodá energiu a silu. Stačí len vykročiť... dnes Tatiana Filipková Strážovské vrchy
Prístrešok Hačavská studňa pri Miglinci Na planinách Slovenského krasu je málo možností prenocovať pod strechou. Hlavne v daždivom počasí preto poteší každá strieška. Pri potulkách Jasovskou planinou som natrafil na malú chatku, ktorej veranda môže poslúžiť pocestným ako núdzový nocľah. Chatka stojí v príjemnom prostredí planiny a mohutný dub pri nej doslova láka, aby si pútnik pri ňom oddýchol. včera Viktor Baláž Slovenský kras
Túra Okolo Kostolian pod Tribečom Zdenči na Hikingu opísal trojdňovú vandrovku podhorím Tribeča. Keď som na mape sledoval jeho trasu, padla mi do oka trojica kopčekov severne od Kostolian pod Tribečom. Pahorky nie sú vysoké, mali by byť už bez snehu, tak som sa rozhodol, že ich obehám. Vlani som bol na neďalekom Člnku, na ktorom je nádherná kremencová skala. Dúfal som, že na týchto kopčekoch budú ďalšie. Aj boli. 24/03/17 Martin Knor Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krásy Čergova 24/04/10 20:07 26 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1304 ľudí
1.7 (1.28)