Trasa

Nižné Ružbachy – Krumľovská dolina – búda Krumľov-Baba Jaga – Kotník – lúka pod Špicou – Hniezdne sedlo – Patria – Úboč – Nová Ľubovňa – Vyhliadka nad Ľubovnianskymi kúpeľmi – Ľubovnianske kúpele – dolina Ľubovnianka – Chmeľnica

Nižné Ružbachy – 5.15 h SEČ

"Bŕŕŕ..." Takáto zima mi už dávno nebola! To sú prvé myšlienky, ktoré sa mi preženú hlavou, keď vystupujem z vlaku v jedno skoré januárové ráno v Nižných Ružbachoch. Mrzne teda riadne, ale po očakávaných závaloch snehu, tak charakteristických pre severný Spiš, niet ani stopy. Hoci u nás na západnom Slovensku je snehu viac než dosť. Ešteže som snežnice nechal doma. Tu by som s nimi asi pôsobil dosť komicky.

V doline Krumľovského potoka

Po štartovacom hlte pálenky sa rýchlo presúvam cez ešte spiacu obec. Za kostolom sa stáčam k brehom rieky Poprad, cez ktorú prejdem po moste. Očakával som, že hladina bude zamrznutá. No nie je tomu tak. To som ešte netušil, že za necelý týždeň ľady pod mostom vytvoria mohutnú bariéru, ktorá bude ohrozovať nielen stavbu mosta, ale aj celú obec. Našťastie to vtedy dobre dopadlo, obec aj most zostali nepoškodené.
Za mostom sa cesta kľukatí po poliach a vedie ma do údolia Krumľovského potoka. Keď sa tma pomaly mení na ranné šero, nízka oblačnosť začína hustnúť. Kráčajúc v tomto „mlieku“ sa dostávam k malej lúčke na ktorej stojí senník s krmelcom. Takmer ideálne miesto k prenocovaniu, keby senník nebol zamknutý. Dostať sa dnu je trochu problém. Musím preliezť dosť krkolomne cez krmelec, aby som sa ocitol v jeho vnútri. Seno siaha až takmer k povale, ale spať by sa tu dalo.

Krumľov – Baba Jaga

Stále idem zahmlenou dolinou, raz cez husté lesy, inokedy cez menšie rúbaniská. Keď už nedočkavo vyzerám prvé rázcestie, zbadám pri ceste stavbu búdy. Moje autorské srdce od radosti len poskočí. Sláva, tuším budeme mať na Hikingu prvé miesto vhodné k nocľahu z Levočských vrchov. Búda je síce čiastočne poškodená, ale prespať sa tu dá. Moju radosť z objavu ešte umocní fakt, že hneď vedľa zbadám tabuľku turistického rázcestia Krumľov – Baba Jaga. Preto som aj búdu pomenoval Krumľov – Baba Jaga.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Sklamanie na Kotníku

Za rázcestím cesta začína prudko stúpať po svahoch vrchu Kotník. O tomto kopci som kdesi dávno čítal, že z jeho vrcholu sú najkrajšie pohľady na Vysoké Tatry. Preto som plný zvedavosti, ako to s týmito pohľadmi naozaj bude. Ako naberám výšku, dostávam sa nad inverznú oblačnosť. Jasné nebo ma veľmi teší a tak veľmi nedočkavo čakám vrchol. Konečne nad korunami stromov zbadám stožiar vysielača, ktorý tu stojí. Ale čo to? Kde je výhľad? Veď odtiaľto nie je takmer žiaden výhľad! Doparoma, nálada mi klesá a zachraňuje ju len dlhý dúšok pálenky. Takto smutno sediac konštatujem, že z vrcholu boli iste v minulosti úžasné výhľady, ale dnes už nie sú. Zarástli lesom. Hádam len šťastlivec, ktorý sa dostane na stožiar vysielača, ich bude môcť obdivovať. Ten je ale verejnosti neprístupný. Keď píšem tieto riadky, napadá mi myšlienka, prečo ešte nikoho na Slovensku nenapadlo spojiť rôzne stavby vysielačov s menšou vyhliadkovou plošinou, ak už nie s rozhľadňou. Veď v susednej Českej republike sa to takto často robí.

Na hrebeni

Za vrchom Kotník značka vedie hrebeňovými partiami jeho rozložitého masívu. Krátke stúpania sa striedajú s klesaniami. Tento úsek žiaľ kazí mohutný priesek pre elektrické vedenie, ktoré zásobuje energiou vysielač na Kotníku. Konečne po viac ako kilometri vstupujem do lesa. Ale akého krásneho. Každý konárik či každá vetvička je bohato obalená snehovou perinkou. Jednoducho krása! Nasleduje krátke klesanie. No toto som fakt nečakal. Stojím na hornom okraji rozsiahlej lúky pod Špicou a predo mnou sa otvára výhľad doďaleka. Vidím nielen blízku Ľubovniansku vrchovinu, ale aj vzdialený Čergov a oblé chrbty poľského Beskydu Sadeckého. Toto všetko sa priam vynára z mora nízkej oblačnosti. Motám sa tu dlhšie, lebo hľadám čo najlepšie miesta pre kompozíciu fotiek, ktoré mi budú navždy pripomínať krásu týchto miest.

Čo ešte nájdeme na lúke pod Špicou

Okrem týchto pekných výhľadov východným smerom sa pri turistickom rázcestí nachádza aj objekt súkromnej chaty. Jej ohradený areál je voľne prístupný a tak sa dá pod menším altánkom posedieť, zajesť si z dobrôt z ruksaku, alebo aj prespať. Samozrejme za predpokladu, že chatu nebude práve využívať vlastník. Slušné správanie sa a odnesenie vlastného odpadu je hádam každému jasné.

Patria

Opätovne vstupujem do lesa. Ale doparoma! Čo krok, to pošmyknutie! Chodník je samý ľad poprášený jemným snehom. Takmer sa po ňom nedá ísť. Veru mačky by sa mi tu veľmi hodili. Ale tie pokojne oddychujú doma v skrini. Nuž neostáva mi nič iné, len ísť pekne krásne lesom povedľa chodníka. Takto zakrátko míňam rázcestie Hniezdne sedlo a prichádzam k významovej odbočke značky, ktorá vedie na výhľadové miesto pod vrchom Patria. Tento menovec vysokotatranskej Patrie vo výhľade takmer v ničom nezaostáva za svojím tatranským bratom. Samozrejme nemá jeho výšku, ale scenéria, ktorú vidím, je doslova úchvatná! Pred sebou mám krásnu lúku a nad ňou kopce Levočských vrchov či Čergova. Pri pohľade na západ zase blízky Kotník a nad ním pre mnohých z nás netradičný pohľad na Vysoké a Belianske Tatry od západu. Jednoducho povedané – úžasné!

Smer Nová Ľubovňa

Za Patriou sa moja túra nekončí. Pred sebou mám asi dva kilometre cesty hustými lesmi, ktoré vďaka miernemu klesaniu prejdem pomerne rýchlo. To už stojím na rozľahlých lúkach pri turistickom rázcestí Úboč. Z týchto miest sa mi opäť otvárajú široké výhľady východným a severným smerom. Obzor lemujú kopce Ľubovnianskej vrchoviny a Čergova. Keď zídem trochu poniže, vidím aj malebné stavby Ľubovnianskeho hradu. Po napojení sa na žltú značku zbadám pred sebou nielen môj najbližší cieľ – Novú Ľubovňu, ale identifikujem aj trasu popod vrch Kolárovo do Ľubovnianskych kúpeľov. Cestou pozorujúc okolie sa ani nenazdám a stojím v centre obce Nová Ľubovňa. Dedinčania ma navigujú do krčmy, kde pekne v teple pri čaji s rumom oddychujem.

Cez polia a lúky

Po dobrom posilnení, aké len dokáže dať tulákovi útulná krčmička, rezko vyrážam. Prechádzam otvorenou krajinou cez polia a lúky pod rozložitým vrchom Kolárovo. Stačí sa otočiť na hociktorú svetovú stranu, vždy je vidieť niečo zaujímavé. Či už sú to kopce, ktorými som prednedávnom putoval, alebo Stará Ľubovňa s hradom a vrchom Osly, alebo hrebeň Čergova. Na zasneženej ceste stretávam aj malú skupinku turistov na bežkách. Krátku konverzáciu ukončíme spoločným ochutnaním „tekutých svetrov“ a už sa poberáme každý za svojim cieľom. Prejdem ešte zopár stoviek metrov a stojím na mieste zvanom vyhliadka nad Ľubovnianskymi kúpeľmi.

Ľubovnianske kúpele

Za vyhliadkou sa situácia zo značením zamotáva. Podľa mojej mapy, aj podľa TuristickaMapa.sk by sa mala žltá značka oblúkom stáčať na juh a postupne klesať k Ľubovnianskym kúpeľom. No situácia v teréne je iná. Žltá prudko klesá cez les až ku kúpeľom. Trasu, akú má na mape táto značka, v teréne predstavuje len miestne značenie. Preto dávam prednosť klasickému turistickému chodníku a rýchlo klesnem na malé parkovisko s minerálnym prameňom pri kúpeľoch. Na pivko do hotelových reštaurácií sa mi chodiť nechce. A keďže aj bufety sú zatvorené, dlho sa tu nezdržím a vyrážam na záverečný úsek tejto túry.

Asfaltkami do Chmeľnice

Pôvodne som plánoval ukončiť túru v Ľubovnianskych kúpeľoch. No vzhľadom k faktu, že sem nepremávajú žiadne verejné spoje, musel som ísť k najbližšej zastávke vlaku pešo. Tá sa nachádza asi v päť kilometrov vzdialenej v obci Chmeľnica a je dostupná len po asfaltových komunikáciách. Napriek tomu, pospevujúc si starú trampskú odrhovačku, som to zvládol do hodiny. Tu v teple miestneho baru som tradične v duchu zhodnotil svoje putovanie po severnej časti Levočských vrchov. Dostalo, ako inak, hodnotenie na výbornú.

Pár slov na záver

Často dostávam e-mailom otázky na schodnosť opísaných túr bicyklom, na bežkách, či na snežniciach. Preto v každom ďalšom mojom príspevku sa na záver budem venovať tejto problematike.
Takže túra, ktorej opis ste práve dočítali, je v plnej svojej dĺžke schodná a vhodná aj pre cyklistov, bežkárov a turistov idúcich na snežniciach. Miest k táboreniu je tu veľa, horšie je to s vodou. Priamo na trase niet prameňov. Voda sa dá získať len v podhorských obciach (pozri žltú kolónku Tabuľka faktov).

Užitočné odkazy

Stará Ľubovňa
Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni
Obec Nižné Ružbachy
Obec Nová Ľubovňa
Obec Chmeľnica
Ľubovnianske kúpele

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek