Túra

Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť

17.05.10
Pozerať každý deň z okna bytu na siluety Slanských vrchov, bolo v krásne slnečné dni, na konci apríla, utrpením. Povinnosti sme hodili za hlavu a skoro ráno sme už postávali pri turistickom smerovníku v obci Zlatá Baňa. Napájame sa na modrú značku, hustými lesmi mierime k pozostatkom sopečnej činnosti v Slanských vrchoch – Hermanovské skaly.

Trasa

Zlatá Baňa – Zlatobanská dolina – baňa Jozef I. a Jozef II. – sedlo Červená mláka – Hermanovský hrebeň – lúka pod Oblíkom – NPR Oblík – PR Hermanovské skaly – Údolie obrov – lesná asfaltka – lesná chata – lesná cesta – Hermanovský hrebeň – sedlo Červená mláka – baňa Jozef I. a Jozef II. – Zlatobanská dolina – Zlatá Baňa

Zlatá Baňa

Obec Zlatá Baňa je už notoricky známa východzia štartovacia dedinka pre prešovských turistov a hubárov, dokonca aj geológov, ktorí tu môžu v blízkosti obdivovať množstvo baní. Kedysi bývala Zlatá Baňa najvýznamnejším miestom ťažby drahých opálov. Dokonca, našiel sa tu aj doteraz najväčší opál – Harlekýn. Ťažba drahého opálu však skončila približne v roku 1922 a odvtedy, aj napriek rôznym pokusom, už nebola obnovená. Skúsiť šťastie tu môže za pár eur každý turista a nájdený opál si môže odniesť.

My sa k dubnickým baniam vôbec nechystáme, tie sme už videli mnohokrát. Tentokrát šliapeme po modrej severovýchodne od obce. Na cestách je dosť blata, potôčiky, ktoré treba prechádzať, sú tiež plné vody a tak nie je úplne jednoduché ich preskakovať, ani prechádzať po kameňoch. Cesta viacmenej mierne stúpa okolo Zlatobanského potoka. Už po pár minútach šľapania sa objavuje bezprostredne pri ceste stará štôlňa s názvom Jozef I. a Jozef II. Kedysi sa tu ťažila strieborná a antimónová ruda, teraz patrí pod Slovenské technické múzeum. Štôlňa je zavalená zámerne, alebo možno zosuvom pôdy, to presne neviem.

K Oblíku

Cesta stále stúpa až k sedlu Červená mláka. Tu sa k modrej značke pripája aj červená, avšak už po pár minútkach príjemnej chôdze sa opäť modrá odpája pri smerovníku Hermanovský hrebeň. Ocitáme sa v pekných hustých lesoch s kobercami veternice hájnej. Prichádzame na vrchol Hermanovského hrebeňa a odtiaľ začína modrá prudko klesať pomerne zničeným lesom. Vychutnávame si prvé pohľady na okolité pohoria. Slanské vrchy sú síce miestami zjazvené, ale dýchať neprestali, stále sú živé.

Prechádzame striedavo maličkými lúkami, na ktorých je tá najmäkšia tráva akú som kedy pod nohami cítil a zmiešaným lesom. Stále, na každom kroku, sa objavujú koberce krehkých veterníc. Ocitáme sa pod Oblíkm. Fascinujúca vulkanická kopa s tvarom, ktorý vystihuje jeho názov. Slanské vrchy ponúkajú na každom kroku, človeku znalému aspoň okrajovo geológiu, dôkazy dávnej sopečnej činnosti. Andezitové skaly sa v tejto oblasti vyskytujú dosť hojne. Napríklad Hermanovské skaly, Zámutovské skaly, Bodoň a ďalšie. Oblík je národná prírodná rezervácia s porastami starých bukov (150- až 250-ročné). Na vrchol Oblíka nevedú žiadne turistické cesty, avšak na vrchole sa nachádzajú výrazné skalné bloky. Okolo tohto masívneho pozostatku vulkanizmu vedie aj náučný chodník Oblík.

K Hermanovským skalám

Z lúky za Oblíkom stále sledujeme modrú značku. Vyhýbame sa mlákam a kútikom oka stále pozorujem ten krásny kopec. Južným úpätím kráčame kamenistou cestou, ktorá sa vnára do lesa a mení sa na príjemnú, trávou zarastenú zelenú cestičku. Jar o sebe už dáva vedieť – stromy sa zelenajú, kvety kvitnú a okolo hláv bzučia otravné muchy. Neďaleko od nás prebehli srny a trocha ma vyľakali. V bukovom lese sa po pravici začínajú objavovať skalné steny a hoci nás to láka vydriapať sa na ne, rešpektujeme turistické značenie a obchádzame ich. Sme trpezliví, nakoniec sa ocitáme pri tabuľke so slovenským štátnym znakom a hrdosť na vlasť je práve v týchto okamihoch u mňa najväčšia, pretože máme nádhernú prírodu. Ku skalám vedie vyšliapaný, hoci neznačený chodník, strmo po opadanom lístí to je troška námaha, ale stačilo pár minút a už sme obdivovali okolie. Konečne, Hermanovské skaly v plnej kráse.

Hermanovské skaly

Tieto skaly so stenami vysokými až 80 metrov a dlhými 150 metrov ponúkajú útočisko mnohým vzácnym druhom rastlín a živočíchov, taktiež sú zaujímavé z pohľadu geologického. Po skalách tu môžme vidieť behať vzácnu jaštericu múrovú (Lacerta muralis), nad hlavami zase občas preletí krkavec čierny (Corvus Corax). V niektorých zdrojoch sa uvádza, že tu hniezdi aj sokol rároh (Falco cherrug), ale podľa najnovších informácií tu už pravdepodobne nežije, čo je veľkou škodou. Miestna flóra sa tiež nedá zahanbiť a nejednému botanikovi by zahrialo srdce, až by si mohol obzrieť porasty tarice skalnej (Alyssum saxatile), skalnice horskej karpatskej (Sempervivum montanum) či kostravy dalmatskej (Festuca cinerea). Zaujímavé, sú taktiež porasty čučoriedky (brusnica čučoriedková), tá nie je rastlinou, ktorá by si vyžadovala zvláštnu ochranu, ale na miestnych skalách vytvára tak krásne tvary, že ju musím spomenúť. Nádherné sú aj zakrpatené brezy a duby, ktoré pripomínajú veľké bonsaje.

Pri týchto skalách sa človeku až zatočí hlava, nie pri pohľade dole, ale pri pohľadoch hore na vysokánske steny. Sadáme na chladnú zem, zjeme tresku a rožky, odpad poctivo zbalíme späť do batohov a s mapou v ruke dohadujeme cestu. Opäť voľba padla na neznačenú trasu (lesná asfaltka), tak, aby sme sa nemuseli vracať po svojich stopách. Vychutnávame si pohľady na Hermanovce a pod nami ležiace Údolie obrov, ktorým sa plánujeme vracať. Pár fotiek, pre spomienky na dlhé zimné večery a už sa na zadkoch spúšťame dole popadaným lístím.

Údolím obrov späť do Zlatej Bane

Stačí prejsť pár sto metrov a ocitáme sa v spomínanom Údolí obrov, ktorým vedie úzka spevnená cesta. Okolo rastú vysokánske buky a ráz krajiny dopĺňajú obrovské balvany len tak pohodené po okolí, akoby sa s nimi niekto hral a zabudol upratať.
Tichúčko a ľudoprázdno robia cestu ešte krajšou, jediné, čo skazilo dojem, bola mŕtva salamandra škvrnitá, ktorú niekto musel zašliapnuť alebo prejsť. Fakt je to škoda, taký krásny a neškodný tvor. Trocha vyčerpaní a unavení opäť mierne stúpame až k chate hlboko v lese, kde sa spevnená cesta mení opäť na lesnú. Ocitáme sa pod Hermanovským hrebeňom, opäť na modrej značke, ktorou sme pred pár hodinkami šli. Čaká nás posledné stúpanie dnešného dňa, potom už len z kopca. Na ceste nachádzame skupinku mne doteraz neznámych, húb – ohnivce šarlátové (Sarcoscypha coccinea), ktoré ma svojim tvarom a ohnivo červenou farbou upútali natoľko, že som pri nich strávil asi 5 minút, pokiaľ som si ich obzrel z každého uhla.

Klesanie do Zlatej Bane netrvalo dlho. Dole z kopca sme mali tempo, akoby nás hnala svorka vlkov. Potoky sme ľahkovážne preskakovali a oddych sme si dopriali až v dedine.

Záver

Mnohokrát mám v hlave tie dva kontrasty, ktoré núkajú Slanské vrchy. Jednak ich nepokojnú a besnú stránku zrodenia zo sopečnej činnosti a túto súčasnú, neskutočne, ba až neuveriteľne tichú zelenú prírodu. Kedysi peklo, teraz raj. Aj v prírode platí, že všetko zlé je na niečo dobré.

Trasa nám zabrala necelých 5 hodín. Dala by sa zvládnuť rýchlejšie, ale nie je sa kam ponáhľať. Miestny kľud je ako chrípka. Okamžite vás nakazí. Človek zabudne na to, čo ho čaká v rušnom meste, spomalí krok, myšlienky odídu.

Diskusia
Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť 09/06/13 05:38 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vyhliadky v okolí Šľuchty Je mrazivá zima. Vonku praská mráz a v meste je hnusne sivo, bezútešne, v uliciach mŕtvo. Po silvestrovských zábavách predpokladám v lese samotu a ticho a ani mizerné počasie ma neodrádza. Balím do malého batoha len foťák, banán, čaj a idem na kratší výlet k Ružínu. Okolie kopca Šľuchta sľubuje podľa máp pekné výhľady - nádeje si však veľké nerobím, keď dovidím ledva z okna na parkovisko, kde stojí auto. 22/03/17 Stanislav Ďurica Čierna hora
Túra Z Krížov na Čergov uprostred zimy Čergov je jednoducho Čergov a navždy ostane miestom, kde sa rád vraciam. Musím sa však priznať, že v zimnom šate je pre mňa ešte stále trocha neznámy. Mením to spolu s partiou v polovici februára a vyrážame na dvojdňový, nie dlhý okruh z dedinky Kríže. To sme ešte netušili, že trasa bude nakoniec vcelku náročná, kvôli snehovým podmienkam. 13/03/17 Stanislav Ďurica Čergov
Názor Nič je pre prírodu všetko Turista bol odjakživa milovník prírody. Prirodzených krás hlbokých a tichých dolín, zurčiacich divých potokov, šuchotania lístia, dych berúcich výhľadov z vrcholkov hôr. Koľkí z nás už v pondelok, sediac v práci za počítačom alebo za volantom, premýšľajú o tom, ako v sobotu ráno budú kráčať lesnou cestou za tichom a pokojom lesa? Nie vždy však človek odchádza z prírody s dobrým pocitom, niekedy si domov nosím aj obavy, či o pár rokov budú ešte existovať miesta, ktoré som si zamiloval. 08/03/17 Stanislav Ďurica Iné
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okolo Kostolian pod Tribečom Zdenči na Hikingu opísal trojdňovú vandrovku podhorím Tribeča. Keď som na mape sledoval jeho trasu, padla mi do oka trojica kopčekov severne od Kostolian pod Tribečom. Pahorky nie sú vysoké, mali by byť už bez snehu, tak som sa rozhodol, že ich obehám. Vlani som bol na neďalekom Člnku, na ktorom je nádherná kremencová skala. Dúfal som, že na týchto kopčekoch budú ďalšie. Aj boli. dnes Martin Knor Tribeč
Reportáž Na 60. km Leteckej stovky - Duchonka Letecká stovka – úvodné podujatie stovkárskej sezóny, prvá možnosť v tomto roku na získanie bodov do Slovenskej Ultratrailovej Ligy, spomienka na Vlada Švancára, pôvodného organizátora Leteckej stovky, ktorý tragicky zahynul v r. 2014 a zároveň prebehnutie sa prostredím Považského Inovca. Limit na splenenie trasy - 24 hodín - však naznačuje, že toto podujatie môže predstavovať výzvu aj pre pomalších – diaľkoplazov (turistov). včera Valéria Jurkovská Reportáže
Reportáž Letecká stovka – s vetrom o preteky Letecká stovka - parametre 105 km a 3700 m prevýšenie (s blúdením kľudne aj 109 km). Túto stovku som bral ako prvú v živote, ktorú si idem vyslovene užiť a nie pretekať do krvi. Termín mi dobre zapadol do tréningu, tak prečo nie? Po dlhej zime som sa na ňu tešil ako malý chlapec. včera Erik Hübner Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť 09/06/13 05:38 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 855 m n. m.
    • min: 360 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 890 m
    • klesanie: 890 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 23.04.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.95086 ° SŠ
      dĺžka: 21.41773 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.95086 ° SŠ
      dĺžka: 21.41773 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Zlatá Baňa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1235 ľudí
1.58 (1.11)