Túra

Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť

17.05.10
Pozerať každý deň z okna bytu na siluety Slanských vrchov, bolo v krásne slnečné dni, na konci apríla, utrpením. Povinnosti sme hodili za hlavu a skoro ráno sme už postávali pri turistickom smerovníku v obci Zlatá Baňa. Napájame sa na modrú značku, hustými lesmi mierime k pozostatkom sopečnej činnosti v Slanských vrchoch – Hermanovské skaly.

Trasa

Zlatá Baňa – Zlatobanská dolina – baňa Jozef I. a Jozef II. – sedlo Červená mláka – Hermanovský hrebeň – lúka pod Oblíkom – NPR Oblík – PR Hermanovské skaly – Údolie obrov – lesná asfaltka – lesná chata – lesná cesta – Hermanovský hrebeň – sedlo Červená mláka – baňa Jozef I. a Jozef II. – Zlatobanská dolina – Zlatá Baňa

Zlatá Baňa

Obec Zlatá Baňa je už notoricky známa východzia štartovacia dedinka pre prešovských turistov a hubárov, dokonca aj geológov, ktorí tu môžu v blízkosti obdivovať množstvo baní. Kedysi bývala Zlatá Baňa najvýznamnejším miestom ťažby drahých opálov. Dokonca, našiel sa tu aj doteraz najväčší opál – Harlekýn. Ťažba drahého opálu však skončila približne v roku 1922 a odvtedy, aj napriek rôznym pokusom, už nebola obnovená. Skúsiť šťastie tu môže za pár eur každý turista a nájdený opál si môže odniesť.

My sa k dubnickým baniam vôbec nechystáme, tie sme už videli mnohokrát. Tentokrát šliapeme po modrej severovýchodne od obce. Na cestách je dosť blata, potôčiky, ktoré treba prechádzať, sú tiež plné vody a tak nie je úplne jednoduché ich preskakovať, ani prechádzať po kameňoch. Cesta viacmenej mierne stúpa okolo Zlatobanského potoka. Už po pár minútach šľapania sa objavuje bezprostredne pri ceste stará štôlňa s názvom Jozef I. a Jozef II. Kedysi sa tu ťažila strieborná a antimónová ruda, teraz patrí pod Slovenské technické múzeum. Štôlňa je zavalená zámerne, alebo možno zosuvom pôdy, to presne neviem.

K Oblíku

Cesta stále stúpa až k sedlu Červená mláka. Tu sa k modrej značke pripája aj červená, avšak už po pár minútkach príjemnej chôdze sa opäť modrá odpája pri smerovníku Hermanovský hrebeň. Ocitáme sa v pekných hustých lesoch s kobercami veternice hájnej. Prichádzame na vrchol Hermanovského hrebeňa a odtiaľ začína modrá prudko klesať pomerne zničeným lesom. Vychutnávame si prvé pohľady na okolité pohoria. Slanské vrchy sú síce miestami zjazvené, ale dýchať neprestali, stále sú živé.

Prechádzame striedavo maličkými lúkami, na ktorých je tá najmäkšia tráva akú som kedy pod nohami cítil a zmiešaným lesom. Stále, na každom kroku, sa objavujú koberce krehkých veterníc. Ocitáme sa pod Oblíkm. Fascinujúca vulkanická kopa s tvarom, ktorý vystihuje jeho názov. Slanské vrchy ponúkajú na každom kroku, človeku znalému aspoň okrajovo geológiu, dôkazy dávnej sopečnej činnosti. Andezitové skaly sa v tejto oblasti vyskytujú dosť hojne. Napríklad Hermanovské skaly, Zámutovské skaly, Bodoň a ďalšie. Oblík je národná prírodná rezervácia s porastami starých bukov (150- až 250-ročné). Na vrchol Oblíka nevedú žiadne turistické cesty, avšak na vrchole sa nachádzajú výrazné skalné bloky. Okolo tohto masívneho pozostatku vulkanizmu vedie aj náučný chodník Oblík.

K Hermanovským skalám

Z lúky za Oblíkom stále sledujeme modrú značku. Vyhýbame sa mlákam a kútikom oka stále pozorujem ten krásny kopec. Južným úpätím kráčame kamenistou cestou, ktorá sa vnára do lesa a mení sa na príjemnú, trávou zarastenú zelenú cestičku. Jar o sebe už dáva vedieť – stromy sa zelenajú, kvety kvitnú a okolo hláv bzučia otravné muchy. Neďaleko od nás prebehli srny a trocha ma vyľakali. V bukovom lese sa po pravici začínajú objavovať skalné steny a hoci nás to láka vydriapať sa na ne, rešpektujeme turistické značenie a obchádzame ich. Sme trpezliví, nakoniec sa ocitáme pri tabuľke so slovenským štátnym znakom a hrdosť na vlasť je práve v týchto okamihoch u mňa najväčšia, pretože máme nádhernú prírodu. Ku skalám vedie vyšliapaný, hoci neznačený chodník, strmo po opadanom lístí to je troška námaha, ale stačilo pár minút a už sme obdivovali okolie. Konečne, Hermanovské skaly v plnej kráse.

Hermanovské skaly

Tieto skaly so stenami vysokými až 80 metrov a dlhými 150 metrov ponúkajú útočisko mnohým vzácnym druhom rastlín a živočíchov, taktiež sú zaujímavé z pohľadu geologického. Po skalách tu môžme vidieť behať vzácnu jaštericu múrovú (Lacerta muralis), nad hlavami zase občas preletí krkavec čierny (Corvus Corax). V niektorých zdrojoch sa uvádza, že tu hniezdi aj sokol rároh (Falco cherrug), ale podľa najnovších informácií tu už pravdepodobne nežije, čo je veľkou škodou. Miestna flóra sa tiež nedá zahanbiť a nejednému botanikovi by zahrialo srdce, až by si mohol obzrieť porasty tarice skalnej (Alyssum saxatile), skalnice horskej karpatskej (Sempervivum montanum) či kostravy dalmatskej (Festuca cinerea). Zaujímavé, sú taktiež porasty čučoriedky (brusnica čučoriedková), tá nie je rastlinou, ktorá by si vyžadovala zvláštnu ochranu, ale na miestnych skalách vytvára tak krásne tvary, že ju musím spomenúť. Nádherné sú aj zakrpatené brezy a duby, ktoré pripomínajú veľké bonsaje.

Pri týchto skalách sa človeku až zatočí hlava, nie pri pohľade dole, ale pri pohľadoch hore na vysokánske steny. Sadáme na chladnú zem, zjeme tresku a rožky, odpad poctivo zbalíme späť do batohov a s mapou v ruke dohadujeme cestu. Opäť voľba padla na neznačenú trasu (lesná asfaltka), tak, aby sme sa nemuseli vracať po svojich stopách. Vychutnávame si pohľady na Hermanovce a pod nami ležiace Údolie obrov, ktorým sa plánujeme vracať. Pár fotiek, pre spomienky na dlhé zimné večery a už sa na zadkoch spúšťame dole popadaným lístím.

Údolím obrov späť do Zlatej Bane

Stačí prejsť pár sto metrov a ocitáme sa v spomínanom Údolí obrov, ktorým vedie úzka spevnená cesta. Okolo rastú vysokánske buky a ráz krajiny dopĺňajú obrovské balvany len tak pohodené po okolí, akoby sa s nimi niekto hral a zabudol upratať.
Tichúčko a ľudoprázdno robia cestu ešte krajšou, jediné, čo skazilo dojem, bola mŕtva salamandra škvrnitá, ktorú niekto musel zašliapnuť alebo prejsť. Fakt je to škoda, taký krásny a neškodný tvor. Trocha vyčerpaní a unavení opäť mierne stúpame až k chate hlboko v lese, kde sa spevnená cesta mení opäť na lesnú. Ocitáme sa pod Hermanovským hrebeňom, opäť na modrej značke, ktorou sme pred pár hodinkami šli. Čaká nás posledné stúpanie dnešného dňa, potom už len z kopca. Na ceste nachádzame skupinku mne doteraz neznámych, húb – ohnivce šarlátové (Sarcoscypha coccinea), ktoré ma svojim tvarom a ohnivo červenou farbou upútali natoľko, že som pri nich strávil asi 5 minút, pokiaľ som si ich obzrel z každého uhla.

Klesanie do Zlatej Bane netrvalo dlho. Dole z kopca sme mali tempo, akoby nás hnala svorka vlkov. Potoky sme ľahkovážne preskakovali a oddych sme si dopriali až v dedine.

Záver

Mnohokrát mám v hlave tie dva kontrasty, ktoré núkajú Slanské vrchy. Jednak ich nepokojnú a besnú stránku zrodenia zo sopečnej činnosti a túto súčasnú, neskutočne, ba až neuveriteľne tichú zelenú prírodu. Kedysi peklo, teraz raj. Aj v prírode platí, že všetko zlé je na niečo dobré.

Trasa nám zabrala necelých 5 hodín. Dala by sa zvládnuť rýchlejšie, ale nie je sa kam ponáhľať. Miestny kľud je ako chrípka. Okamžite vás nakazí. Človek zabudne na to, čo ho čaká v rušnom meste, spomalí krok, myšlienky odídu.

Diskusia
Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť 09/06/13 05:38 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Zapikan Východná časť Slanských vrchov ponúka viacero zaujímavých miest na návštevu. Jedným z týchto miest je pekný kaňon s názvom Zapikan (Zapikaň). A hoci k nemu priamo nevedie oficiálna turistická značka, navštevuje ho množstvo ľudí. V jeho blízkosti sa nachádza pekný prístrešok, ktorý by som chcel v krátkosti priblížiť. 03/06/17 Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Prístrešok Lesná chata Galmus Krasová oblasť v okolí Poráčskej doliny je obľúbeným miestom pre turistiku ľudí z východného Slovenska. Nenachádzajú sa tu však žiadne útulne, a preto je dobré vedieť aspoň o veľmi peknom prístrešku pri chate Galmus, ktorý ponúka skôr miesto na oddych ako na prenocovanie. 13/05/17 Stanislav Ďurica Volovské vrchy
Túra Lúčky – Široká dolina – Ďumbier – Javorie – Lúčky Nízke Tatry sú úchvatné pohorie, na kráse mu však ubrali za posledné roky jazvy po ťažbe a odstraňovaní kalamitného dreva. Stále však lákajú a stále majú čo ponúknuť. Môj dlhoročný cieľ, prejsť si na jeden záťah celý hrebeň, mi nikdy nevyšiel, a tak len postupne navštevujem aspoň základné body na hrebeni. Podobne tomu bolo aj v polovici mája, keď sme sa vybrali na Ďumbier. 12/05/17 Stanislav Ďurica Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Poludnica - okruh z Liptovského Jána Už dlho som sa chystala na balkón s výhľadom na Liptov, teda na Prednú Poludnicu a samozrejme aj na hlavný vrchol Poludnice. Ideálna konštelácia nastala v polovici júna. Jasné, ale nie horúce počasie, o deti postarané, a tak som s čistým svedomím vyrazila na okruh v severnej časti Nízkych Tatier. dnes Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Poľské drevené cerkvy v Leluchówe a Dubnom v zime Pri prvej návšteve Ľubovnianskej vrchoviny pred dvomi rokmi som bol tak očarený jej krásou, že som si zaumienil zájsť sem každoročne v zasneženom januári. No ale hneď na ďalší rok mi to nevyšlo, a tak druhá zimná návšteva sa podarila až začiatkom tohto roka. včera Henrich Tomáš Ľubovnianska vrchovina, Poľsko
Túra Náučný chodník Cesta Veľkej vojny z Dúbravky Túlam sa masívom Devínskej Kobyly, hľadajúc hraničné kamene z doby tzv. Slovenského štátu. Naposledy som sa vybral, len tak po práci, zvážnicou od Sandbergu po starú Dúbravku, aby som si zresetoval hlavu. Keď som sa po zelenej vracal od Villa rustica, narazil som pred prvým domom na Brižitskej ulici na tabuľu NCH Cesta Veľkej vojny. Už som nemal čas sa po nej prejsť, a tak som sem vzal manželku na vychádzku 1. mája 2017. 24/06/17 Miroslav Svítek Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť 09/06/13 05:38 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 855 m n. m.
    • min: 360 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 890 m
    • klesanie: 890 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 23.04.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.95086 ° SŠ
      dĺžka: 21.41773 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.95086 ° SŠ
      dĺžka: 21.41773 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Zlatá Baňa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1085 ľudí
0.62 (0.16)