Túra

Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť

17.05.10
Pozerať každý deň z okna bytu na siluety Slanských vrchov, bolo v krásne slnečné dni, na konci apríla, utrpením. Povinnosti sme hodili za hlavu a skoro ráno sme už postávali pri turistickom smerovníku v obci Zlatá Baňa. Napájame sa na modrú značku, hustými lesmi mierime k pozostatkom sopečnej činnosti v Slanských vrchoch – Hermanovské skaly.

Trasa

Zlatá Baňa – Zlatobanská dolina – baňa Jozef I. a Jozef II. – sedlo Červená mláka – Hermanovský hrebeň – lúka pod Oblíkom – NPR Oblík – PR Hermanovské skaly – Údolie obrov – lesná asfaltka – lesná chata – lesná cesta – Hermanovský hrebeň – sedlo Červená mláka – baňa Jozef I. a Jozef II. – Zlatobanská dolina – Zlatá Baňa

Zlatá Baňa

Obec Zlatá Baňa je už notoricky známa východzia štartovacia dedinka pre prešovských turistov a hubárov, dokonca aj geológov, ktorí tu môžu v blízkosti obdivovať množstvo baní. Kedysi bývala Zlatá Baňa najvýznamnejším miestom ťažby drahých opálov. Dokonca, našiel sa tu aj doteraz najväčší opál – Harlekýn. Ťažba drahého opálu však skončila približne v roku 1922 a odvtedy, aj napriek rôznym pokusom, už nebola obnovená. Skúsiť šťastie tu môže za pár eur každý turista a nájdený opál si môže odniesť.

My sa k dubnickým baniam vôbec nechystáme, tie sme už videli mnohokrát. Tentokrát šliapeme po modrej severovýchodne od obce. Na cestách je dosť blata, potôčiky, ktoré treba prechádzať, sú tiež plné vody a tak nie je úplne jednoduché ich preskakovať, ani prechádzať po kameňoch. Cesta viacmenej mierne stúpa okolo Zlatobanského potoka. Už po pár minútach šľapania sa objavuje bezprostredne pri ceste stará štôlňa s názvom Jozef I. a Jozef II. Kedysi sa tu ťažila strieborná a antimónová ruda, teraz patrí pod Slovenské technické múzeum. Štôlňa je zavalená zámerne, alebo možno zosuvom pôdy, to presne neviem.

K Oblíku

Cesta stále stúpa až k sedlu Červená mláka. Tu sa k modrej značke pripája aj červená, avšak už po pár minútkach príjemnej chôdze sa opäť modrá odpája pri smerovníku Hermanovský hrebeň. Ocitáme sa v pekných hustých lesoch s kobercami veternice hájnej. Prichádzame na vrchol Hermanovského hrebeňa a odtiaľ začína modrá prudko klesať pomerne zničeným lesom. Vychutnávame si prvé pohľady na okolité pohoria. Slanské vrchy sú síce miestami zjazvené, ale dýchať neprestali, stále sú živé.

Prechádzame striedavo maličkými lúkami, na ktorých je tá najmäkšia tráva akú som kedy pod nohami cítil a zmiešaným lesom. Stále, na každom kroku, sa objavujú koberce krehkých veterníc. Ocitáme sa pod Oblíkm. Fascinujúca vulkanická kopa s tvarom, ktorý vystihuje jeho názov. Slanské vrchy ponúkajú na každom kroku, človeku znalému aspoň okrajovo geológiu, dôkazy dávnej sopečnej činnosti. Andezitové skaly sa v tejto oblasti vyskytujú dosť hojne. Napríklad Hermanovské skaly, Zámutovské skaly, Bodoň a ďalšie. Oblík je národná prírodná rezervácia s porastami starých bukov (150- až 250-ročné). Na vrchol Oblíka nevedú žiadne turistické cesty, avšak na vrchole sa nachádzajú výrazné skalné bloky. Okolo tohto masívneho pozostatku vulkanizmu vedie aj náučný chodník Oblík.

K Hermanovským skalám

Z lúky za Oblíkom stále sledujeme modrú značku. Vyhýbame sa mlákam a kútikom oka stále pozorujem ten krásny kopec. Južným úpätím kráčame kamenistou cestou, ktorá sa vnára do lesa a mení sa na príjemnú, trávou zarastenú zelenú cestičku. Jar o sebe už dáva vedieť – stromy sa zelenajú, kvety kvitnú a okolo hláv bzučia otravné muchy. Neďaleko od nás prebehli srny a trocha ma vyľakali. V bukovom lese sa po pravici začínajú objavovať skalné steny a hoci nás to láka vydriapať sa na ne, rešpektujeme turistické značenie a obchádzame ich. Sme trpezliví, nakoniec sa ocitáme pri tabuľke so slovenským štátnym znakom a hrdosť na vlasť je práve v týchto okamihoch u mňa najväčšia, pretože máme nádhernú prírodu. Ku skalám vedie vyšliapaný, hoci neznačený chodník, strmo po opadanom lístí to je troška námaha, ale stačilo pár minút a už sme obdivovali okolie. Konečne, Hermanovské skaly v plnej kráse.

Hermanovské skaly

Tieto skaly so stenami vysokými až 80 metrov a dlhými 150 metrov ponúkajú útočisko mnohým vzácnym druhom rastlín a živočíchov, taktiež sú zaujímavé z pohľadu geologického. Po skalách tu môžme vidieť behať vzácnu jaštericu múrovú (Lacerta muralis), nad hlavami zase občas preletí krkavec čierny (Corvus Corax). V niektorých zdrojoch sa uvádza, že tu hniezdi aj sokol rároh (Falco cherrug), ale podľa najnovších informácií tu už pravdepodobne nežije, čo je veľkou škodou. Miestna flóra sa tiež nedá zahanbiť a nejednému botanikovi by zahrialo srdce, až by si mohol obzrieť porasty tarice skalnej (Alyssum saxatile), skalnice horskej karpatskej (Sempervivum montanum) či kostravy dalmatskej (Festuca cinerea). Zaujímavé, sú taktiež porasty čučoriedky (brusnica čučoriedková), tá nie je rastlinou, ktorá by si vyžadovala zvláštnu ochranu, ale na miestnych skalách vytvára tak krásne tvary, že ju musím spomenúť. Nádherné sú aj zakrpatené brezy a duby, ktoré pripomínajú veľké bonsaje.

Pri týchto skalách sa človeku až zatočí hlava, nie pri pohľade dole, ale pri pohľadoch hore na vysokánske steny. Sadáme na chladnú zem, zjeme tresku a rožky, odpad poctivo zbalíme späť do batohov a s mapou v ruke dohadujeme cestu. Opäť voľba padla na neznačenú trasu (lesná asfaltka), tak, aby sme sa nemuseli vracať po svojich stopách. Vychutnávame si pohľady na Hermanovce a pod nami ležiace Údolie obrov, ktorým sa plánujeme vracať. Pár fotiek, pre spomienky na dlhé zimné večery a už sa na zadkoch spúšťame dole popadaným lístím.

Údolím obrov späť do Zlatej Bane

Stačí prejsť pár sto metrov a ocitáme sa v spomínanom Údolí obrov, ktorým vedie úzka spevnená cesta. Okolo rastú vysokánske buky a ráz krajiny dopĺňajú obrovské balvany len tak pohodené po okolí, akoby sa s nimi niekto hral a zabudol upratať.
Tichúčko a ľudoprázdno robia cestu ešte krajšou, jediné, čo skazilo dojem, bola mŕtva salamandra škvrnitá, ktorú niekto musel zašliapnuť alebo prejsť. Fakt je to škoda, taký krásny a neškodný tvor. Trocha vyčerpaní a unavení opäť mierne stúpame až k chate hlboko v lese, kde sa spevnená cesta mení opäť na lesnú. Ocitáme sa pod Hermanovským hrebeňom, opäť na modrej značke, ktorou sme pred pár hodinkami šli. Čaká nás posledné stúpanie dnešného dňa, potom už len z kopca. Na ceste nachádzame skupinku mne doteraz neznámych, húb – ohnivce šarlátové (Sarcoscypha coccinea), ktoré ma svojim tvarom a ohnivo červenou farbou upútali natoľko, že som pri nich strávil asi 5 minút, pokiaľ som si ich obzrel z každého uhla.

Klesanie do Zlatej Bane netrvalo dlho. Dole z kopca sme mali tempo, akoby nás hnala svorka vlkov. Potoky sme ľahkovážne preskakovali a oddych sme si dopriali až v dedine.

Záver

Mnohokrát mám v hlave tie dva kontrasty, ktoré núkajú Slanské vrchy. Jednak ich nepokojnú a besnú stránku zrodenia zo sopečnej činnosti a túto súčasnú, neskutočne, ba až neuveriteľne tichú zelenú prírodu. Kedysi peklo, teraz raj. Aj v prírode platí, že všetko zlé je na niečo dobré.

Trasa nám zabrala necelých 5 hodín. Dala by sa zvládnuť rýchlejšie, ale nie je sa kam ponáhľať. Miestny kľud je ako chrípka. Okamžite vás nakazí. Človek zabudne na to, čo ho čaká v rušnom meste, spomalí krok, myšlienky odídu.

Fórum 6 príspevkov
Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť 09/06/13 05:38 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Zlatá Baňa – Hermanovské skaly a späť 09/06/13 05:38 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 855 m n. m.
    • min: 360 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 890 m
    • klesanie: 890 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 23.04.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 48.95086 ° SŠ
      dĺžka: 21.41773 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.95086 ° SŠ
      dĺžka: 21.41773 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Zlatá Baňa
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.36)