Prečo Zbojnícky dvor?

Sedlo Zbojská má bohatú zbojnícku históriu. Husté lesy medzi kráľovským mestom Breznom a Tisovcom obývali zbojníci, ktorí zbíjali na dôležitej obchodnej ceste medzi Gemerom a Horehroním. Zbojníci sa schovávali v jaskyni v Čertovej doline a často zvykli navštevovať salaše na neďalekých pasienkoch. Mesto Brezno si dalo so zbojníkmi rady až po tom, ako zajali a popravili zbojníckeho kapitána Jakuba Surovca. Sedlu vo Veporských vrchoch, kde sa zbojníci zdržiavali, ostal názov Zbojská. Z týchto čias je len jeden pamätník a to stará lipa pri salaši v sedle Zbojská, pod ktorou údajne zbojnícky kapitán sedával. Pod touto starou lipou vyrástol Zbojnícky dvor.

Prístup a otváracie hodiny

Sedlom Zbojská prechádza cesta I/72 medzi Breznom a Tisovcom a vyše 100 rokov stará železničná trať č. 174 Brezno - Jesenské. Prístup je možný autom, autobusom, vlakom, bicyklom a pešo. Odbočka na Zbojnícky dvor z cesty I/72 je pri tabuliach označujúcich hranicu okresov Brezno a Rimavská Sobota.

Autobusová zastávka je priamo v sedle pri kríži, cca 5 minút chôdze od Zbojníckeho dvora. Ak si budete vyhľadávať autobusové spoje cez cestovný poriadok www.cp.sk je potrebné správne zadať názov autobusovej zastávky „Pohronská Polhora, Zbojská žel. zast.”. Názov „Zbojská“ označuje len železničnú zastávku.

Železničná stanica Zbojská sa nachádza v lese cca 1 km západne od odbočky na Zbojnícky dvor a vedie k nej červená turistická trasa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cyklisti môžu okrem cesty I/72 využiť cyklotrasy vedúce sedlom Zbojská medzi Veporskými vrchmi a Muránskou planinou. Cyklotrasy žiaľ ešte nie sú vyznačené v teréne, no sú zakreslené v niektorých turistických mapách.

Peší turisti putujúci po Rudnej magistrále od západu na východ nájdu Zbojnícky dvor ľahko. Je totiž dobre viditeľný pri klesaní lúkou do sedla Zbojská. Turisti prichádzajúci z NP Muránska planina sa môžu vyhnúť obchádzke cez železničnú stanicu a vydať sa štrkovou cestou, ktorá odbáča na lúku z červenej TZT na kraji lesa pri Chate Zbojská a vedie popri bývalej vojenskej strelnici k ceste I/72.

Zbojnícky dvor je otvorený celoročne od 10.00 ho do 21.00 h. Výnimkou sú len občasné sanitačné dni. Vedúci prevádzky a časť zamestnancov tu bývajú aj v noci.

Ubytovanie

Ubytovať sa dá v dvoch izbách situovaných v podkroví zrekonštruovanej starej pajty (krytej maštale pre ovce) a v malej drevenici v jej tesnej blízkosti. Celková kapacita podkrovných izieb je 11 lôžok. Podkrovné izby sú vybavené vlastnými kúpeľňami a majú rôznu kapacitu lôžok. V malej izbe je k dispozícii manželská posteľ a rozťahovací gauč. Veľká izba je tvorená dvoma priestormi nad sebou, ktoré sú navzájom prepojené drevenými schodmi. V spodnej časti sú tri rozťahovacie gauče a v hornej časti sú štyri lôžka. Ubytovaní hostia môžu využívať spoločnú kuchynku s krbom, sporákom na pevné palivo, plynovým sporákom a kompletným kuchynským vybavením.

Drevenica má kapacitu 5 lôžok a je vybavená malou kúpeľňou, kuchynským kútikom a krbom. V spodnej miestnosti je stôl so sedením a posteľ, v podkroví sú 4 lôžka a kúpeľňa.

Pre ubytovaných je k dispozícii aj otvorené ohnisko v blízkosti drevenice.
K ubytovaniu je možné si objednať raňajky v blízkej reštaurácii.

Turisti môžu využiť aj možnosť krátkeho táborenia na Zbojníckom dvore (napríklad keď sú plne obsadené ubytovacie kapacity), pričom je možné za nízky poplatok využiť spoločnú kuchynku s kúpeľňou.

Stravovanie

V štýlovej drevenici pod starou lipou, venovanou miestnemu zbojníkovi Jakubovi Surovcovi, nájdete typickú slovenskú reštauráciu. Reštaurácia má kapacitu cca 50 ľudí a v letných mesiacoch je možné si posedieť aj pod korunou starej lipy alebo len tak na dvore. V ponuke jedál nechýbajú halušky na viacero spôsobov, jedlá z baraniny a ovčích syrov, guľáše a rôzne polievky, no nájdete tu aj rezance s makom, ovocné poháre, alebo len obyčajný chlieb so “šmaľcom” a cibuľou.

Informačné centrum Zbojská

V tesnej blízkosti reštaurácie, v maličkej drevenici, je zriadené turistické informačné centrum. Vybudované bolo v jeseni 2008 a otvorené je denne počas celého roka. Nájdete tu množstvo informácií o možnostiach turistiky každého druhu v Národnom parku Muránska planina a Veporských vrchoch, o návštevnom poriadku národného parku, o ubytovaní a o rôznych kultúrnych podujatiach v regióne. V ponuke nechýbajú ani produkty a služby vidieckeho cestovného ruchu v Mikroregióne Muránska planina a Čierny Hron (Zubačka, Čiernohronská železnica, Huculská magistrála, Zbojnícka strela a pod.). Ako vo väčšine turistických informačných kancelárií, aj v tejto na Zbojníckom dvore nájdete predaj rôznych suvenírov vyrábaných miestnymi ľudovými remeselníkmi.

Turisti a cykloturisti si môžu pri informačnom centre bezpečne odložiť svoju batožinu či bicykle a v neďalekej studničke na dvore je možné doplniť si zásoby pitnej vody.

Salaš a syráreň

Ako som už spomínal, súčasťou Zbojníckeho dvora je aj typický salaš s chovom oviec a syráreň, spracovávajúca vyprodukované mlieko na tradičné syrové výrobky (oštiepky, parenice, nite, žinčica, bryndza...). Syry a bryndza zo syrárne putujú do reštaurácie a do malej predajne priamo na dvore.

Chov oviec a výroba syra je prístupná verejnosti. Návštevníci sa tak môžu zblízka zoznámiť so životom na salaši a tradičnou výrobou syra.

Turistické zaujímavosti

Asi najväčším lákadlom pre turistickú verejnosť sú hlboké lesy, skalné bralá a tajomné zákutia NP Muránska planina a tiež blízky najvyšší vrchol Veporských vrchov - Fabova hoľa (1439 m n. m.).

Za povšimnutie určite stojí technická pamiatka Ozubnicová železnica Tisovec - Pohronská Polhora. Vyše 100 rokov stará železnica prekonáva v úseku Tisovec – Zbojská cca 300 m prevýšenia na vzdialenosti 11 km a vyše 100 výškových metrov na cca 3,5 km dlhom úseku smerom z Pohronskej Polhory.

Ozdobou hrebeňových partií Veporských vrchov a západnej časti NP Muránska planina sú roztrúsené vrchárske laznícke usadlosti. Na jednu z nich - Krátke premáva od jari až do jesene vyhliadkové vozidlo „Zbojnícka strela“. Strela jazdí po lesných cestách medzi Zbojníckym dvorom a Gazdovským dvorom. Gazdovský dvor na Krátkom v sedle Chlipavica je vrchárske mini-gazdovstvo a akási horská útulňa s možnosťou jednoduchého občerstvenia a nocovania, ktorý vám priblížime v ďalšom článku.

Asi najznámejší a najnavštevovanejší vrch Veporských vrchov je Klenovský Vepor (1338 m n. m.), ktorého vrchol je často nesprávne považovaný za najvyšší bod pohoria. No najvyšším bodom Veporských vrchov je Fabova hoľa (1439 m n. m.), ktorá je zároveň najvyšším bodom Národného parku Muránska planina.

Webová stránka zariadenia

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek