Chata

Schronisko na Polanie Chochołowskiej

29. 10. 2010 → posledná aktualizácia: 07. 07. 2014
Schronisko na Polanie Chochołowskiej resp. po slovensky Chata na Chocholovskej poľane je najzápadnejšou a najväčšou turistickou chatou v poľskej časti Tatier. Ako už názov napovedá, objekt sa nachádza v Chocholovskej doline (Chochołowska Dolina je najdlhšia v poľských Tatrách) v jej hornej polovici a na západnom okraji Chocholovskej poľany (Chochołowska Polana).

História

Prvý turistický útulok v Chocholovskej doline vznikol v ústí Starorobociańskej doliny z pôvodne lesníckeho zrubu v roku 1911 ako lyžiarska útulňa bez hospodára. Ďalším objektom bola súkromná turistická chata na poľane Huciska v období 1936 – 1945. Na mieste súčasnej chaty, v decembri 1931 otvoril Varšavský klub lyžiarov veľkú chatu v zakopanskom stavebnom duchu podľa projektu Ing. Wacława Wekera. Dostavba západného krídla prebehla v roku 1937, ale po obsadení chaty nemeckými pohraničiarmi (počas okupácie Poľska), 4. januára pri ústupe z doliny, ju Nemci vypálili a ostali len kamenné základy. Na nich podľa projektu Anny Górskej v rokoch 1951 – 1953 bola vybudovaná dnešná chata. Najvzácnejším a častým (v období 1954 – 1983) hosťom doliny i chaty bol niekdajší pápež Ján Pavol II., ktorý má pri hlavnom vchode osadenú pamätnú tabuľu. Od 16. októbra 2010 nesie objekt oficiálne pomenovanie „Schronisko Górskie im. Jana Pawła II na Polanie Chochołowskiej“ pri príležitosti 32. výročia zvolenia kardinála Karola Wojtylu za pápeža.

Prístup

- hlavná prístupová trasa vedie údolnou cestou (cyklotrasa) Chocholovskej doliny (zelená značka) zo záchytného plateného parkoviska (zastávka autobusu) na Sivej poľane (Siwa Polana) v ústí doliny cez poľanu Huciska a Chocholovskú poľanu za cca 1.40 h (v lete po doline premávajú konské povozy resp. v zime sane),
- z turistickej chaty Ornak (Schronisko na Hali Ornak) cez sedlo Ivaniacka Przelecz (žltá značka) za cca 2,5 h,
- z Končistej (Kończysty Wierch) na hlavnom hrebeni Západných Tatier cez Trzydniowiański Wierch (červená značka) za cca 2 h,
- z Volovca (Wołowiec) cez sedlo Rákoňa (zelená značka) a Vyšnú Chocholovskú dolinu (Wyznia Chochołowska Dolina) za cca 2 h,
- z Lúčnej (Grześ) po žltej značke cez Bobrovecký žľab (Bobrowiecki Zleb) za cca 1 h,
- z Oravíc (bus) cez Bobroveckú dolinu (modrá značka) a Bobrovecké sedlo (Bobrowiecka Przelecz) za cca 3 h,
- zo Zverovky (bus) cez Látanú dolinu (žltá značka) a Lúčnu (Grześ) za cca 3 h,
- z Ťatliakovej chaty (bufet) cez sedlo Zábrať, Rákoň (Rakoń) a Vyšnú Chocholovskú dolinu (Wyznia Chochołowska Dolina) za cca 3 h.

Režim

Chata má celoročnú prevádzku a otvorená je nepretržite. Majiteľom je Polskie Towarzystvo Turystyczno-krajoznawcze (Poľský turistický spolok). Príchod hostí na chatu je možný len pešo alebo konským povozom (v zime sane) „bryczką góralską“ za úhradu resp. po poľanu Huciska premáva tzv. turistický vláčik (kolejką traktorową „Rakoń“) z parkoviska pred Chocholovskou dolinou na Sivej poľane (Siwa Polana). Okolie chaty je tiež dejiskom pravidelných podujatí. Začiakom apríla sa tu konajú skialpinistické preteky Józefa Oppenheima, okolo 24. júna odpustová svätá omša v kaplnke sv. Jána Krstiteľa na Chocholovskej poľane (kaplica św. Jana Crzciciela) a 24. decembra sa v kaplnke koná polnočná svätá omša. Vstup do doliny, tak ako v celom Tatrzańskom Parku Narodowom (TPN), je spoplatnený, len s tým rozdielom, že len územie Chocholovskej a Lejowej doliny nespravuje TPN, ale Lesné spoločenstvo 8 obcí z Vitova (Wspólnota Leśna Uprawnionych 8 Wsi w Witowie).

Stravovanie

Na prvom poschodí chaty sa nachádza priestranná samoobslužná reštaurácia, ktorá je otvorená denne od 8.00 do 20.00 hodiny. Špecialitami kuchyne je „deser chochołowski“ (koláč s čučoriedkami a sladkou smotanou), „pstrąg z patelni“ (smažený pstruh) a „kotlet chochołowski“ (rezeň v cestíčku so zemiakovou kašou a zeleninovou oblohou). Samozrejmosťou je veľký výber nápojov vrátane čapovaného piva. Pre ubytovaných hostí, či šporovlivých návštevníkov je na prízemí vedľa hlavného vchodu tzv. horolezecká kuchynka, zariadená len rýchlovarnými kanvicami. Možno si tiež objednať raňajky, večere, či polpenziu. V hale pred reštauráciou je televízny kútik vrátane nonstop vysielania aktuálnych informácií o počasí, výstrah horskej služby a lavínových správ na veľkoplošnej obrazovke.

Ubytovanie

Celková ubytovacia kapacita objektu je 121 lôžok. K dispozícií je 22 izieb 2-lôžkových, 1 izba 3-lôžková, 2 izby 4-miestne, 1 izba 4-miestna s kúpeľnou, 3 izby 6-lôžkové, 2 izby 8-miestne a 2 izby 14-miestne. Na objednanie je k dispozícii spoločenská miestnosť, vhodná na školenia. Zrekonštruované umyvárne, toalety a sprchy (teplá voda ide nonstop) sú na chodbách rozdelené samostatne pre ženy a pre mužov. Ubytovanie je vhodné si objednať vopred, lebo sa platí záloha 3 týždne pred príchodom (rezervácia platí do 17.00 hodiny dňa nástupu). Ceny za nocľah sú rozdelené do dvoch kategórií podľa sezóny a podľa typu izby. Nižšie ceny sú v mimosezóne a vyššie počas Vianoc, Silvestra, Veľkej noci, cirkevného sviatku Božieho tela a letných prázdnin. Najdrahšia je 2-lôžková izba s umývadlom a 4-miestna izba s kúpeľnou. Najlacnejšie je ubytovanie v spoločnej 14-miestnej turistickej nocľahárni s jednoduchým zariadením. V prípade zaplnenia ubytovacej kapacity vás nechajú prenocovať núdzovo na podlahe za nízky poplatok. Zľavy sa poskytujú veľkým organizovaným skupinám v mimosezóne, pre členov Poľského turistického zväzu a pre školské zájazdy. Recepcia je otvorená od 8.00 do 20.00 hodiny s predajom máp, pohľadníc a suvenírov. V celom objekte je prísny zákaz fajčenia. Od 22.00 do 6.00 platí nočný kľud.

Okolie

Chocholovská dolina bola od 16. storočia najväčším územím rozkvetu pastierstva v poľskej časti Tatier. V roku 1930 sa na Chocholovskej poľane páslo 4000 oviec, stálo tu 6 salašov a 44 senníkov, z ktorých sa časť podarilo zachovať v pôvodnom stave a dnes sú chránenými objektami (zabytki). V roku 1950 tu bol chov 600 oviec a 140 kusov hovädzieho dobytka. Od roku 1978 bola pastva zakázaná nariadením Tatrzańskiego Parku Narodowego, no dnes opäť funguje ako ukážka tradičnej obživy jeden salaš v rámci tzv. oštiepkového chodníka (szlak oscypkowy).

Na severnom okraji Chocholovskej poľany stojí kaplnka sv. Jána Krstiteľa (kaplica światego Jana Chrzciciela), ku ktorej vedie čierna turistická značka (czarny szlak). Drevená smerovka upozorňuje, že sväté omše sa tam konajú pravidelne od júna (czerwiec) do októbra (październik) vždy v nedeľu o 13. hodine. Drevená kaplnka nie je pôvodná, ale vznikla ako filmárska rekvizita pre natáčanie Jánošíka.

Chatu od roku 1955 zásobuje elektrickou energiou prvá vodná elektráreň v Tatrách, ktorú postavili na južnom okraji Chocholovskej poľany na Chocholovskom potoku. V spodnej časti doliny (južne od poľany Huciska) sa pár metrov od údolnej cesty nachádza mohutné pramenisko – Chochołowskie Wywierzysko (Chocholovská vyvieračka) s výdatnosťou 300 litrov a za sekundu, ktoré odvádza vodu z krasového masívu Kominiarskego Wierchu a hornej časti Chocholovskej doliny.

Chocholovská poľana je zároveň dôležitým rázcestím značených trás. Stretávajú sa tu štyri farby chodníkov, ktoré vedú na Trzydniowiański Wierch (červená), do sedla medzi Volovcom a Rákoňom (zelená), do ústia doliny na Sivú poľanu (zelená), na Lúčnu/Grześ (žltá), k pamätnému kameňu býv. pápeža Jána Pavla II. v lokalite Jarzabcze Szałasiska (žltá – Szlak Papieski) a ku kaplnke sv. Jána Krstiteľa/kaplica światego Jana Chrzciciela (čierna).

Okrem celoročne možnej pešej turistiky sú v okolí ideálne podmienky pre vykonávanie snežnicovej turistiky a skialpinizmu po značených trasách v Doline Starorobociańska, Doline Jarząbcza (okrem záveru doliny), Doline Iwanicka, na hrebeni z Lúčnej na Rákoň, z Rákoňa do Doliny Wyżnia Chochołowska (zimné tyčovanie). Pozor na zimnú uzáveru chodníkov na slovenskej strane, ktorá trvá od 1. novembra do 15. júna!

Webová stránka chaty

Autori fotografií: Honorata Szindlerová a Tomáš Trstenský

Fórum 5 príspevkov
Schronisko na Polanie Chochołowskiej 15/02/11 20:52 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina Voľné pokračovanie seriálu o zaniknutých dedinách nemôže obísť severovýchod Slovenska. Z dôvodu výstavby vodárenskej nádrže Starina bolo vysťahovaných a zbúraných sedem obcí na hornom toku rieky Cirocha. Všetkých sedem dedín obývali etnickí Rusíni, ktorí museli opustiť svoje domovy. 29/04/20 Tomáš Trstenský Bukovské vrchy
Extra Juraj Jánošík ako ťahák na turistov Od popravy zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka uplynulo viac ako 300 rokov. Napriek tomu, že len 1,5 roka zbíjal v hornouhorských stoliciach, dodnes ostalo prekvapivo veľa miest, ktoré sa spájajú s jeho pôsobením. Okrem rodiska je to tiež miesto úkrytu v Malohonte a miesta jeho posledných dní na Liptove. Nebudem popisovať život najznámejšieho karpatského zbojníka, o tom sa už popísalo dosť, ale vydáme sa na cestu Slovenskom, kde nájdeme pamiatky jánošíkovskej tradície. 18/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Komentár Prečo má Predné Solisko tri nadmorské výšky? Pri editovaní článku o Prednom Solisku ma zaujalo, že na dvoch mapách boli dve rozdielne nadmorské výšky. Keď som otvoril tretiu mapu, tak ma zarazilo, že tam bola úplne iná - tretia hodnota. Ako je možné, že sú na súčasných i starších mapách uvádzané tri rozdielne nadmorské výšky pre identický vrchol? 10/04/20 Tomáš Trstenský Zaujímavosti
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hrebeňovka Javorníkov zo Žiliny Pôvodne som plánoval ísť na hrebeňovku Slanských vrchov, po ktorej dlhšie pokukujem, ale kvôli africkému moru ošípaných som nakoniec radšej pozmenil plány. Nechcel som ohroziť naše domáce prasce. Nemusel som ani dlho rozmýšľať a hneď som vedel, že náhradným plánom budú Javorníky. Pohorie cez týždeň celkom opustené so zaujímavými horskými lúkami a malými lazníckymi sídlami. dnes Pavel Forgáč Javorníky
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. včera Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. 29/05/20 Jitka Švarcová Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Schronisko na Polanie Chochołowskiej 15/02/11 20:52 5 príspevkov
Fakty
  • Poloha
    • Tatry, Západné Tatry (Tatry Zachodnie): Dolina Chochołowska (Chocholovská dolina) - Polana Chochołowska (Chocholovská poľana)
  • Nadmorská výška
    • 1148 m n. m.
  • GPS súradnice
    • šírka: 49.23623 ° SŠ
      dĺžka: 19.78779 ° VD
      » Mapa
  • Nocľah
    • 121 lôžok
  • Prevádzka
    • celoročná s obslužným personálom
  • Voda
    • vodovod v chate
  • Cena
    • hlavná sezóna (sviatky a prázdniny): 55,- PLN až 25,- PLN
      mimosezóna: 45,- PLN až 25,- PLN podľa typu izby
      núdzovo na podlahe 20,- PLN
      raňajky do 20,- PLN, obed do 40,- PLN, večera do 20,- PLN
  • Kontakt
  • Dalšie info
    • samoobslužná reštaurácia, lyžiareň, horolezecká kuchynka, sprchy s teplou vodou, splachovacie záchody, spoločenská miestnosť, zlé pokrytie mobilného signálu
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.08 (0.41)