Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Šimonka na popoludnie

Vystúpiť na najvyšší vrch pohoria sa dá rôzne. Môžeme ho spojiť s viacdňovou hrebeňovkou, zorganizovať celodenný výstup alebo sa zahrať na lenivca a uspokojiť sa s prechádzkou na nedeľné popoludnie. Práve poslednú variantu výstupu na najvyšší vrch Slanských vrchov – Šimonku, sme absolvovali na začiatku jari.

Vzdialenosť
10,2 km
Prevýšenie
+400 m stúpanie, -400 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 03.04.2010
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Voda
potoky
Nocľah
bez
Doprava
Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa (bus)
SHOCart mapy
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: simonka.gpx

Tras

Vysielač Dubník – Grimov laz – Šimonka – Grimov laz – pamätník Libanka – vysielač Dubník

Nástup

Večerné plánovanie nad mapou prezrádza veľmi slušnú úsporu výškových metrov, ak využijeme prístupovú cestu k vysielaču Dubník. Mapa toho veľa neukáže, ale priateľ na telefóne prezradí, že cesta už má svoje lepšie časy za sebou. Nenecháme sa však odradiť a overujeme to na vlastných tlmičoch. Trasu z Prešova do sedla nad Zlatou Baňou poznáme, ďalej nás už čaká len poriadna porcia kľučkovania ku križovatke „lesných“ ciest, kde sa vydávame vľavo uzučkou, ale už kvalitnou asfaltkou. Navigácia nás spoľahlivo dovedie až takmer k bráne areálu vysielača. Riadim sa odporúčaním a zbytočne neprovokujeme strážnu službu ani havkáčov a tak poriadne zablatené auto nechávame na vybetónovanej ploche nejakých 500 metrov poniže vstupnej brány.

Na Šimonku

Sme vo výške približne 850 metrov a tak nám už zostáva vystúpať len nejakých 240. Po asfaltke sa ešte kúsok priblížime k bráne a odbočíme doprava na lesnú cestu, ktorá obíde areál sprava. Zo zadnej strany sa dostávame až k plotu, spoza ktorého je vysielač aj s priľahlou telekomunikačnou vežou naozaj impozantný. Nie nadarmo, keďže je s výškou 318 metrov najvyššou stavbou na Slovensku. Svetoznáma Eiffelovka má len o 6 metrov viac. Zhora je určite pekný výhľad, ale to hojdanie vo vetre by mi asi neprospelo. Po vyblednutých značkách náučného chodníka sa držíme pravej strany hrebienka, až prichádzame na červenú značku, po ktorej pokračujeme až na Grimov laz. Cesta k nemu pozvoľne stúpa, miestami sa objavujú pod nohami skaly, aby nám pripomenuli, že sa nachádzame v sopečnom pohorí. Míňame zadychčaného cyklistu a chodníkom, ktorý mierne nelogicky kopíruje lesnú cestu nejakých 100 metrov vľavo, prichádzame na peknú lúku – Grimov laz. Otvárajú sa tu prvé výhľady na východ a náš dnešný cieľ – Šimonku. Zdá sa byť blízko a zdanie ani veľmi neklame.

Prechádzame okolo dvoch rázcestníkov, odnavigujeme mierne zblúdeného turistu a už sa škriabeme po kamennej sutine do jediného seriózneho stúpania dnešného dňa. Fučím a tak si ako alibi vyberám fotenie spätných výhľadov s dvojicou stožiarov. Stúpanie však netrvá vôbec dlho a už po chvíli sme na príjemnom hrebeňovom chodníčku, ktorý nás privedie na samotný vrchol Šimonky. Na skalnatom výbežku sa nám otvára polkruhový výhľad na severnú časť hrebeňa Slanských vrchov s Oblíkom a priľahlé podhorie. Vzdialenejšie pohoria až po Tatry sa strácajú v hmlistom opare. Slniečko však príjemne hreje, hore niet ani nohy a tak si to patrične vychutnávame.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Návrat

Vrcholovú siestu nám prerušuje hluk prichádzajúcej skupiny, takže sa rozhodujeme pre návrat. Po žltej značke doslova za pár minút schádzame až na Grimov laz, kde tentoraz využívame namiesto značky lesnú cestu. Tá je však dosť podmáčaná, takže už chápem zmysel chodníka vedúceho pomimo. Klesáme až na miesto, kde sme sa cestou nahor napojili na červenú. Tu sa rozhodujeme pre dlhší variant dnešnej prechádzky a červenou pokračujeme až k rázcestiu Za Dubníkom. Prístrešok tu už svoju púť ukončil v hromade zvalených trámov, no modrá trasa je dobre vyznačená. Naďalej ňou klesáme pekným bukovým lesom. O niečo neskôr už však nevieme, či ideme potokom alebo po ceste. Voda si tu našla najjednoduchší smer práve na ceste a tak pravidelne preverujeme nepremokavosť kože na topánkach. Občas sa pridáva blato, takže sme nakoniec poriadne špinaví. Pod nami však už vidno asfaltku zo Zámutova. Hustota premávky ma dosť prekvapuje. Pohľad do mapy však prezradí, že je to dobrá skratka z východu na západ pohoria. Lesnú cestu opúšťame pri pamätníčku venovanému Emme Dinah Goldschmidt von Libanka – predčasne zosnulej manželke miestneho obchodníka s drahými opálmi. Kamenný monolit je doplnený informačnou tabuľou náučného chodníka a keďže sme na Slovensku, tak nechýba zopár „slávnych“ mien a nejaké to srdiečko vyryté klincom do kameňa...

„Ušetrené“ metre

Pre návrat k autu volíme metódu najkratšej trasy. Chvíľu ideme po asfaltke, potom odbočíme pod elektrické vedenie a po cestičke znova naberáme metre. Slniečko sa do nás na otvorenej lúke poriadne opiera a ďalší asfalt ničí motiváciu. Nakoniec zvolíme metódu najmenšieho odporu, nechávam svoju krajšiu polovičku s batohom na lesnom sklade a sám si poctivo šliapem nahor na parkovisko. Stúpanie mi spríjemňujú brezové porasty popri ceste a nemôžem sa ubrániť myšlienkam na ruské háje a Ivana na koni... Už len zopár cvaknutí stožiara, ktorý vykúka spomedzi stromov ako pripomienka civilizácie a po chvíli sa už po rovnako rozbitej ceste vydávame s predstavou chutnej večere domov...

Túra bola uskutočnená 3. 4. 2010

V sobotu 29. mája 2010 sa uskutoční na Šimonke 47. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska.

Fotogaléria k článku

Najnovšie