Túra

Hradisko – Čergov – Hradisko

14.07.10
Leto už bolo v plnom prúde. Na ihriskách behali poplašené deti s umelohmotnými zbraňami, na lavičkách sa popíjalo víno a tí starší sa pomaly prechádzali popraskanými chodníkmi. Bol som už nervózny, ryby nebrali, sucho nedoprialo húb ani na praženičku. A tak naše kroky zamierli opäť na Čergov. Tentokrát nielen do pohoria Čergova, ale aj na vrchol s rovnakým názvom.

Trasa

Hradisko – Kalisko – Zápač – sedlo Čergov, Chata Čergov – Čergov – lesná cesta do Hradiska

Slabé značenie E8

Vystupujeme v maličkej dedinke Hradisko s krásnymi rozhľadmi na celý Šariš. Nad domčekami sa zelenejú široké lúky a nad nimi šumí v zelených korunách lesa vietor. Nezdržujeme sa zbytočnosťami a za chrbtami nechávame úžasné rozhľady na Lysú stráž, Šarišský hradný vrch, Stráž aj na Fintické svahy a Slanské vrchy. Steblá vysokej trávy sa vo vetre nahýňajú takmer až k zemi a s každým poryvom vetra lúky vyzerajú ako zelené vlniace sa more. Na každom kroku preletí okolo nádherne sfarbený motýľ a stúpanie do kopca pri takomto divadle nedokáže byť námahou.

Nad Hradiskom, na týcho lúkach, ma upútala osamotená lipa s krížom. Pôsobili spustnuto a osamelo, vlastne, zapadali do pocitu, ktorý vyvoláva v človeku celý Čergov. Kráčame červenou značkou, Cestou hrdinov SNP (E8), ale aj napriek významnosti tejto diaľkovej trasy mi prišlo značenie slabé. Našťastie, mapa a orientačný zmysel sú dobrými sprievodcami. Cesta stále mierne stúpa a striedajú sa zmiešané jedľovobukové lesy a lúky, občas aj husté porasty smrekovcov, ktoré neprepúšťajú takmer žiadne slnko.

Húfy múch a eufória

Občas sa priženie tmavý mrak a chvíľu prší, no za pár minút opäť slnko ukazuje svoju silu. Hneď, ako jeho lúče preniknú porastom, začnú nás obťažovať húfy múch. Besne mávame rukami aj čapicami, chvíľami pred nimi aj utekáme, ale jediné, čo ich dokáže odohnať, je len dážď a ten teraz už neprichádza. Stúpaním prichádzame až na staré rúbanisko, na ktorom sa týči len pár starých bukov a šťavnatá zelená mladina. Parádne pohľady na zelené lesy a vietor vo vlasoch vyvolávajú pocit eufórie.

Postupne sa cesta prestáva zdvíhať a už len mierne stúpame okolo starého lyžiarskeho vleku, ktorý má svoje najlepšie roky pravdepodobne za sebou. Okolo sa začínajú objavovať aj rôzne chatky – od krásnych drevom obložených až po tie z hrdzavého vlnitého plechu. Mierime ku jedinej horskej chate v pohorí Čergov, ktorá podobne ako aj vrch, na ktorý kráčame, sa tiež volá Čergov. Obchádzame ju zvrchu a stále sa držíme červenej značky, cesta už vedie viacmenej smrekovým lesom a zdvíha sa len mierne. Okolo chodníka rastie veľké množstvo kýchavíc bielych a sýtozelená tráva okolo ukľudňuje celé telo aj ducha. Obloha modrá, tráva zelená, ticho.

Kýchavice a prasatnice

Oproti nám spoza stromov vyšla skupinka troch ľudí. Úctivo pozdravíme a na naše prekvapenie to boli nemecky hovoriaci turisti. Čakal by som ich kdekoľvek, ale na Čergove nie. Občas tu je problém stretnúť čoby len živú dušu, nieto ešte cudzincov. Ich úsmevy vraveli za všetko – tiež si zamilovali toto pohorie. Míňame ich tesne pod vrcholom Čergova a za poslednými stromami priamo do očí udiera tá najzelenšia zeleň, začína krajina čergovských horských lúk. Množstvo čučoriedok, zvláštnych kvetov, vetrom ošľahaných stromov a veľmi veľa kýchavic a prasatníc jednoúborových.

S Tomášom si sadáme do trávy tak, že nám z nej vykúkajú len hlavy. Vybaľujeme vodu, jedlo a vychutnávame si parádne rozhľady na zelené more. Najťažšie je vždy sa postaviť a odísť z takéhoto miesta. Obchádzame horskú lúku s nádejou, že nájdeme nejakú vychodenú cestičku, ktorou by sme sa vrátili. Vždy sa radšej vraciam inou cestou, avšak v hustom poraste čučoriedok by zanikla akákoľvek cesta a tak sa tou istou cestou začneme vracať k Chate Čergov.

Diagnóza?

Tu troška oddychujeme a prezeráme mapu. Neďaleko odtiaľ vedie cesta, ktorou by sme sa mali dostať späť do Hradiska. Je síce neznačená, ale ľahko ju nachádzame a prudkým klesaním sa dostávame ku zurčiacemu potoku. Odteraz sa už len držíme jeho koryta. Cesta vedie bukovými lesmi, ktoré sú poznačené ťažbou dreva, v slovenských pohoriach nič netradičné. Neskôr sa cesta mení na spevnenú. Orientačný zmysel a mapa zavelili odbočiť na cestu, pripajajúcu sa zľava, ktorá viedla cez plytký, ale široký potôčik. Ešte pár sto metrov a za kopčekom sa objavujú prvé strechy domov.

Bol to ďalší krásny deň strávený v lone Čergova. Každý krok týmito lesmi sa vracia neskutočnou dávkou kľudu a pokoja kdesi vnútri človeka. Večer si vždy unavený sadnem na balkón, vyložím si nohy na zábradlie a hodiny sa dokážem dívať len tak na okolie a na stmievanie, na postupne sa ukazujúce hviezdy. Ten pokoj vnútri je moja najväčšia závislosť – neporadili by si s tým ani psychiatri.

Fórum 5 príspevkov
Hradisko – Čergov – Hradisko 24/07/10 08:45 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni. 10/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Spoznávanie veľkofatranského pralesa Smrekovica Navštíviť prales nie je až tak nemožné, ako sa bežnému človeku zdá. Prales je zvyčajne chápaný ako hustá džungľa v oblastí rovníka, niekde v Južnej Amerike alebo v Afrike. No prales nájdeme aj v našich horách. A tak k tomu stačí trocha voľného času a chuť spoznať les zvnútra a nesústrediť sa výhradne na najviac vyhľadávaný cieľ turistiky – výhľady a vysoké štíty. 03/04/19 Stanislav Ďurica Veľká Fatra a Choč
Túra Apuseni - čarovná tiesňava Cheile Galbenei Celé roky sme sa počas našich potuliek slovenskými horami dohodovali na tom, že konečne vyrazíme na turistiku do Rumunska. A keďže sme všetci z východu, hľadali sme zaujímavú lokalitu, ktorá bude čo najbližšie Slovensku. Voľba padla na pohorie Apuseni a krasovú oblasť Padis a ako vhodný čas sme si vybrali začiatok mája. O oblasti je na internete veľké množstvo informácií a plánovanie teda nebolo náročné. 19/03/19 Stanislav Ďurica Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. 16/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hradisko – Čergov – Hradisko 24/07/10 08:45 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Čergov
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1049 m n. m.
    • min: 340 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 854 m
    • klesanie: 854 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 07.06.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 49.13872 ° SŠ
      dĺžka: 21.22546 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.13872 ° SŠ
      dĺžka: 21.22546 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Chata Čergov v sedle Čergov
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Terňa (bus) - Hradisko (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.95 (0.26)