VHT

Vyšné Hágy – Končistá a späť

28.06.10
Končistá je jeden z najvýraznejších tatranských štítov. Mohutný vrchol sa nachádza v južnej rázsoche, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa na Popradskom Ľadovom štíte. Hrebeň Končistej oddeľuje Batizovskú dolinu od Štôlskej, takže je akoby menšia sestra Gerlachovského štítu, štíhla, vysoká a očarujúca. Je neprehliadnuteľná z Popradskej kotliny, jej mohutnosť však najviac ohromí pri pohľade z Cesty slobody, keď sa blížite v smere od Štrbského Plesa k ostrej zákrute s mostom cez potok Veľký Šum.

Napriek nadmorskej výške 2537,5 metrov je Končistá jedným z najľahšie dostupných vrcholov v Tatrách. Má to ale jeden menší háčik – Nákovu. Práve pre tento približne 4-metrový atypický skalný blok ostával najvyšší bod Končistej dlho nezdolaný. Napriek tomu, že štít bol turistami pomerne často navštevovaný, prvým ľuďom sa podarilo dostať na Nákovu pravdepodobne až v 80-tych rokoch 19. storočia. Viac o zdolávaní tatranských vrcholov sa dozviete z publikácie od Ivana Bohuša, st..

Stabilné júlové počasie priam nabáda sa s týmto štítom popasovať. Na výstup volíme asi najjednoduchšiu trasu z Vyšných Hagov k Batizovskému plesu a ďalej južným hrebeňom až na vrchol Končistej. Podobnú trasu som absolvoval už pred pár rokmi v zime, takže problémy s blúdením by sme nemali mať, hoci letné podmienky sa od zimných líšia.

Trasa

Vyšné Hágy – horáreň Zbelovo – Malý Šum – Štôlska dolina (Dolina Malej Hučavy) – Batizovské pleso – kóta 2130 – kóta 2277 – kóta 2366,2 – Nižná Pastrnákova bránka – západný traverz Pastrnákovych zubov – Prostredná Pastrnákova bránka – Končistá (Nákova) a po rovnakej trase späť do Vyšných Hágov

S Vierkou začíname o 6.00 ráno z Vyšných Hágov (1100 m). Auto nechávame na parkovisku pri železničnej stanici a po žltej značke vyrážame smer Batizovské pleso. Nie však okamžite hore. Najskôr sa motáme popri električkovej trati a Ceste slobody, až neskôr stúpame popri horárni Zbelovo a cez rúbaniská Malého Šumu hore. Slnko hreje už od rána, takže sme radi, keď rúbaniská o chvíľu vystrieda les. Príjemný chládok si však neužívame dlho, lebo po hodine les prechádza plynule do pásma kosodreviny. Prechádzame potok Malý Šum, ktorý je poslednou možnosťou na doplnenie zásob vody. Strmo stúpame a po 2 hodinách prichádzame na červenú značku, na Tatranskú magistálu (1850 m). Doprava sa dá pokračovať k Batizovskému plesu (10 minút), my však odbočujeme vľavo smerom na Ostrvu. Po červenej značke však ideme len niekoľko minút. V zákrute na hrebeni Končistej opúšťame značený chodník a začíname stúpať vpravo hore zreteľným chodníčkom.

Pásmo kosodreviny končí, vyššie nás čaká už len tráva, kvety, skaly a dúfame že aj kamzíky. Stúpanie po hrebeni je najskôr strmé, potom sa zmierni. Skromné vysokohorské lúčky sa striedajú s kamennými moriami. Trochu mi to pripomína Slavkovský štít. Občas sa objaví skalný mužík, v tomto úseku hrebeňa sa však prakticky nedá zablúdiť. Ak však áno, nie je problém pokračovať vlastnou trasou. Orientačné problémy môžu nastať až v závere hrebeňa.

Dávame si kratšiu pauzu na občerstvenie. Výhľady na Gerlachovský štít, do Batizovskej, Štôlskej doliny, na Tupú,... sú pekné, my však pátrame očami po niečom inom. Po tvorovi na stretnutie, s ktorým sa teší snáď každý turista, po kamzíkovi. Je to neuveriteľné, ale Vierka ho ešte vo Vysokých Tatrách nevidela. V Nízkych Tatrách v okolí Ďumbiera, áno, ale tu nie. Máme šťastie, na jednom zo skalných rebier spadajúcom do Batizovskej doliny sa pasie skupinka kamzíkov. Keď nás zbadajú, chvíľu nás pozorujú a potom sa nerušene pasú ďalej.

Zdola sa k nám blíži turista, sólo jazdec. Svižným tempom nás predbieha a pokračuje vyššie. Uvedomujem si, že je to vôbec prvý turista, ktorého dnes stretávame. Prichádzame k výrazným skalám (2366,2 m). Tu sa začína záverečná a technicky náročnejšia časť výstupu. Spočiatku sa ešte držíme hrebeňa neskôr však pokračujeme popod hrebeň zľava zo strany Štôlskej doliny. Prechádzame niekoľko skalných rebier a žľabov. Občas trochu klesneme, väčšinou však stúpame, v ťažších úsekoch si pre uľahčenie pohybu pomáhame rukami. Chodník je zreteľný, orientácia nie je ťažká. Skalní mužíci ju uľahčujú. Viem, že netreba liezť hore na Pasternákove zuby, kde ma terén ľahký horolezecký charakter, aj keď človeka to tam prirodzene ťahá. Prichádzame do výrazného širokého žľabu, spadajúcemu na západ k Lúčnemu sedlu. Pri pohľade hore zbadám náš cieľ, Nákovu. Vierka stúpa hore, tak ako sa má, teda k Nákove zľava. Snažím sa doliezť hore po strmších platniach sprava. To sa mi však nedarí, takže nakoniec leziem za Vierkou.

Po 4,5 hodinách šliapania sme na vrchole. Sedí tu vysmiaty sólo jazdec. Štíhly päťdesiatnik je vraj na vrchole šiestykrát. Na Nákovu nakoniec šplhám len ja. Posledný krok uľahčuje slučka v skobe, napriek tomu vytiahnuť sa hore je fyzicky náročné. Keď to Vierka vidí, tak hovorí, že až na Nákovu nemusí. Nečudujem sa jej, nie každý nájde odvahu a sily na jej zdolanie. Smola je, že práve Nákova je najvyšší bod v hrebeni Končistej.

Zliezam dole z Nákovy. Kocháme sa výhľadmi. Západnu stenu Gerlachovského štítu máme ako na dlani, takže pekne vidíme výstupové trasy cez Batizovskú próbu aj cez Tetmajerovo sedlo. Dole v hĺbke Batizovskej doliny sa krčí Kostolík. Na západ klasika – Kriváň, hrebeň Bášt, Kôprovský štít. Na severe nad Zlomiskovou dolinou dominuje majestátna Vysoká. Pohľadu na východnú polovicu Tatier cloní Gerlachovský štít, vidieť je len Belianske Tatry a špičku Slavkovského štítu. Nasleduje obligátne fotenie, chlebík, voda. Sedíme, oddychujeme a užívame si príjemné pocity z krásneho výstupu.
Po necelej hodinke začíname zostup po rovnakej trase ako sme išli hore. Viacero strmých úsekov je bezpečnejšie zostupovať tvárou k skale, teda cúvanim. Po prechode cez prvé skalné rebro zbadáme ako sa hore na Pastrnákových zuboch motá dvojica turistov. Kričím na nich, nech sa vrátia. Spočiatku váhajú, tuším prečo. Keď však na nich volám, že idú zle a tade neprejdú, tak schádzajú k nám. Ukážeme im mužíka na skalnom rebre a povzbudím ich slovami, že o 15 minút sú na vrchole.

Pokračujeme v zostupe. Na lúkach nad Tatranskou magistrálou si dávame ešte pauzu. Na 10 minút vyzúvam topánky, ktoré som len včera kúpil a dávam oddýchnuť uboleným nohám. Ďalšie kratšie prestávky využívam na fotenie. Po príchode na magistrálu uvažujeme nad tým, či ísť ešte k Batizovskému plesu. Nakoniec sa rozhodujeme pre priamy zostup po žltej značke do Vyšných Hágov, kam prichádzame po 9-tich hodinách. Sme unavení, ale pohľad naspať na Končistú nás utvrdí v tom, že dnes to stálo za to.

Užitočné odkazy

Sprievodca pre horolezcov po Vysokých Tatrách
Sprievodca pre vysokohorských turistov a skialpinistov po Vysokých Tatrách

--
Pozn. redakcie: Uvedená trasa je VHT túrou mimo značených turistických značených trás. Nejde o horolezeckú túru, hoci sa v nej môžu nachádzať krátke čiastkové úseky, odbočky a/alebo mikro-varianty, ktoré de jure podmienku horolezectva podľa Návštevného poriadku TANAP-u môžu spĺňať. Preto upozorňujeme, že tu uverejnenú trasu možno legálne absolvovať iba nasledovným spôsobom:
  • v sprievode horského vodcu, alebo
  • v sprievode inštruktora vysokohorskej turistiky (KST, SVTS) a po absolvovaní kurzu v jednej z uvedených organizácii.
Horolezci, organizovaní v horolezeckom spolku, môžu vystúpiť na vrchol, prípadne na iné medzibody tejto túry iba ak existuje náročnejší variant s horolezeckým charakterom.
Fórum 148 príspevkov
Vyšné Hágy – Končistá a späť 06/09/19 17:51 148 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Lezenie Hrebeň Bášt Z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybieha na juh päť významných rázsoch. Najmohutnejšia je Krivánska rázsocha, ktorá sa člení na niekoľko hrebeňov. Dva z nich - Soliskový hrebeň a hrebeň Bášt, ohraničujú Mlynickú dolinu zo západu a východu. Prechod oboch hrebeňov predstavuje populárne horolezecké hrebeňové túry. Hrebeň Bášt začína z vrcholu Hlinskej veže a smeruje na juh. Jeho posledným významným vrcholom je Patria. Je dlhý približne 4 km, zahŕňa 18 pomenovaných vyvýšenín a končí v oblasti Štrbského plesa. Práve prechod hrebeňa Bášt sme si zvolili za náš cieľ. 11/06/17 Michal Sim Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Kniha Z Devína na Duklu Cesta hrdinov SNP. Legendárna turistická magistrála, ktorej značka sa tiahne ako nekonečná červená stuha naprieč Slovenskom, naberá na popularite. Knižná novinka z vydavateľstva DAJAMA od autorskej dvojice Milan Lackovič a Juraj Tevec podrobne mapuje jej trasu. Stane sa útla knižka neodmysliteľným bedekrom turistov, putujúcich po našej najdlhšej turistickej trase? 25/08/16 Michal Sim Mapy a knihy
Rada Ako sa zbaliť na Cestu hrdinov SNP Snáď najväčšia dilema, pred ktorou stojí každý, kto sa chystá na prechod Cesty hrdinov SNP je: Ako sa rozumne zbaliť na 3-4 týždňové putovanie, tak aby som mal všetko potrebné a aby váha batohu nepresahovala rozumnú mieru? V podstate sú tri možné spôsoby. Prvý je minimalizovať množstvo vecí, ktoré so sebou zoberiete. Druhý je sústrediť sa na hmotnosť jednotlivých vecí a nakúpiť to, čo je najľahšie na trhu. Tretí je kombinácia prvých dvoch. 22/06/16 Michal Sim Ako sa zbaliť
Najnovšie články na titulke
 
Extra Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. včera Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. 14/09/19 Pavol Timko Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vyšné Hágy – Končistá a späť 06/09/19 17:51 148 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 2537,5 m n. m.
    • min: 1100 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1440 m
    • klesanie: 1440 m
  • Vzdialenosť
    • 15 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 22.07.2009
  • Štart trasy
    • šírka: 49.11834 ° SŠ
      dĺžka: 20.12335 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.11834 ° SŠ
      dĺžka: 20.12335 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez nocľahu
  • Voda
    • Vyšné Hágy (staničný bufet), potok Malý Šum, Batizovské pleso
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Starý Smokovec (vlak TEŽ, bus) - Vyšné Hágy (vlak TEŽ, bus)/Tatranská Štrba (vlak, bus) - Štrbské Pleso (vlak-zubačka, bus) - Vyšné Hágy (vlak TEŽ, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.91 (0.34)