Ferrata

Dva dni na Piz Boe (Cesare Piazzetta)

29.06.10
Po ferrate Brigata Tridentina v skupine Sella sa presúvame na opačnú stranu tejto skupiny, kde nás láka 3152 metrov vysoký Piz Boe. Aj naň vedie ferrata a to jedna z najtechnickejších dolomitských ferrát Cesare Piazzetta. Počasie sa vyvíja tak, že Piz Boe spoznáme o niečo komplexnejšie, než sme pôvodne zamýšľali.

Okružná túra na Piz Boe

Ráno sa v sedle Passo Pordoi budíme do nevľúdneho počasia. Vrcholky sa strácajú v mlieku a vyzerá to na dážď. Nič na ťažkú ferratu. Keď už sme tu, rozhodneme sa na Piz Boe ísť aj tak. Kým neleje, tak je dobre. Cestu si skracujeme lanovkou na 2950 metrový vrchol Sass Pordoi. Hore nás čaká povrch ako na Marse. Suť a kamenie, z ktorého je postavaných nekonečne veľa mužíkov. Vyšliapaný chodník nás zvedie o 120 výškových metrov ku chate Forcella Pordoi. Odtiaľto pokračujeme miernym terénom k chate Rif. Boe, ktorá sa nachádza pod naším vrcholom. Okolie má stále marťanský charakter, mlieko sa prevaľuje, občas vidíme viac, občas menej. Pri chate Boe sa spustí lejak. Chata je zatvorená, z teplého čaju nie je nič, ale zlé počasie prečkáme vo winterraume. Po skončení lejaku pri stúpaní za odmenu vidíme časť Selly bez mlieka - známe údolie Val Mesdi v celej kráse až po Colfosco, okolo nás sa objavujú hlboké kaňony.

Stúpanie nám dosť trvá, predsa len na 3000 a viac metrov nie sme zvyknutí. Na križovatke pod skalnou stenou sa vyberáme ľahkou ferratkou a potom už len úmorne, sem-tam so snežením, stúpame na vrchol. Tamojšia chata je takisto zatvorená. Počas cesty dole sa počasie zlepšuje a odkrývajú sa nám úchvatné dolomitské scenérie. Náš chodník vedie najprv po širokej kamenistej plošine. Zrazu stojíme pri obrovskom žľabe. Už skôr sme si všimli, že tento terén je veľmi ťažko čitateľný - zdá sa, že ideme po kamennom poli a zárezy, žľaby a kaňony sa objavujú zčista jasna tam, kde sme ich ani netušili. Spúšťame sa strmým žľabom Rissa de Pigulerz. Na križovatke ešte váhame nad odbočkou ku chate Vallon, ale už nie je čas. Čaká nás návrat popod ohromné skalné steny až do sedla Pordoi. Ide o veľmi krásnu trasu, ktorú naozaj odporúčam. Nenáročný traverz, s neskutočnými výhľadmi na ľadovec Marmolady a kľukaté serpentíny asfaltky vedúcej do sedla. Na úrovni nemeckého vojenského cintorína, odtiaľto pripomínajúceho malý klobúčik, nájdeme začiatok ferraty Cesare Piazzetta. Pekný hromozvod, okomentujem to a ani mi neprekáža, že sme sem dnes nešli. O chvíľu prudko odbočíme po oranžových značkách a klesáme až k cintorínu, odtiaľ to máme už len kúsok do sedla Pordoi k nášmu karavanu.

Na Piz Boe ferratou Cesare Piazzetta

Na ráno máme naplánovaný odchod smerom k Lago di Garda, to by ale nesmelo byť modré nebo a svietiť slnko. "To fakt máme ísť teraz preč?" začína Ľubo ešte pred raňajkami. "Veď tou lanovkou do 2900 metrov sa Piz Boe ani neráta." Samozrejme, že ma nakoniec ukecá na Cesare Piazzettu, pred ktorou mám značný rešpekt. Zase som si príliš veľa toho naštudovala vopred. No ale veď nejako bude, upokojujem svoj nervózny žalúdok.

Ideme opačným smerom ako včera, t.j. k vojenskému cintorínu. Odtiaľ prudko stúpame k nástupu. Pod nástupom už prešľapuje zopár ľudí, ale nikto sa nemá k činu. Ani sa im nedivím. Rakúskej dvojici posúvame detailnejšie informácie o ceste, lebo oni sú vyzbrojení len mapou, ktorá im toho veľa nepovie. Idú prví. Turistické topánky dievčiny to však nezvládajú a tak sa po niekoľkých pokusoch aj s parťákom vracia. Hovorili o sebe ako o skúsených ferratistoch a tak mi to veľa odvahy nepridáva. Dav sa pri pohľade na Ľubove ferratové topánky a moje lezky rozhodne pozrieť si ďalšie číslo. Publikum veľmi nemusím. V kľúčovom mieste je hladká stena a nie a nie to preliezť, vždy sa šmyknem naspäť. Ľubo je už ale úspešne nad týmto úsekom a je mi ľúto, aby sa vracal úplne dole. Nakoniec sa mi to nejako podarí a nadávam si, na čo som sa to zase nechala nahovoriť.

Medzitým nás zľahka obehne dvojica v turistických topánkach istiaca sa len "odsedákom". Keď si zatlačím oči naspäť do jamiek, už s oveľa väčšou pohodou sa poberám ďalej. Terén je ľahší a ja si to začínam užívať. Ešte že nemám nejaký extra strach z výšok, lebo najbližšiu pol hodinu sme stále na stene kolmo nad nástupom, ktorý vidíme aj so zmenšujúcimi sa postavičkami. Prichádzame k lávke, kde sa dá v pohode odistiť a pobehať si, najesť sa, natrieť krémom a "x" ďalších činností. Potom nás čaká úzky komín, v ktorom sa nám zakliesnia batohy, u Ľuba aj s paličkami, a ťažko sa tu v nepohodlnom postoji preisťuje. Nasleduje atrakcia - lanový mostík. Ďalší terén je už ľahší, opäť lávka, úžasné výhľady.

Prichádzame k poslednému kľúčovému miestu, vertikálnemu D úseku. Na stene treba obliezť vypuklé bruško. Variantom je obísť to cez nezaistený úsek obtiažnosti II., ale vlastné istiace prostriedky tu nemáme a do neznámeho terénu nepôjdeme. Stačilo by sa šmyknúť... Lano je istota. Nakoniec to celkom ide, systémom poskočím dopredu a v letku chňapnem po istení. Onedlho ferrata končí. Nasledujú ďalšie nezaistené II. úseky, ktoré samy o sebe nie sú ťažké, ale nesmieme sa pozerať dolu alebo sa šmyknúť na štrku. Napokon prichádzame do sedielka pod ferratou. O 20 minút stojíme na vrchole. Tentoraz poctivo vydretých 3152 m n. m., môj výškový rekord po vlastných.

Počasie je úžasné. Plánujem si vychutnať výhľad, dať parenicu a čokoládovú tyčinku a prezliecť tričko. "Kedy ide posledná lanovka zo Sass Pordoi?" spýta sa Ľubo s pohľadom na časový údaj na mobile. "O piatej." "Je štyri päť, poď, to stihneme." Podľa mňa je to tam aspoň hodinu, o mojich plánoch nehovoriac, ale nezabijem ho. Predstava, že kolenám ušetrím tisícmetrový zostup (ešte si pamätajú včerajší) napokon vyhráva. Čo najrýchlejšie sa snažíme zliezť vrcholový zaistený úsek a potom bežať po pláni. Len letkom si všímam kaňony a scenériu, ktorú som včera nevidela. Ponáhľať sa v nadmorskej výške nad 2800 metrov ale nie je také jednoduché. Predbiehame tuším nemeckú partiu, ktorá vyzerá, že chce tiež stihnúť lanovku, ale až tak nebežia.

O desať päť sme ešte len pri chate v sedle pod vrcholkom Sass Pordoi, na smerovníku je údaj 15 minút cesty. "To nestíhame, kašlime na to, poďme rovno dole", fučím. Ľubo ďalej beží hore. Po pár metroch výrazne spomalí, nadmorská výška robí svoje. Nasledujem ho a bojujem s vlastným telom, ide mi roztrhnúť pľúca. Zastaviť sa a predýchať neúčinkuje a tak sa plahočím ďalej. Našťastie Taliani nie sú Rakúšania, ktorí pustia lanovku o 17:00:00. Keď nás zriadenci vidia dobiehať (z vrcholu iný chodník nejde), počkajú, aj kým si kúpime lístky. Zdržali sme odchod o päť minút. Odpúšťam Talianom všetky siesty, trampoty s internetom a reštaurácie zatvorené v pondelok a kempy o pol deviatej večer. O chvíľu sme dole, vytiahneme si pred karavan stoličky a pivo a spokojne sledujeme nemeckú partiu zostupujúcu zo sedla a západ slnka.

Fórum 12 príspevkov
Dva dni na Piz Boe (Cesare Piazzetta) 10/08/15 15:55 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. 05/12/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 28/11/19 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Divočina v Európe by mala mať viac ochrany V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov. včera Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Pod Krkavou skalou Po dlhšom čase som si ako prístup na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry zvolil zelenú značku z Ružomberka ponad Vlkolínec. Celý čas som šliapal hustou hmlou s dohľadnosťou len pár desiatok metrov. Zrovna keď som dorazil k malej kaplnke, hmla sa začala trhať a povyše na okraji lesa som zbadal prístrešok. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Reportáž Divočina v Európe by mala mať viac ochrany V dňoch 20. - 21. 11. 2019 sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Tento rok uplynulo 10 rokov od Uznesenia Európskeho parlamentu o divokej prírode v Európe. Témou konferencie bola predovšetkým Zelená dohoda – projekt pre novú Európsku komisiu, ktorý má zabezpečiť lepšiu ochranu prírody, najmä efektívnejšie ochrániť nedotknutú prírodu a pralesy v rámci Európy. Hovorilo sa aj o klimatickej zmene, ukladaní uhlíka, nelegálnej ťažbe a možnostiach jej kontroly, či ochrane vzácnych druhov rastlín a zvierat, ktoré priamo súvisia s ochranou pralesov. včera Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dva dni na Piz Boe (Cesare Piazzetta) 10/08/15 15:55 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Dolomity, skupina Sella
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 3152 m n. m.
    • min: 2239 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 913 m
    • klesanie: 913 m
  • Vzdialenosť
    • 7 km
  • Náročnosť
    • 4
  • Nocovanie
    • auto
  • Mapa
    • Val di Fassa - Marmolada - Gruppo di Sella, Kompass, 686, 1:25 000
  • Doprava
    • auto
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.21)