Túra

Štiavnický cik-cak II.

09.08.10
Pokračovanie túlačky po štiavnických chodníkoch-nechodníkoch, kde som nestretol (snáď až na okolie Banskej Štiavnice) žiadneho turistu. Prezradím ešte, že netradične kľukatá trasa bola výsledkom snahy ísť čo najviac po značkách, ktoré sme nemali presne podchytené v Hiking databáze. Odteraz už budú.

Trasa

Chrústov – Ostužiansky potok – Kamenná – NPR Kamenné more – Vyhne – Tisová (vysielač) – Kešnerovská – Kerling – Hodruša-Hámre, časť Malangová – Jelšová – Sandrik – Havránkova lúka – Havránkovo – Trstené – Kopanice – osada Banište – Kopanický rybník – osada Domky – sedlo Pleso – Richnavské jazero – sedlo Krížna – Tatárska lúka – Sitno – Tatrárska lúka – Počúvadlianske jazero – sedielko pod Žliabom – Dekýš (Dedinský mlyn) – horáreň Segiňov – Jabloňovská dolina – Horné Jabloňovce – Jabloňovce, obecný úrad – Dolné Jabloňovce – Pečenice – vodná nádrž Bátovce (Lipovina) – Bátovce

Deň tretí

Ráno zisťujem, že vyvrtnutý členok sa pekne vyfarbil. Tradične začínam zostup do doliny v tráve vyše kolien a rosa sa postará o schladenie mierne napuchnutej končatiny. V potoku absolvujem očistu, keďže na samote voda nebola. Od sútoku potokov mierne stúpam do protiľahlého svahu, míňam osamelé chalupy, neskôr celú záhradkársku osadu a značka sa skrúca dookola kopca Kamenná (495 m). Sám som zvedavý, kadiaľ ma povedie do Vyhní, lebo v každej mape je zakreslená inak. Nakoniec dokončí obchvat od západu a nekompromisne vystúpa na vrchol. Je odtiaľ len čiastočný výhľad na obec v doline. Schádza východným smerom (trasa bývalej žltej), na úpätí sa lomí doprava a križuje známe Kamenné more (NPR). Chodník tu na chvíľu pripomína nefalšované Vysoké Tatry. Šuchot ma núti kúsok odbočiť - dve mohutné užovky miznú medzi andezitovými skalami.

Lesom schádzam do obce Vyhne (310 m), kde vedľa prvého domu ťahám vodu zo studne (tabuľka hlási, že vraj je pitná). Smerovník nenachádzam, ale zelené a žlté šípky ma smerujú popri vchode do Vodného raja hore kopcom. Míňam kaplnku, niekoľko hotelov a za futbalovým ihriskom sa zelená odpája a najprv mierne, neskôr prudko stúpa borovým lesíkom na Tisovú s retranslačným stožiarom. Nasleduje miernejší terén a prevažne lesom sa značka kľukatí východným úbočím Banského vrchu, aby vyšla na modro značený hrebeň (áno - ten, čo som včera križoval na Hadovej) pri kríži na rázcestí Kešnerovská (690 m).

Spolu s modrou idem niečo vyše kilometra na západ (tu ma na lúke obieha prvý turista od začiatku treku) a na rázcestí Kerling (800 m) pri kaplnke opäť schádzam z hrebeňa. Značka nevedie priamo, ako je na mape, ale robí široký oblúk po zvážnici, takže klesanie je mierne. V polovici Jelšovej doliny sa začínajú objavovať prvé bývalé banícke domy - teraz prebudované na rekreačné chalupy. Je tu aj pekne zrekonštruovaný banícky kostolík a hneď vedľa vchod do bývalej šachty. Odtiaľ už vedie asfaltka dolu dolinou s vyústením na hlavnú cestu v Hodruši-Hámroch. Ňou sa dostávam do centra časti Sandrik (305 m). V miestnych malých potravinách poprosím o možnosť doplniť vodu a kupujem čosi z mraziaceho pultu. V tomto horúcom dni niet nič lepšieho.

Čo som si naplánoval, to mám. Takže stúpam modrou na ďalší z hrebeňov členitých Štiavnických vrchov. Na červenú sa napájam na rázcestí Havránkova lúka (520 m), ale všade naokolo je len les. Aj cesta na východ vedie prevažne lesom, v okolí osady Kopanice (655 m) sa terén mení na lúky poskytujúce široké výhľady - Sitno je už čo by kameňom dohodil. Pozerám do mapy, kúsok pod východnou časťou rozťahanej osady vidím Kopanické jazero. Miestny obyvateľ mi ukazuje smer a o pár minút už zmývam zo seba prach uplynulého dňa. Vychutnávam si pohodu, veď do cieľa dnešnej etapy mám necelých 5 kilometrov. Slnko klesá, vraciam sa na značku a príjemnou lesno-lúčnou cestou, s neveľkými výškovými rozdielmi prichádzam do sedla Pleso (775 m). Opúšťam červenú hrebeňovku a modrou schádzam poza chatovú osadu k Richnavskému jazeru (740 m). Prameň nad východným brehom je vyschnutý, tak naberám vodu u dobrých ľudí. Ostáva len nájsť si sympatické miesto na nocľah pri brehu na konci hrádze. Večer ešte pokecám s miestnymi rybármi, zabíjajúc pár otravných komárov a zaliezam do spacáka.

Deň štvrtý

Červená "Rudná magistrála" vedie najprv voľne lúkou (už tradičný ranný kúpeľ v rose) - treba sa orientovať podľa mapy a terénu. Neskôr už bolo kde značky maľovať, takže do sedla Krížna (698 m) prichádzam bez problémov. Smerovník je obsypaný tabuľkami, vyberám sa modrou. Stúpanie je najprv mierne, potom sa značka stáča na východ a strmšie sa zvážnicami dostáva na hrebienok. Odtiaľ už opäť miernejšie, zanedlho presvitá pomedzi stromy - som na Tatárskej lúke (917 m), kde sa pripája zelená od Počúvadlianskeho jazera. Batoh odkladám do húštiny a naľahko stúpam na najvyšší vrch pohoria. Postupne sa objavujú skalné bloky, občas je chodník upravený drevenými schodíkmi. Po necelej štvrťhodinke stojím na Sitne (1009 m). V tomto rannom čase tu ešte niet ani nohy. Zastavím sa ešte na vyhliadke, odkiaľ pekne vidno Tatársku lúku priamo pod nohami, Štiavnické Bane a Banskú Štiavnicu, vzdialenejšie pohoria sa strácajú v opare.

Vraciam sa naspäť na Tatársku lúku, nakladám batoh a poberám sa spomínanou zelenou. Pri studničke stretávam prvých turistov stúpajúcich nahor. V takú peknú sobotu sa ich na vrchol vyberá veľa. Na rázcestníku pri Počúvadlianskom jazere márne hľadám tabuľku pre pokračovanie zelenej značky. Aj popri hrádzi sú na stromoch len žlté. Na jej druhom konci však už svieti aj zelená šípka. Príjemná lesná cesta pozvoľna stúpa do plytkého sedielka pod Žliabom. Takmer míňam prudké odbočenie a po klesaní sa značka napája na spevnenú (viac či menej vyasfaltovanú) zvážnicu, ktorou pôjdem hodne dlho. Je tu dokonca pomerne nový smerovník (tabuľky by isto boli užitočnejšie hore pri tajchu).

Prezúvam ľahkú obuv. Pri Dedinskom mlyne pod Dekýšom sa asfaltka prudko stáča a dolinou smeruje priamo na juh. Prechádzam popri plote diviačej obory (nevstupovať!), míňam zvyšky horárne Segiňov a po 9 kilometroch vchádzam do obce Jabloňovce (280 m). Pred budovou s vyvesenými zástavami už z diaľky vidím postávať hlúčik žien, je mi to jasné - volebná komisia. Trocha ich udiví, keď sa im to indivíduum valí do volebnej miestnosti, ale celý akt už prebieha hladko.

Na obecnom úrade ešte doplním vodu, prechádzam na dolný koniec a po prebrodení potoka Jabloňovka konečne po dlhých asfaltových kilometroch vchádzam do terénu. Značka vedie zaujímavým údolíčkom popri potoku, je tu riadne vlhko, skaly porastené machom navodzujú pralesnú atmosféru. Mračná komárov však bránia človeku zastať na dlhšiu chvíľu. Z doliny sa vynáram priamo pri prvých domoch obce Pečenice (250 m). Na jej opačnom konci pri družstve značka odbočuje z hlavnej cesty doľava k vodnej nádrži Lipovina. Aby som nezabudol, že som v Štiavnických vrchoch, ešte poslednýkrát si robím zachádzku, keď zelená bez upozornenia zabočí do kríkov na úzku prť vedúcu severným brehom - moja chyba, mal som si skôr pozrieť mapu. Jazero využívam na regeneráciu a tesne pred odchodom autobusu sa poberám na posledný kilometer do centra obce Bátovce (230 m).

Záver

Štiavnické vrchy ponúkajú hustú sieť značkovaných chodníkov, kde sa dá naplánovať množstvo viac alebo menej náročných trás. Odporúčam mať so sebou dobrú mapu - a aj tak sa na niektorých úsekoch nudiť nebudete. Až na centrálnu časť tam veľa turistov nestretnete. Okrem turistiky a prehliadky pozostatkov baníckej činnosti či kultúrnych pamiatok poteší aj prítomnosť tajchov.

Túra bola absolvovaná 9. - 12. 6. 2010
Celkový sumár trasy:
- dĺžka 126 km
- stúpanie 5156 m
- klesanie 5191 m

Fórum 8 príspevkov
Štiavnický cik-cak II. 15/11/16 18:07 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). 24/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Chata Chata Lesov SR Čierny vrch V južnej časti Strážovských vrchov sa dá prejsť pekným hrebeňom z Uhrovca po Homôľku s kopcami okolo 1000 m (Rokoš, Čierny vrch, Suchý vrch). Nájde sa aj zopár miest, kde sa dá uchýliť pred nepriaznivým počasím či stráviť noc. Jedným z nich môže byť chata (resp. jej terasa) Lesov SR pod Čiernym vrchom. 10/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Extra Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. včera Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. 14/09/19 Pavol Timko Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Štiavnický cik-cak II. 15/11/16 18:07 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Štiavnické vrchy, Podunajská nížina, časť Podunajská pahorkatina - Ipeľská pahorkatina
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1009 m n. m.
    • min: 230 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2100 m
    • klesanie: 2385 m
  • Vzdialenosť
    • 61 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 9.6.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 48.5156 ° SŠ
      dĺžka: 18.8221 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.2911 ° SŠ
      dĺžka: 18.7442 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.42608 ° SŠ
      dĺžka: 18.84596 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bivaky: Chrústov, Richnavské jazero
  • Voda
    • Vyhne, Hodruša-Hámre, Kopanice, Richnavské jazero, sedlo Krížna (salaš), prameň pod Tatárskou lúkou, Počúvadlianske jazero, Dekýš, Jabloňovce, Pečenice, VN Bátovce/Lipovina (bufet), Bátovce (krčma)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bátovce (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.3)