Túra

Útek z Kysúc

19.07.10
Naplánované sme to mali skvele. V tradičnej dvojke prebehnúť Kysuce od severu k juhu a tak uzavrieť jednu líniu a to z Trojmedzia do Kasární. Plán trasy bol následovný: Hrčava – Čierne pri Čadci – Chata Košice – Beskydok – Čadca – Husárik – Vrchrieka – motorest Melocík – Kasárne – Velké Karlovice. Dopadlo to však úplne inak.

1. deň

Čierne pri Čadci-zastávka – lyžiarsky bufet Kolotoč – Chovancovci – Tri kopce – Liesková – rázcestie za Lieskovou – Beskydok (sedlo) – Čadca, mestská časť Čadečka, osada Kráľovci (krčma Múzeum)

Keď sme v pondelok 12. 7. o 11.45 h vystupovali v Čiernom pri Čadci z autobusu, teplomer ukazoval nádherných 32 °C a po piatich hodinách cestovania sme teda zamierili rovno do miestnej krčmy, kde sme doplnili tekutiny a prehodnotili náš plán. Ten pôvodne počítal s tým, že si tu necháme odložené batohy a vybehneme tých 800 m do Hrčavy, aby sme skutočne spojili nami prejdené trasy.

Ale kysucké trópy nás odradili a tak po osviežení vynechávame túto časť a vyberáme sa na cestu. Tá najprv vedie okolo Jednoty a neznačkovanou asfaltkou stúpa okolo chaty pri vlekoch s bufetom, ktorému miestni hovoria „Kolotoč“ (zatvorené), stále hore a hore až po ďalšiu chatu-krčmu, ktorá samozrejme otvára až od 14. hodiny a okrem toho má v pondelok sanitárny deň. No čo už narobíme. Slnko nám vypaľuje diery do hlavy a pot z nás leje cícerkom. Kúsok nad chatou konečne stretávame zelenú značku idúcu zo železničnej stanici Čierne pri Čadci a točíme do lesa.

Stúpanie pokračuje. Na severe sa nám otvárajú krásne výhľady a vo chvíľach, kedy nám netečie pot do očí, ich naozaj obdivujeme. Lúčnou cestou pokračujeme ďalej. Batoh sa mi lepí na chrbát ako policajt na asfaltku a i sebe premyslenejší odvetrávací systém je nanič. Naša predstava, že v tejto výške (cca 800 m) bude páľava znesiteľnejšia, sa vytráca a s ňou aj náš elán. Chlípeme vodu ako mach pri potoku a ona tá voda len cez nás preletí a zmáča naše oblečenie.

Dostávame sa na stretnutie s červenou značkou pri kóte Tri kopce, kde sú dva kríže a na lavičkách oddychujeme. Krajina je tu naozaj krásna, lenže pomaly, ale isto ju prestávame vnímať. Postupujeme po červenej a zelenej až ku kóte Liesková, kde je na vrchu vojenský objekt a tu aj strácame značku. Vraciame sa nazad a zisťujeme, že značka vedie vpravo krížom cez cíp lesa. Hasíme si smäd čučoriedkami a občas aj nejakou jahôdkou, ale nič napomáha. Po chvíli zelená značka odskočí vľavo a my sa po červenej spúšťame do sedla Beskydok. Už nemáme takmer žiadnu vodu a naša perspektíva je mizerná. V sedle vidíme vľavo na ceste chaty a tak kráčame k nim a pýtame sa miestneho chatára na vodu. Ponúka nám svoju, ale nevie nič o vode na ceste.

„Ale môžem vám ukázať skratku do dediny, kam aj ja chodím do krčmy“, hovorí ten pokušiteľ a my ako jeden muž sme rozhodnutí. Spúšťame sa skratkou dolinôčkou vpravo a o 20 minút sme na kraji dediny, kde hrdo svieti krčma Múzeum. Je 16.30 a my sme v Čadečke. Tak veru takto sme si to nepredstavovali. Napájame sa litrami kofoly, konečne aj niečo zjeme, lebo doteraz sme nemali na jedlo ani pomyslenie a napriek tomu, že už aspoň pol hodiny sedíme v krčme, pot z nás stále leje a leje. Totálne prehriaty organizmus. Po asi 1,5 hodine sa dostávame takmer do normálu, balíme sa a spúšťame sa asfaltkou dolu. Náš plán je totálne zmenený. Ideme si nájsť nejaké miesto na spanie a zajtra ideme do skanzenu vo Vychylovke. Nachádzame peknú lúčku asi 70 m nad cestou, kde si staviame prístrešok proti rose a večer robíme aspoň malý oheň.

2. deň

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Ráno, bez raňajok kráčame už o 7.45 k najbližšej zastávke autobusu. Ten nás odvezie do Čadce a odtiaľ zasa do Novej Bystrice, časť Vychylovka, osada Rycierky. Zo dva km po asfaltke a sme v skanzene. Najprv sa ideme konečne najesť. Halušky, cesnaková polievočka, pivko, kávička a už sme zasa vo forme. Naviac sa spúšťa búrka a dúfame, že by mohla ochladiť vzduch. Ale kdeže. Len sa zvýšila vlhkosť, ale spara je stále rovnaká. Motáme sa po skanzene a čas sa vlečie ako smola.

A potom to padne: "Čo teraz?" Náš entuziazmus je v háji a naše ciele ešte ďalej. A tak padá rozhodnutie: "Balíme a ideme domov."

Tak skončilo to, čo sme mali tak bezchybne naplánované a na čo sme sa tešili. Skutočne sme nezvládli horúčavy. Či už je to naším vekom, alebo čím. Jednoducho, bolo to na nás príliš. A tak si len povieme, že čo by nám teraz odporučili tí, čo hovoria: "Neexistuje zlé počasie, len zlá výbava."

Fórum 15 príspevkov
Útek z Kysúc 23/07/10 18:33 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Divný sen Vlastne to ani žiadny vander nebol. To som si len tak zmyslel, že sa už akosi dlho poflakujem doma, a tak, keď som videl celkom slušnú predpoveď počasia, požiadal som v robote o dovolenku na dva dni a vyrazil som. Naozaj mi v podstate o nič nešlo. Cítil som sa len akýsi usedený a unudený, no a hlavne sa mi žiadalo vypadnúť. Vypadnúť z domu a aspoň trošku sa potúlať po horách a lúkach, posedieť si pri výhľadoch, prespať vonku, dať si v neznámej krčme pivko, prehodiť slovko či dve s krčmárom alebo miestnymi korheľmi a prespať niekde, kde budem môcť celú noc počúvať len hlasy prírody. Máte aj vy niekedy pocit, že už v meste asi nevydržíte? Ja som ho mal práve vtedy. Dcéra ma zaviezla ráno na stanicu do Sudoměříc, tam som nastúpil na vlak a odviezol sa do Vrboviec, kde bola moja vlaková konečná. Vedel som, že domov je to len asi 35 - 40 kilometrov a že ak sa nebudem hnať, bude to fajný relax na dva dni. A tak som vyrazil. 26/04/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Zakarpatí - Sprievodca bývalou Podkarpatskou Rusou Podkarpatská Rus sa presne pred 100 rokmi (1919) stala súčasťou Československa, odkedy začali vychádzať výpravné cestopisy o kraji pod Východnými Karpatami. Klub československých turistov začal zakladať na Podkarpatsku svoje odbory, budovať značené chodníky a stavať horské chaty. Aby prilákali výletníkov z ostatných častí republiky, boli vydávaní knižní sprievodcovia po podkarpatských horách i obciach. dnes Tomáš Trstenský Mapy a knihy
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. včera Martin Knor Svet
Túra Mýtna – Šoltýska – Utekáč – Tisovec – Muráň I. Oblasť medzi Mýtnou a Muráňom na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým, len samé lesy, pasienky a lazy. No práve to činí z toho žiadanú lokalitu pre milovníkov nevysokých pohorí a malebných lúk, a dokonca sa tu dajú nájsť aj pamiatky ľudského umu, ale žiaľ, aj hlúposti ľudí. 22/07/19 Henrich Tomáš Stolické vrchy, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Útek z Kysúc 23/07/10 18:33 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Západné Beskydy (Jablunkovské medzihorie), Kysucké Beskydy (Javorský Beskyd), Kysucká vrchovina
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 820 m n. m.
    • min: 454 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 14 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 12.07.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.50946 ° SŠ
      dĺžka: 18.84564 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.46926 ° SŠ
      dĺžka: 18.86234 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 49.46984 ° SŠ
      dĺžka: 18.86361 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Čadca, mestská časť Čadečka (bivak)
  • Voda
    • Čierne pri Čadci (pohostinstvá), Čadca-Čadečka (krčma Múzeum), Nová Bystrica-Vychylovka-Rycierky (Múzeum kysuckej dediny-krčma)
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Čadca (vlak, bus) - Čierne pri Čadci (vlak, bus)
      Čadečka (bus) - Čadca (vlak, bus), Čadca (vlak, bus) - Nová Bystrica, Vychylovka, Rycierky (bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.27)