Túra

Vikartovce – Kráľova hoľa – Telgárt

30.08.10
Kráľova hoľa, jeden z dominantných slovenských kopcov (1947 m n. m.), pod ktorým pramení Čierny Váh, Hnilec i Hron, je obľúbeným cieľom turistov. Najčastejším východiskom je najvyššie položená horehronská dedina Telgárt, prípadne jej sused, rovnako rázovitý Šumiac. My sme sa rozhodli na vrchol vystúpiť z pre nás „odvrátenej“ strany - od severu.

Trasa

Vikartovce – dolina Červenec – Doštianky – sedlo Madejovo – Smrečinské sedlo – Tri kopce – Martalúzka – Kráľova hoľa – sedlo Snehová jama – Kráľova skala – Telgárt

Nepochybujem, že zdatný chodec zvládne túto horskú túru aj za jeden deň. My sme jej venovali letný víkend, pravda, v sobotu dopoludnia sme prešli z Lučivnej cez Kozí kameň do Vikartoviec. Hoci je dedina vysoko v horách, v pramennej oblasti Hornádu, má pomerne dlhú históriu, keďže človek sa tu usadil už pred siedmimi storočiami. Prvá písomná zmienka o Vikartovciach pochádza z roku 1283. V 15. storočí sa síce vyľudnili, no opát z kláštora v Spišskom Štiavniku, ktorému dedina patrila, sem priviedol chovateľov hovädzieho dobytka a oviec. Pri prechádzke dedinou stretávame svadobčanov, z otvorených okien spoločenskej miestnosti letia tóny cigánskej muziky a výskot tanečníkov. Zábava sa utešene rozbieha. „Nezostaneme?“, pýtam sa môjho spolupútnika Jula. „Večer tu bude určite poriadne veselo.“
My sme smäd zahnali pivom a kofolou a keďže nás nikto na svadobnú hostinu nepozýval a sami sme nemali dosť odvahy vnútiť sa, neskoro popoludní sa vydávame s „plnou poľnou“ na chrbtoch za dedinu cez polia, lúky a lesom v ústrety horám.

Chýr o Doštiankach neklamal

Nikde ani človiečika, no tá otravná vymoženosť mobil nám aj v tichu hôr dáva na vedomie, že nie sme na svete sami. Volá kamarát, vraj u nás doma, vo Zvolene, sa nad mestom prehnala búrka, že ako sme na tom my. Radí, aby sme si na noc radšej postavili stan a neriskovali nocľah pod širákom. Keď sa aj nad našimi hlavami zahrmí a čoskoro sa na oblohe prekrižujú blesky, dáme na kamarátovu radu a hneď vedľa cesty a potoka postavíme náš celtový domček. Do tmy je ešte ďaleko, čas využívame na kúpeľ v chladnej vode potoka a na varenie. Prvá búrka nás obišla, kým prišla druhá, už sa prevaľujeme v stane na druhý bok.

Nedeľné ráno je čisté, ako vymaľované. Vari po desiatich minútach chôdze zisťujeme, že sme mohli prespať aj na verande poľovníckej chaty. Vychádzame na lúky Doštianky s vysokým trávnatým porastom, v ktorom žiaria pestré farby horských kvetov. Skôr, ako sa začneme brodiť trávou, na kraji smrečiny zhadzujeme batohy a venujeme sa inej bohumilej činnosti. Priamo na ceste som sa takmer potkol o statný dubák (teda o hríb smrekový). Ako ho však nazvať? Smrečiak? Pre takúto príležitosť nosím v batohu plátnové tašky. Rýchlo ich naplníme a veru máme čo robiť, aby sme v sebe udusili hubársku vášeň. Hneď musím dodať, že hríby s nami šťastlivo prekonali dlhú túru i cestu domov, takže táto zastávka nebola zbytočná.

Začína sa najkrajšia časť nášho putovania. Lúky Doštianky sú chýrne výhľadom na Vysoké Tatry. Chýr neklamal. A tak dlhé metre ideme pospiatky a ukladáme si do pamäti panorámu tatranských velikánov s dominantným Gerlachovským štítom. Už kvôli tomuto obrazu sa sem oplatí prísť.

Lesný úsek

Pod vrcholom Čertovice (1428 m), kde sa lúky končia, máme trochu problémy s orientáciou, dáme sa viesť intuíciou a tentoraz nás nesklamala. Čaká nás pochod lesom s občasnými poliankami. Cesta nás privedie k prameňu, krasovej vyvieračke, dopĺňame vodu a na neďalekých lúkach s nelúčnym názvom Smrečiny si doprajeme syrovo-paštétový obed. Biele kamene, ktoré vyčnievajú z lúk, spolu so spomínanou vyvieračkou nám hovoria, že sme sa na krátky čas dostali do vápencovej oblasti.

Smrečinské sedlo (1438 m) je najvýznamnejšou križovatkou turistických chodníkov na severnej strane Kráľovej hole. Okrem zelenej značky, po ktorej sme sem prišli, sa sem môžeme dostať zo Spišského Bystrého (modrá), z Vernára (červená, končí na Smrečinách) a z Pustého Poľa, resp. zo železničnej stanice Vernár (zelená).

Klenot zvaný Martalúzka a bosý turista

Zo sedla smerujú na Kráľovu hoľu modré značky. Vedú lesom, ktorý sa na Troch kopcoch roztvorí, po voňavých horských lúčinách poletujú motýle, povetrie sa napĺňa bzukotom hmyzieho života. Schádzame do ďalšieho čarovného kúta Nízkych Tatier, na Martalúzku. Je to bralnatý kotol, pramenná oblasť Hnilca, s porastmi kosodreviny, chýrny svojou horskou flórou. My sme sem síce prišli v čase, keď už je leto za svojím vrcholom, napriek tomu máme čo obdivovať. A po dlhom čase tu stretávame skupinky turistov. Zaujal nás jeden odvážlivec. Vibramy mal prehodené cez plece a po chodníku kľučkoval bosý. Nuž, na trávnatej holi alebo na hline to môže byť celkom príjemné, ale tam, kde chodník oživujú ostrejšie skalky, sa mi to nezdá ako rozumné riešenie. Nehovoriac o tom, že Martalúzka je aj vhodným prostredím pre život nášho jediného jedovatého hada - vretenice. Podráždiť ju bosou nohou - a je po túre. Mám rád prírodu, ale stretnutie s týmto jej obyvateľom ma vôbec neláka. Napriek tomu som sa mu niekoľkokrát na mojich túrach nevyhol a keď si to tak spätne premietnem, neviem, kto bol zo stretnutia viac vyplašený, či ja alebo had, ktorý sa už tiež zaraďuje medzi vzácnosti našej prírody.

Na oživenie malá spomienka na výstup na Krakovu hoľu. Vychádzali sme na ňu z Demänovskej doliny cez Pusté, ktoré je známe výskytom vreteníc. Jedna sa vyhrievala priamo na chodníku a kamarát, ktorý išiel predo mnou, si ju ani nevšimol a prekročil ju. Prekvapený had sa snažil utiecť do trávy a vtedy som ho zbadal. Skríkol som a zatancoval som ako správny Podpoľanec taký odzemok, ktorý u môjho kamaráta vyvolal príval smiechu a doteraz mi ho pri stretnutí pripomína. A v tom smiechu sme si ani nevšimli, kam sa vyplašená vretenica odplazila.

Cez Kráľovu hoľu i Kráľovu skalu

Vrchol Kráľovej hole, výrazne označený vežou retranslačnej stanice, sa zdá byť na dosah ruky, no asi 400-metrové prevýšenie dá zabrať. Zastavujeme sa častejšie, ako máme vo zvyku, vyhovárame sa, že sledujeme horské panorámy, ktoré sú však naozaj perfektné, alebo sledujeme poletujúce vtáky. A keď mám toho tak akurát, hodím batoh vedľa chodníka do trávy a tvárim sa, že fotím. Neviem, či to bola chvíľková kríza, alebo je ten výstup naozaj taký tvrdý, ale v tej chvíli som sa necítil vo forme. Po krátkom oddychu na vrchole Kráľovej hole však únava zo mňa opadla a pristal som aj na to, aby sme do Telgártu zostúpili cez Kráľovu skalu.

Zostup z nej do Telgártu je strmý, kolená dostávajú zabrať. Do Telgártu prichádzame včas. Stihli sme sa osviežiť dvoma pivami a už prichádza autobus, ktorý nám výlet spestrí „exkurziami“ - zachádzkami do horehronských dedín. Na záver cesty zdravo driememe, až kým nás mocný hlas šoféra neprebudí na stanici v Banskej Bystrici.

Fórum 4 príspevky
Vikartovce – Kráľova hoľa – Telgárt 15/08/16 17:17 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra NCH Pustý hrad nad Zvolenom Po dlhšom čase, vari po dvoch rokoch, som sa vybral na Zvolenský hrad, nazývaný Pustým, hoci toto prídavné meno k nemu už dnes zaručene nepasuje. Za dve desaťročia sa prebudil spod nánosov času a zeme, opeknel, omladol. V ostatných rokoch sa archeológovia zamerali na výskum Dolného hradu a výsledky ich práce sú naozaj očividné. Návštevník určite ocení vynovený náučný chodník. 07/11/12 Jozef Sliacky Javorie
Cyklotúra Mohanská cyklocesta - 5 dní putovania Rieka Main, v slovenčine nazývaná aj Mohan, je najvýznamnejším pravostranným prítokom Rýna. Je dlhá 524 km a jej pramenné toky nájdeme v pohorí Fichtelgebirge (Biely Mohan) a vo Franskej Jure (Červený Mohan). Spájajú sa pri meste Kulmbach a keďže rieka preteká smerom na západ cez celé Nemecko, výprava po jej toku dáva možnosť spoznať podstatnú časť tejto krajiny. Napríklad aj na bicykli po Mohanskej cykloceste (Mainradweg). 24/02/11 Jozef Sliacky Svet
Svet Tramín – to nie je iba víno Dedina Tramin (taliansky Termeno) v južnom Tirolsku asi 20 km od Bolzana sa považuje za rodisko vínnej odrody tramín, alebo mu prinajmenšom dala meno. Podľa vinárskych fajnšmekrov patrí tramín k „návykovým“ vínam, po ktorých pití vraj ženy nezvyknú povedať mužovi „nie“, alebo - ako sa hovorí na Slovácku - „tramín u děvčic lásku rozpaluje a šohajúm sílu dává“. Tramin je však aj zaujímavé turistické centrum. 15/02/11 Jozef Sliacky Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vikartovce – Kráľova hoľa – Telgárt 15/08/16 17:17 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry, časť Kráľovohoľské Tatry
      Hornádska kotlina, časť Vikartovská priekopa
  • Počet dní
    • 2
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1946 m n. m.
    • min: 756 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1547 m
    • klesanie: 1422 m
  • Vzdialenosť
    • 26 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 23.07.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.9935 ° SŠ
      dĺžka: 20.1524 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8518 ° SŠ
      dĺžka: 20.1879 ° VD
      » Mapa
  • 1. nocľah
    • šírka: 48.9554 ° SŠ
      dĺžka: 20.14297 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Doštianky
  • Voda
    • Vikartovce (pohostinstvo), poľana Smrečiny (krasová vyvieračka), prameň Zubrovice pod sedlom Snehová jama
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Vikartovce (bus)
      Telgárt (vlak, bus) - Banská Bystrica (vlak, bus)
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.35)