Takmer každý turista v Peru navštívi Cuzco a Machu Picchu. Iba málokto však vie, že len pár hodín z Cuzca smerom na Puerto Maldonado sa nachádza Ausangate (6 372 m), okolo ktorého vedie krásna túra. Na túru som išiel s Vlaďkou, kamarátkou z Popradu, s ktorou sme sa stretli v Cuzcu. Najprv sme kúpili potraviny na 5 dní, plyn do variča, tabletky na purifikáciu vody, okopírovali si mapu, resp. urobili sme si fotografiu mapy digitálnym fotoaparátom, podľa ktorej sme sa orientovali. Údolia sú dlhé, človek ide okolo jedného veľkého kopca, nemá sa kde stratiť.

Autobusom sme sa skoro ráno presunuli do dedinky Tinqui. Posilnení párom zemiačikov, na ktorých sme si pochutnali u kuchárky pri hlavnej ceste, sme vyrazili k horám. Pri východe z dediny bola kontrola, kde bolo potrebné sa zapísať a zaplatiť malý poplatok. Obloha bola zamračená, čierne mračná sa zbiehali k horám. Až za jemného šera sme prišli k horúcim prameňom, nášmu prvému miestu na stanovanie. Horúce pramene boli úžasné. Vymurovaný bazén so 40 až 50 stupňovou vodou. Ako v raji.

Druhý deň sme po ceste spozorovali stádo alpák a malého chlapčeka sediaceho na kameni. Ani sme sa nenazdali, prišla aj mamina v sandálkach s ďalšími dvoma deťúrencami. Starala sa o stádo a pritom šila teplé oblečenie na zimu. Nemala ani 25 rokov, no podľa troch detí a vrások z vysokohorského slnka by to iba málokto povedal. Niektoré deti behali a skákali po kameňoch bosé, iné v sandálkach bez ponožiek. Ľudia tu žijú v úplne skromných podmienkach. Z času na čas prechádzame okolo kamenných múrov a jednoduchých domčekov z kameňa a blata so slamenou strechou. Stúpame popri jazierkach s krásnou belasou farbou, ktorá jasne hovorí o ich ľadovcovom pôvode. Malá prehánka aj s malými snehovými guličkami nás ani druhý deň neobchádza. Popri ľadovci sa dostávame až do sedla vo výške 4 800 metrov, odkiaľ konečne prvýkrát klesáme. Dole stretávame jedného Francúza, pri ktorom sme si pred zotmením postavili stan.

V noci sa niečo stalo, niečo krásne. Nie, nebola to Vlaďka. Začalo snežiť. Od ôsmej večer až do pol druhej nad ránom. Pod snehom bolo v stane teplučko. Pre istotu som stan z času na čas odhrabal. Zobúdzame sa do krásnej snehobielej krajinky s dvadsiatimi centimetrami prašanu. Vždy som túžil spať a stanovať v snehu. Bolo to ako splnený sen. Francúz mal už predtým pokazený stan a rozhodol sa, že pôjde popri rieke dole. Údolím začalo stúpať obrovské stádo alpák. Museli ich byť tisíce. Razili si cestu do sedla, odkiaľ sme prišli predošlý deň. Vyšliapať nám trasu sa im nechcelo. Pohľad na zasnežené údolie, ľadovce, jazero a alpaky bol prekrásny. Napriek váhaniu kvôli nepoznanému terénu sme sa rozhodli pokračovať priamo do najvyššieho sedla celého výletu vo výške 5 200 metrov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchole sedla sa nám naskytol jeden z najkrajších pohľadov v živote. Štíty, tony snehu a ľadu, široko ďaleko ani nohy a všetka zasnežená krása dookola dávala prírode neuveriteľne čarovnú atmosféru. Postupne sme klesali okolo zavretej novovybudovanej horskej chaty, odkiaľ sa v budúcnosti bude pravdepodobne stúpať na vrchol, až poza domy označených názvom Jampa, kde sme za padania malých snehových krúpov stavali stan.

Počas posledného dňa sme sa celkom rýchlo dostali cez ďalšie 5000-metrové sedlo a nádherné ľadovce po pravej strane už okolo štvrtej k poslednému táboru a druhým termálnym kúpeľom. S radosťou skáčeme do horúcej vody a relaxujeme po najkrajšej túre, na akej sme kedy boli. Po rannom kúpeli sme sa za dve - tri hodinky dostali do Tinqui, odkiaľ nám išiel autobus do Cuzca.

Na túru treba byť aspoň týždeň vo výške nad 2 000 až 3 000 metrov pre aklimatizáciu. Počas túry sme stretli skupinku Izrealčanov, ktorí chceli ísť okruh tiež, avšak už pri prvom stúpaní malo jedno dievča problémy, a tak urobili iba malý okruh pod Ausangate. Pred touto túrou som bol vyše desať dní v bolívijskom altipláne vo výške 3 800 až 5 100 metrov, nemal som žiadne problémy. Chodník je viac-menej viditeľný, za dobrého počasia (ak nie je hmla, čo sa nám nestalo) je takmer stále vidno, kam má človek ísť. Nejde o nič technické, je to jednoduché stúpanie vo vysokej nadmorskej výške.

Túra je súčasťou cestopisu Na juhoamerickej vlne, o ktorom si môžete viac prečítať na webovej stránke knihy.

Súvisiace odkazy

BestHike.com - Ausangate
Na juhoamerickej vlne (cestopis)

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek