Túra

Na rozhľadňu na Makyte

13.09.10
Trávime s mamou predĺžený júlový víkend v Javorníkoch. Veľký Javorník je za nami a tak nastáva čas ísť sa pozrieť aj na druhú stranu hrebeňa, kde som zatiaľ nebola. Teplota síce od predchádzajúceho dňa klesla z 36 stupňov na 14 a je hmla, ale to predsa len pridá na atmosfére. Vyberieme sa teda na rozhľadňu na Makyte s nádejou, že viditeľnosť sa zlepší.

Trasa

Portáš – Krkostená – Papajské sedlo – Makyta – Papajské sedlo – Čertov – Kohútka – Portáš

Od Portáša sa vyberáme červeným hrebeňovým chodníkom. Nestretávame takmer žiadnych turistov, čo tu nebýva zvykom. Svoje asi urobil dážď, ktorý už ustal, ale všade sa prevaľuje hmla. Je nedeľné ráno a tak možno mnohí čakajú, až sa vyčasí.
Míňame Kohútku a klesáme dolu miernym kopcom. Mama má trocha obavy z medveďov, ako vždy, tak ju upokojujem, že v Javorníkoch žiadne medvede nie sú. Škrt cez rozpočet mi urobí tabuľa nejakého občianskeho združenia s textom Vyskytujete sa v teritóriu veľkých šeliem, pod tým obrázok vlka, medveďa a rysa. Ach jaj. Pokračujeme však ďalej a vnárame sa do lesa.

Dve tváre hrebeňa Javorníkov

Táto časť hrebeňa je úplne iná ako jeho protiľahlá lúčnatá a frekventovaná časť. Tu je les, ticho, úzky chodníček, žiadni ľudia. Spoločnosť nám robia len hraničné kamene. Stromy sa vynárajú z hmly a celý les pôsobí ako v rozprávke. Škoda, že hmla sa onedlho stráca. Míňame rázcestie Provazné, kde sa odpája zelená značka do Halenkova. Postupne klesáme k ďalšiemu lesnému rázcestiu Krkostená. Odtiaľto sa dá ísť modrou značkou na Huslenky. My sa začíname prudko spúšťať do Papajského sedla. Chodník je po nočnom daždi jedna veľká blatistá šmykľavka. Paličky sa nanajvýš zídu. Núkam jednu mame, ale nechce. Okolo nás je ticho, ktoré s rachotom preruší pád veľkého konára zo stromu asi desať metrov od nás. Ešte že sa nám neporúčal rovno na hlavy.

Došmýkame sa do Papajského sedla. Je tu prístrešok, momentálne obsadený rodinkou, ktorá nejakým záhadným spôsobom túto trasu zvládla aj s kočíkom. Chvíľu sa zamotáme hľadaním značky. Najprv ideme nesprávne po lyžiarskej trase vpravo od besiedky. Treba sa vydať vľavo od nej do vysokej trávy a tam nájdete značku, ktorá sa po chvíli vnára do lesa. Počasie je ešte horšie než ráno, sivo-tmavo, takže už si nemyslím, že by sa to roztrhalo a niečo by sme z rozhľadne videli, ale aspoň si ju obzrieme. Prudko stúpame ešte strmším a šmykľavejším chodníkom, než do sedla. Ako tadiaľto pôjdeme dole vo vzpriamenom postoji, to si naozaj neviem predstaviť.

Realita na Makyte

Pomaly začína mrholiť. Terén sa zmenil na už len mierne stúpanie, ale vrchol nikde. Rozhľadňu mi pripomína takmer každý vysoký strom. Navyše chodník nie je asi húfne navštevovaný a tak sa čochvíľa kvalitne zamokríme vo vysokej tráve. Cítim, že mame sa to už veľmi nepáči. Keď navyše začneme klesať, tvrdí, že sme rozhľadňu určite minuli a klesáme do sedla Valašská Kýčera. Ja si naopak myslím, že sme ju minúť nemohli, veď nikde nebola odbočka, a pochodujem ďalej. Po ďalšom predratí sa mokrými kríkmi na nejakú zvážnicu už toho tiež začínam mať dosť. Sme aj hladné a tešili sme sa, ako sa niekde pod strieškou naobedujeme, navyše nás čaká ešte cesta späť, vrátane stúpania na hrebeň. Už to takmer otáčame, keď značka zo zvážnice odbočí prudko na kopec. Konečne k vrcholu, poteším sa. Po chodníku schádza dievčina s veľkým batohom a šatkou okolo krku. Pýtam sa jej, či je rozhľadňa ešte ďaleko. "Tady žádná rozhledna není," odpovedá. Najbližšia je vraj osem kilometrov odtiaľto. Neodvažujem sa obzrieť dozadu. Našťastie mama to berie s humorom. Vyštveráme sa teda na Makytu, nech máme aspoň návštevu vrchola. Napokon predsa len obedujeme pod strieškou, čo v daždi oceňujeme. Je tu besiedka a smerovník. Okolo les. Ako som prišla k tej rozhľadni, som dodnes nepochopila.

Krajinka lazov a samôt

Po obede sa vydávame rovnakou cestou späť do Papajského sedla. Strmý blatový úsek zvládame každá s jednou paličkou a bez pádu. Na rázcestí jednoznačne zavrhujeme štverať sa rovno hore a radšej si urobíme okruh cez Čertov. Konečne sa zbavíme blata. Žltá značka vedie strednou z troch zvážnic, príjemná trávnatá cesta po rovinke. Míňame niekoľko samôt, krajinársky zatiaľ asi najkrajšia časť dnešnej túry. V Čertove si urobíme krátku zastávku v prístrešku autobusovej zastávky. Toto prostredie vo mne evokuje koniec túry a tak mame navrhujem, aby sme šli hore asfaltkou a niekoho si stopli. Neuspejem a tak sa vyberáme žltou značkou hore. Chvíľu ideme paralelne so zelenou, ktorá by nás priviedla priamo na horský hotel Portáš, dnešnú večeru si ale chceme dať na Kohútke a tak po chvíli zelenú opúšťame a stúpame do svahu nad dedinu. Z lúky si obzrieme okolitú krajinku a vnárame sa do lesa. Ten je riadne rozrýpaný po ťažbe. Onedlho vyjdeme na zvážnicu a neporiadok pre nás končí. Žltá značka totiž pokračuje sotva badateľným chodníčkom vo vysokej tráve do hustého lesa. Občas sa dokonca predierame kríkmi. Nahlas sa teda rozprávame, aby sme neprekvapili prípadných lesných obyvateľov.

Z lesa vychádzame na asfaltku, prekročíme ju a žltá nás vedie lúkou s fotogenickými kopami sena. Chvíľu tu teda šantíme s foťákom a potom sa s povzdychmi vyberáme na poslednú etapu stúpania. Míňame novostavbu veľkej chaty, zabočíme doprava a na hrebeni sa vynárame pri ďalších novostavbách. Všeobecne to tu začína byť dosť zastavané. Pozvoľne stúpame ku Kohútke, kde sa spokojne navečeriame a potom ešte v silnom vetre kráčame na Portáš.

Záver

Túto túru si môžete vybrať, ak sa vám nechce ísť po frekventovanej, i keď peknej trase na Stratenec a Veľký Javorník, prípadne ste tu viac dní. Pri daždivom počasí treba rátať s početnými blatistými úsekmi, na ktoré je najlepšie vyzbrojiť sa paličkami. Žiadny prameň na trase sme si nevšimli, strechu nad hlavou nájdete v Papajskom sedle, na Makyte aj v Čertove. Väčšia časť túry vedie lesom, ponúka však pekné pohľady z hrebeňa a aj na typické miestne osídlenie.


Diskusia
Na rozhľadňu na Makyte 02/01/14 12:51 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Tatranskou magistrálou na Popradské pleso v zime Keď vyšla vyhláška Okresného úradu Prešov so zoznamom trás podliehajúcich sezónnej uzávere vo Vysokých Tatrách, neobsahovala viaceré úseky červeno značenej Tatranskej magistrály, ktoré tam doteraz boli. Jedným z nich je krajinársky veľmi pekný úsek od rázcestia Trigan nad Štrbským Plesom po Popradské pleso. V jeden januárový deň, keď sme uvážili, že lavínové podmienky sú priaznivé, som sa vybrala ukázať ju nášmu 6-ročnému turistovi. 14/01/18 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Detská zimná túra na Zamkovského chatu Ako tradične, kým nám do toho nevstúpi školská dochádzka, unikáme pred predvianočným zhonom do Vysokých Tatier. Jedným z našich častých zimných cieľov je Zamkovského chata. Túto zimu ju 6-ročný Kubko prvýkrát zvládol bez použitia pozemnej lanovky. 07/01/18 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Správa V Tatrách bez mačiek a cepínu ani na magistrálu Riaditeľ HZS Jozef Janiga varuje, že podmienky na túry v Tatrách v nasledujúcich dňoch nebudú priaznivé. Sčasti ľad, sčasti nestabilné snehové útvary, hrozia lavíny. Terén je po oteplení a následnom poklese teplôt zľadovatený, k tomu pribudne vietor a sneženie. Je nevyhnutné mať so sebou zimný výstroj a výzbroj a to i na Tatranskú magistrálu. 28/12/17 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra PR Hlinianska jelšina a Stredná hora Jeseň je obdobie, keď po nádherných farebných pohľadoch na prírodnú scenériu v jej druhej polovici, keď opadáva lístie zo stromov, nám umožňuje pohľad ďalej do útrob hôr. Objavia sa vzdialené, počas leta ukryté skalné miesta a skaly. Tak aj dnes sa na dve takéto vyberiem. Sú v blízkosti turistických trás, ktorými budem prechádzať v priebehu sviatočného dňa. Už vopred sa teším na nové miesta, ktoré pripojím k známym, a tak rozšírim obzor v milovaných Slanských vrchoch. dnes Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu. včera Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! 17/01/18 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na rozhľadňu na Makyte 02/01/14 12:51 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 923 m n. m.
    • min: 520 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 897 m
    • klesanie: 897 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 18.07.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2947 ° SŠ
      dĺžka: 18.2453 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2947 ° SŠ
      dĺžka: 18.2453 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • horský hotel Portáš, Chata Spartak, Chata Javorka, horský hotel Kohútka, osada Čertov
  • Mapa
    • Turistický atlas SHOCart 1 : 50 000
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1535 ľudí
0.6 (0.15)