Túra

Na rozhľadňu na Makyte

13.09.10
Trávime s mamou predĺžený júlový víkend v Javorníkoch. Veľký Javorník je za nami a tak nastáva čas ísť sa pozrieť aj na druhú stranu hrebeňa, kde som zatiaľ nebola. Teplota síce od predchádzajúceho dňa klesla z 36 stupňov na 14 a je hmla, ale to predsa len pridá na atmosfére. Vyberieme sa teda na rozhľadňu na Makyte s nádejou, že viditeľnosť sa zlepší.

Trasa

Portáš – Krkostená – Papajské sedlo – Makyta – Papajské sedlo – Čertov – Kohútka – Portáš

Od Portáša sa vyberáme červeným hrebeňovým chodníkom. Nestretávame takmer žiadnych turistov, čo tu nebýva zvykom. Svoje asi urobil dážď, ktorý už ustal, ale všade sa prevaľuje hmla. Je nedeľné ráno a tak možno mnohí čakajú, až sa vyčasí.
Míňame Kohútku a klesáme dolu miernym kopcom. Mama má trocha obavy z medveďov, ako vždy, tak ju upokojujem, že v Javorníkoch žiadne medvede nie sú. Škrt cez rozpočet mi urobí tabuľa nejakého občianskeho združenia s textom Vyskytujete sa v teritóriu veľkých šeliem, pod tým obrázok vlka, medveďa a rysa. Ach jaj. Pokračujeme však ďalej a vnárame sa do lesa.

Dve tváre hrebeňa Javorníkov

Táto časť hrebeňa je úplne iná ako jeho protiľahlá lúčnatá a frekventovaná časť. Tu je les, ticho, úzky chodníček, žiadni ľudia. Spoločnosť nám robia len hraničné kamene. Stromy sa vynárajú z hmly a celý les pôsobí ako v rozprávke. Škoda, že hmla sa onedlho stráca. Míňame rázcestie Provazné, kde sa odpája zelená značka do Halenkova. Postupne klesáme k ďalšiemu lesnému rázcestiu Krkostená. Odtiaľto sa dá ísť modrou značkou na Huslenky. My sa začíname prudko spúšťať do Papajského sedla. Chodník je po nočnom daždi jedna veľká blatistá šmykľavka. Paličky sa nanajvýš zídu. Núkam jednu mame, ale nechce. Okolo nás je ticho, ktoré s rachotom preruší pád veľkého konára zo stromu asi desať metrov od nás. Ešte že sa nám neporúčal rovno na hlavy.

Došmýkame sa do Papajského sedla. Je tu prístrešok, momentálne obsadený rodinkou, ktorá nejakým záhadným spôsobom túto trasu zvládla aj s kočíkom. Chvíľu sa zamotáme hľadaním značky. Najprv ideme nesprávne po lyžiarskej trase vpravo od besiedky. Treba sa vydať vľavo od nej do vysokej trávy a tam nájdete značku, ktorá sa po chvíli vnára do lesa. Počasie je ešte horšie než ráno, sivo-tmavo, takže už si nemyslím, že by sa to roztrhalo a niečo by sme z rozhľadne videli, ale aspoň si ju obzrieme. Prudko stúpame ešte strmším a šmykľavejším chodníkom, než do sedla. Ako tadiaľto pôjdeme dole vo vzpriamenom postoji, to si naozaj neviem predstaviť.

Realita na Makyte

Pomaly začína mrholiť. Terén sa zmenil na už len mierne stúpanie, ale vrchol nikde. Rozhľadňu mi pripomína takmer každý vysoký strom. Navyše chodník nie je asi húfne navštevovaný a tak sa čochvíľa kvalitne zamokríme vo vysokej tráve. Cítim, že mame sa to už veľmi nepáči. Keď navyše začneme klesať, tvrdí, že sme rozhľadňu určite minuli a klesáme do sedla Valašská Kýčera. Ja si naopak myslím, že sme ju minúť nemohli, veď nikde nebola odbočka, a pochodujem ďalej. Po ďalšom predratí sa mokrými kríkmi na nejakú zvážnicu už toho tiež začínam mať dosť. Sme aj hladné a tešili sme sa, ako sa niekde pod strieškou naobedujeme, navyše nás čaká ešte cesta späť, vrátane stúpania na hrebeň. Už to takmer otáčame, keď značka zo zvážnice odbočí prudko na kopec. Konečne k vrcholu, poteším sa. Po chodníku schádza dievčina s veľkým batohom a šatkou okolo krku. Pýtam sa jej, či je rozhľadňa ešte ďaleko. "Tady žádná rozhledna není," odpovedá. Najbližšia je vraj osem kilometrov odtiaľto. Neodvažujem sa obzrieť dozadu. Našťastie mama to berie s humorom. Vyštveráme sa teda na Makytu, nech máme aspoň návštevu vrchola. Napokon predsa len obedujeme pod strieškou, čo v daždi oceňujeme. Je tu besiedka a smerovník. Okolo les. Ako som prišla k tej rozhľadni, som dodnes nepochopila.

Krajinka lazov a samôt

Po obede sa vydávame rovnakou cestou späť do Papajského sedla. Strmý blatový úsek zvládame každá s jednou paličkou a bez pádu. Na rázcestí jednoznačne zavrhujeme štverať sa rovno hore a radšej si urobíme okruh cez Čertov. Konečne sa zbavíme blata. Žltá značka vedie strednou z troch zvážnic, príjemná trávnatá cesta po rovinke. Míňame niekoľko samôt, krajinársky zatiaľ asi najkrajšia časť dnešnej túry. V Čertove si urobíme krátku zastávku v prístrešku autobusovej zastávky. Toto prostredie vo mne evokuje koniec túry a tak mame navrhujem, aby sme šli hore asfaltkou a niekoho si stopli. Neuspejem a tak sa vyberáme žltou značkou hore. Chvíľu ideme paralelne so zelenou, ktorá by nás priviedla priamo na horský hotel Portáš, dnešnú večeru si ale chceme dať na Kohútke a tak po chvíli zelenú opúšťame a stúpame do svahu nad dedinu. Z lúky si obzrieme okolitú krajinku a vnárame sa do lesa. Ten je riadne rozrýpaný po ťažbe. Onedlho vyjdeme na zvážnicu a neporiadok pre nás končí. Žltá značka totiž pokračuje sotva badateľným chodníčkom vo vysokej tráve do hustého lesa. Občas sa dokonca predierame kríkmi. Nahlas sa teda rozprávame, aby sme neprekvapili prípadných lesných obyvateľov.

Z lesa vychádzame na asfaltku, prekročíme ju a žltá nás vedie lúkou s fotogenickými kopami sena. Chvíľu tu teda šantíme s foťákom a potom sa s povzdychmi vyberáme na poslednú etapu stúpania. Míňame novostavbu veľkej chaty, zabočíme doprava a na hrebeni sa vynárame pri ďalších novostavbách. Všeobecne to tu začína byť dosť zastavané. Pozvoľne stúpame ku Kohútke, kde sa spokojne navečeriame a potom ešte v silnom vetre kráčame na Portáš.

Záver

Túto túru si môžete vybrať, ak sa vám nechce ísť po frekventovanej, i keď peknej trase na Stratenec a Veľký Javorník, prípadne ste tu viac dní. Pri daždivom počasí treba rátať s početnými blatistými úsekmi, na ktoré je najlepšie vyzbrojiť sa paličkami. Žiadny prameň na trase sme si nevšimli, strechu nad hlavou nájdete v Papajskom sedle, na Makyte aj v Čertove. Väčšia časť túry vedie lesom, ponúka však pekné pohľady z hrebeňa a aj na typické miestne osídlenie.


Fórum 8 príspevkov
Na rozhľadňu na Makyte 02/01/14 12:51 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Náučný chodník Molpír s dieťaťom Oblasť Smolenického krasu je veľmi vďačná na turistiku. Už ako deti sme robili s mamou okruhy cez Havranicu, Záruby, Ostrý Kameň a Čertov žľab s bonusom vandrovania od a k železničnej stanici, ktorá je ďaleko od obce. Každá z lokalít je atraktívna a má svoj osobitý charakter, a to nespomínam jarné pohľady na jediný malokarpatský vodopád Hlboča či jaskyňa Driny. 24/10/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. 15/10/19 Soňa Mäkká Reportáže
Správa Dobrovoľníci likvidovali nelegálnu skládku na Magurke Občianske združenie Priatelia Magurky a obec Partizánska Ľupča zorganizovali minulý víkend akciu „Čistenie prírody – Magurka, Nízke Tatry“. Jej cieľom bola likvidácia starej nelegálnej skládky odpadu v okolí bývalej banskej štôlne Rüsseger. Do čistenia sa zapojilo viac ako štyridsiatka dobrovoľníkov. 09/10/19 Soňa Mäkká Správy
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. včera Pavol Timko Strážovské vrchy
Túra Mních z Martinčeka Liptov je plný skvelých miest ako stvorených pre výlet. Napriek tomu sa vám môže hodiť aj tento môj tip, vhodný najmä pre rodiny s deťmi. Vyberieme sa totiž na krátku prechádzku na vŕšok Mních, týčiaci sa rovno nad Ružomberkom. Výhľady sú zaručené. 17/10/19 Andrea Morongová Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Na rozhľadňu na Makyte 02/01/14 12:51 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 923 m n. m.
    • min: 520 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 897 m
    • klesanie: 897 m
  • Vzdialenosť
    • 20 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 18.07.2010
  • Štart trasy
    • šírka: 49.2947 ° SŠ
      dĺžka: 18.2453 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.2947 ° SŠ
      dĺžka: 18.2453 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • horský hotel Portáš, Chata Spartak, Chata Javorka, horský hotel Kohútka, osada Čertov
  • Mapa
    • Turistický atlas SHOCart 1 : 50 000
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.93 (0.27)