Extra: Fotopasce na medvede

Extra Fotopasce na medvede

11. 8. 2010

V tomto článku sa chcem venovať modernej technike, ktorá umožňuje dôkladnejšie spoznávať život v našej prírode. Nie vždy je totiž možné a účelné vyčkávať celé dni v lese. O tom, čo sa tam deje počas neprítomnosti človeka, podáva veľmi dobré informácie pomerne nenápadné zariadenie - fotopasca.

Tento krátky príspevok nevznikol len tak. Napokon, nič nevzniklo len tak.

Ešte prednedávnom sme boli celkom neznámi ľudia. Ani si poriadne nepamätám, ako som sa skontaktoval s redakciou Hiking.sk Nech to už bolo akokoľvek, slovo dalo slovo a nedávno sme sa stretli osobne. Nie len s hlavnými aktérmi, ale aj s ďalšími účastníkmi narodeninového stretnutia Hikingu v Malej Fatre. Mojím poslaním bolo porozprávať čo-to o tunajších medveďoch. Myslím, že viem o nich dosť, a mám aj ďalšiu predispozíciu. Pokiaľ ide o medvede, som ukecaný. Niet tak divu, že prednáška s diskusiou trvala doposiaľ neprekonaných 6 hodín.

Rozprávali sme o kadečom. Ľudia sa dozvedeli viac pravdy o medvedích mýtoch, ktoré v našej spoločnosti neustále rezonujú. Vedia už aj o tom, aká je skutočnosť s premnožením a nebezpečnosťou tejto šelmy. Cudzia neostala problematika výskumu, no v tejto oblasti nebolo veľmi čo prezentovať, keďže práve výskum medvedej populácie na Slovensku dlhodobo stagnuje.
Počas nekonečnej prednášky, s jedinou pauzou na nadýchnutie fatranského vzduchu, zmienil som sa okrem iného o technologickej "novinke" – fotopasci. Novinka je to však značne stará, vo svete, kde je výskum bežnou súčasťou života, sa fotopasca v rôznych prevedeniach využíva viac ako 15 rokov. Postavme sa však na rovné nohy a vráťme sa z krajiny zázrakov na naše Slovensko. Tí, čo mali šťastie, stretli sa s tajuplným zariadením po prvý krát najskôr pred 5-7 rokmi. Fotopasca stála 16 000 až 20 000 Sk a teda nebolo veľa ľudí s praktickými skúsenosťami, čo táto čarovná krabička dokáže. Teraz však dosť lichotím výrobcom, ono to bol vtedy skôr balík, ako krabička. Zariadenie väčšie ako šamotová tehla nebolo možno v teréne prehliadnuť, nech už bola akákoľvek snaha o zamaskovanie. Na svoju veľkosť aj mnohé fotopasce doplatili. Z miesta boli ukradnuté a dnes slúžia nevedno akému účelu. Nevadí, hlavne, že je "chmatákova" dušička spokojná.

Vráťme sa však k dôvodu, prečo píšem tieto riadky. Na moje veľké prekvapenie vznikla obdivuhodná iniciatíva ľudí, ktorých rozprávanie o medveďoch zaujalo. Kto vie prečo? Bola moja prezentácia na dnešnú dobu pachtiacu po senzáciách príliš objektívna? Dúfam, že áno. Nech už bolo dôvodom čokoľvek, rozhodnutie napomôcť biednemu slovenskému výskumu (prispením na nákup fotopascí, pozn. redakcie) zasluhuje uznanie. Zdôrazňovať, že nejde o ľudí z rezortu Ministerstva životného prostredia či Ministerstva pôdohospodárstva nemá zmysel, tam totiž existujú celé roky odlišné priority...

Aby som však nezabudol na to najpodstatnejšie, čo vlastne fotopasca je. Túto otázku položili aj niektorí prispievatelia v diskusii k zbierke, teda sa pokúsim uspokojiť nielen ich zvedavosť. V podstate ide o fotoaparát, ktorý si nevyžaduje obsluhu človeka. Pri sledovaní zvierat v prírode to má nespornú výhodu, neplašíte zver svojou neustálou prítomnosťou. Zariadenie veľkosti 10 x 15 cm sa upevní na vhodné miesto v teréne, najlepšie na prechod zveri a pod. Uzávierka je spúšťaná prostredníctvom pohybového senzora. Niektoré fotopasce majú aj termocitlivý senzor, reagujúci na teplokrvné živočíchy. To, čo sa pred zariadením pohybuje, je celkom nenápadne nasnímané. Fotopasca môže byť nastavená do režimu fotenia jednotlivých snímkov, prípadne krátkych videosekvencií. Cez deň robí farebné snímky, v noci, keď využíva neviditeľné prisvietenie infračervenými diódami, sú zábery čiernobiele. Ku každému záznamu sa automaticky ukladá údaj o dátume, čase, teplote či fáze mesiaca. Očakávať fotografický výstup porovnateľný so súčastnými digitálnymi fotoaparátmi ale nemožno. Na určený účel je však kvalita dostatočná. Keďže ide o digitálny prístroj, dáta sú ukladané najčastejšie na SD pamäťovú karu. Podľa podporovanej kapacity (súčasné zariadenia podporujú 2-16 GB karty), kvality akumulátorov (monočlánky AA, prípadne D) a poveternostných podmienok dokáže fotopasca snímať svoje okolie približne 2-3 mesiace (niekde sa udáva až 1 rok) bez nutnosti akejkoľvek manipulácie. Zariadenie je prioritne určené do exteriérových podmienok, takže je odolné voči snehu, dažďu a teplote. Toľko v stručnosti k technickým charakteristikám.

Ostáva zodpovedať poslednú otázku. Na čo je to vlastne dobré? Prirodzene, očakávať vyriešenie celkovej problematiky súvisiacej s medveďmi nasadením tejto techniky hoci aj na celom území Slovenska nemožno. Problematiku musia (chcieť) riešiť ľudia, stroje tomu dokážu len účinne napomôcť. V každom prípade, vhodne umiestnené fotopasce dokážu podať veľmi reálny obraz o časovej a priestorovej aktivite, hmotnostnej štruktúre a ďalších charakteristikách medvedej populácie. Taktiež môžu priniesť viac informácií o medveďoch, ktoré spôsobujú hospodárske škody. Oblastí nasadenia je naozaj dosť. Fotopasca si pri snímaní nevyberá, nafotí všetko. Či to už budú iné živočíchy, ale aj ľudia. Prostredníctvom nenápadného prístroja sa môžeme dozvedieť veľa zaujímavého, čo sa v prírode odohráva mimo našich zrakov.

Michal Kalaš